Emocionálna inteligencia vo vzťahu k rizikovému správaniu u dospievajúcich v období ranej adolescencie

Mgr. Zuzana Wirtz

Disertační práce

Exploring emotional intelligence and its relation to risk behaviour with early adolescents

Abstract:

This thesis is devoted to clarify relationships of competencies of emotional intelligence (EI) with forms of externalised problem behaviour, attitudes towards antisocial behaviour, with coping strategies and with some indicators of family environment in sample of early adolescents. Its aim is also to highlight the variables which have significant impact on level of EI abilities and risk behaviour. Furthermore the work examines the differences in level of understanding of emotions, preference of coping strategies and participation in antisocial behaviour in 2 culturally different groups of early adolescents in Slovakia and South Africa. Lastly, research focuses on obtaining information on possibility of increasing EI abilities by applying intervention programme with preadolescents, aimed at improving individual EI competencies (which activities also included some topics connected to risk behaviour and coping with stress). The scope of theoretical background presents current information and facts about conceptualizations of emotional intelligence and its influence and importance in different fields of adolescents’ life (mainly in personal and school domain), about risk behaviour and coping, while their associations, cultural context and some sociodemographic factors are also discussed. Formulated hypothesis were evaluated by set of performance and self - reported instruments. Empirical results are divides into two parts, according to our research interests and specific goals, in which we firstly demonstrate the findings regarding the relationships between our key areas (EI, risk behaviour and coping) and their comparison between Slovak and South African teens. Second part of the work offers analyses of effectiveness of intervention programme aimed at increasing EI skills. Main result from first empirical section of the work is demonstration of important role of ability to regulate emotions and its considerable function in developmental process of early adolescents in area of forming of attitudes towards antisocial behaviour and attitudes and relationship towards school. Several significant correlations also support the fact about important influence of higher level of understanding and regulating of emotions in academic area of participants. On the other hand, we can’t definitely conclude that higher level of ability to regulate emotions relates with less using of non adaptive coping strategies, nor with less frequency of participation in different forms of risk behaviour. Another finding confirms the significant impact of family environment indicators (such as parenting style, quality of relationship between parents and children, and children’s notion of parent’s opinions towards antisocial behaviour) in process of acquiring adequate level of EI abilities (understanding and regulating of emotions), in influencing teens’ participation in different forms of externalised behaviour and in influencing their attitudes towards antisocial behaviour. Results indicate that relationship between parents and children, structure of family (complete / incomplete) are not the most significant variables in increasing EI abilities, but parents showing the interest about life of their children and sufficient feeling of parental warmth enormously contributes in teens’ acquisition of adequate ability to understand and regulate feelings. At the same time it was shown, that inconsistent parenting style can lead to development of less adaptive ability to regulate emotions. In participation on externalised forms of problem behaviour (specifically behaviour connected to severe delinquency) the most significant influence of all other indicators gained variable - relationship between parents and children. If attachment between parent and child is of good quality and teens consider having close relations with their parents, then preadolescents have less chance to get involved into undesired behaviour. In process of forming of attitudes against

Abstract:

antisocial behaviour, our results are pointing to variables such as parenting style (inconsistent parenting style) and children’s notion of parent’s opinions towards antisocial behaviour which with the highest significance influenced respondent‘s attitudes towards different forms of problem behaviour. Results of comparison of key areas between Slovak and South African preadolescents confirm our assumption about higher ability of understanding of emotions by Slovak teens and preference of emotion - focussed coping by South African peers. Significant differences in research fields of ability to understand emotions and using of certain coping strategies could be explained by cultural dimensions of collectivism and individualism. Contrary to our expectations, frequency of participation in different forms of antisocial behaviour was higher by Slovak preadolescents. In second empirical section of the work, investigation of effectiveness of intervention programme points out non significant results and changes in level of EI abilities and hits to low effect of the programme, as score of identification, understanding and regulating of emotions hasn’t increased. Positive and expected changes has manifested only in few targeted areas of programme, especially in some forms of antisocial behaviour, in attitudes towards antisocial behaviour and in using of coping strategies. Nevertheless, the intervention programme findings allude to suitability of restructuring its goals and content targeting of activities, as well as choosing more complex approach of its evaluation.

Abstract:

Dizertačná práca sa venuje objasneniu vzájomných vzťahov kompetencií emocionálnej inteligencie (EI) s formami externalizovaného problémového správania, postojmi k nemu s copingovými stratégiami a ukazovateľmi rodinného prostredia. Jej cieľom je aj poukázať na premenné, ktoré majú na formovanie EI kompetencií a rizikového správania významný vplyv. Práca zároveň skúma rozdiely v úrovni porozumenia emócií, v preferencii používania copingových stratégií a účasti na antisociálnom správaní v dvoch kultúrne odlišných skupinách pubescentov Slovenska a Južnej Afriky. Popri tom si kladie za cieľ prispieť k získaniu informácií o možnostiach rozvíjania úrovne schopností EI (v podobe intervenčného programu zacieleného na budovanie schopností EI prostredníctvom niektorých tém rizikového správania a copingu) u adolescentov na začiatku dospievania. V prehľade teoretických poznatkov sú prezentované aktuálne informácie z koncepcií emocionálnej inteligencie, jej vplyvu a významu v rôznych sférach života dospievajúcich (no najmä v osobnom a školskom kontexte), rizikového správania a copingu, jednak ako samostatných fenoménov, ale aj vzhľadom na ich vzťahy navzájom, kultúrny kontext a niektoré sociodemografické ukazovatele. K overovaniu stanovených hypotéz boli použité metodiky performačného a sebaposudzovacieho charakteru. Výsledky práce sú rozdelené do dvoch častí, podľa výskumných zámerov, kde najskôr uvádzame zistenia o vzťahoch kľúčových oblastí (EI, rizikového správania a copingu) a ich porovnanie medzi slovenskými a juhoafrickými dospievajúcimi. V poslednej časti práce rozpracovávame overovanie intervenčného programu rozvíjania schopností EI. Výsledkom prvej výskumnej časti je preukázanie podstatnej roly schopnosti emocionálnej regulácie a jej významnej funkcie vo vývinovom procese dospievajúcich v oblasti utvárania postojov k antisociálnemu správaniu a postojov a vzťahu ku škole. Niekoľko významných korelácií zároveň podporuje fakt o dôležitosti pôsobenia vyššej úrovne porozumenia a regulovania emócií na akademickú úroveň jedincov. Na druhej strane, ale nemôžeme jednoznačne konštatovať, že lