Kto, ako a prečo vôbec produkuje na Slovensku dokument pre kiná? Situačná analýza poľa nezávislého slovenského dokumentárneho filmu v kontexte financovania Audiovizuálnym fondom

Mgr. BcA. Miroslav Vlček, Ph.D.

Disertační práce

Who, How and Why the Heck Produces Documentaries for Cinemas in Slovakia? Situational Analysis of the Field of Slovak Independent Documentary in the Context of Financing by The Slovak Audiovisual Fund

Abstract:

This thesis has two major purposes: (1) to explain how the field of Slovak documentary works and (2) to explain how producers see their position in the field themselves. Main theoretical background of the field theory comes from the work (œuvre) of Pierre Bourdieu and works of other authors who used Bourdieu´s concepts to examine other fields. Main methodological background of this thesis is in Adele E. Clarke´s situational analysis strongly oriented to qualitative research methods like discursive analysis, thematic analysis etc. Data for this thesis come from two different areas. The first set of data comes from publicly accessible sources like the website of The Slovak Audiovisual Fund (annual reports, public parts of the projects that applied for the funds, their evaluations etc.), statistics of The Ministry of Culture of the Slovak Republic and articles in newspapers, magazines and other media from 1990-2018. Second set of data comes from ten interviews with Slovak documentary producers (or producers who are also directors) conducted in 2017 and 2018 by the author of this thesis. Interviews are anonymized. The field of Slovak documentary can be marked by a relatively limited timeframe. Its creation, with a relatively low level of continuities, can be dated back to the fall of Socialism and creation of independent Slovakia in 1990 and 1993, respectively. Up until 2004, no one was able to gain position within the field and this vacuum was filled after two significant changes: (1) the field itself gained autonomy (legislative and financial) and (2) a new generation of directors/producers was able to adopt tactics suitable for new conditions in the field. The structural changes started right after the events that created vacuum in the field and climaxed in the creation of The Slovak Audiovidual Fund. Personal changes started in 2004 when the first feature documentaries made their ways into cinemas and the full potential of the directors/producers developed in the following years, after the Fund was created. Right now, we can only hope, that current COVID-19 events will not lead to another dissolution of the field, as we know it now. Results show, that the filed, as we can see it right now, is significantly rigid with very few entry points. Those who are interested in positions within the field have to either use tactics used before, which generally means to produce films with average budget of 50 000 €, funded by The Slovak Audiovisual Fund, or chose subversive tactics like (1) commercial topics funded by commercial stakeholders, or (2) build their symbolic capital (reputation) through pitching forums and other institutions that are able to legitimize their projects. Symbolic capital is the most significant form of specific capital in the field. It works differently for the directors who produce their movies – they can accumulate symbolic capital as producers but more importantly as directors, than for the producers who do not direct at all. The priorities of the Fund and decisions of the Fund´s representatives make symbolic capital even more important. Positions in the field are also differentiated by primary focus of producers, by the generation in which they belong and by their interactions with The Radio and Television of Slovakia or within film academia. There are very few trajectories followed by directors/producers, the most significant one starts with entering the filed as a film-school student, than replicating most common tactics of the directors/producers in the center of the field and ending as a director/producer of fiction as well as documentaries.

Abstract:

Táto dizertačná práca ma dva hlavné ciele: (1) vysvetliť ako funguje pole slovenského dokumentárneho filmu a (2) vysvetliť ako producenti vidia svoju pozíciu v poli. Primárne teoretické východiská práce – teória polí – vychádza z diela Pierrea Bourdieuho a prác ďalších autorov, ktorí používajú Bourdieuho koncepty pri skúmaní iných polí. Hlavným metodologickým východiskom tejto práce je situačná analýza Adele E. Clarke, ktorá je orientovaná na kvalitatívne výskumné metódy ako diskurzívna analýza, tematická analýza a pod. Dáta pre túto prácu pochádzajú z dvoch odlišných oblastí. Prvý súbor dát pochádza z verejne dostupných zdrojov ako sú stránky Audiovizuálneho fondu (výročné správy, verejné časti projektových žiadostí, ich hodnotenia a pod.), štatistiky MK SR a články z novín, časopisov a iných typov médií z rokov 1990-2018. Druhý súbor dát pochádza z rozhovorov so slovenskými dokumentárnymi producentmi (alebo režírujúcimi producentmi), ktoré viedol autor tejto práce v rokoch 2017 a 2018. Rozhovory sú anonymizované. Pole slovenského dokumentu môže byť zasadené do relatívne ohraničeného časového úseku. Jeho vznik môže byť datovaný pádom socializmu (1990) respektíve vznikom samostatného Slovenska (1993), pričom s predchádzajúcim obdobím možno nájsť len relatívne nízku miera kontinuity. Až do roku 2044 nebol nikto schopný získať pozíciu v poli a toto vákuum bolo vyplnené až po dvoch zásadných zmenách: (1) samotné pole získalo autonómiu (legislatívnu a finančnú) a (2) nastúpila nová generácia režisérov/producentov, ktorý bola schopná prijať taktiky vhodné pre nové podmienky v poli. Štrukturálne zmeny začali hneď po udalostiach, ktoré vytvorili v poli vákuum a vyvrcholili vznikom Audiovizuálneho fondu. Zmeny na strane aktérov v poli začali v roku 2004, keď vznikli prvé dokumentárne filmy, ktoré boli distribuované v kinách a producenti naplnili svoj potenciál v nasledujúcich rokoch, predovšetkým po vzniku Audiovizuálneho fondu. V súčasnej situácii môžeme len dúfať, že udalosti spojené s pandémiou COVID-19 nepovedú k rozkladu poľa, tak ako ho poznáme. Výsledky výskumu ukazujú, že pole je v dnešnej podobe relatívne rigidné s malým množstvom vstupných bodov. Aktéri, ktorí majú záujem o pozície v poli musia buď použiť taktiky, ktoré boli už niekedy použité, čo zvyčajne znamená rozhodnúť sa produkovať film s priemerným rozpočtom 50 000 €, ktorý je financovaný Audiovizuálnym fondom, alebo použiť subverzívne taktiky ako napríklad (1) rozhodnúť sa pre komerčné témy financované komerčnými subjektmi, alebo (2) vybudovať svoj symbolický kapitál (reputáciu) cez pitching fóra alebo ďalšie inštitúcie, ktoré môžu legitimizovať ich projekty. Symbolický kapitál je najdôležitejší kapitál zo všetkých špecifických kapitálov v poli. Funguje odlišne pre nerežírujúcich producentov a pre samoproducentov – tí môžu akumulovať symbolický kapitál ako producenti, ale predovšetkým ako režiséri. Priority Fondu a rozhodnutia jeho komisárov znásobujú dôležitosť symbolického kapitálu. Pozície v poli možno tiež rozlišovať na základe primárneho zamerania producentov, ich generačnej príslušnosti a spôsobmi spolupráce s RTVS a filmovým školstvom. Väčšina producentov/režisérov sleduje niekoľko trajektórií poľom, najčastejšie vstupujú do poľa ako študenti filmových odborov, potom replikujú najtradičnejšie taktiky producentov/režisérov s pevnou pozíciou v poli a končia ako producenti/režiséri nie len dokumentov ale i fikčných filmov.

Klíčová slova

Audiovizuálny fond, The Slovak Audiovidual Fund, Pierre Bourdieu, teória polí, field theory, slovenský dokumentárny film, Slovak documentary, situačná analýza, situational analysis, diskurzívna analýza, discursive analysis

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 18. 11. 2020

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 5. 2. 2021
• Vedoucí: doc. Mgr. Pavel Skopal, Ph.D.
• Oponent: PhDr. BcA. Andrea Slováková, Ph.D., doc. Mgr. Martin Palúch, PhD.

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Doktorský studijní program / obor:
Obecná teorie a dějiny umění a kultury (čtyřleté) / Teorie a dějiny divadla, filmu a audiovizuální kultury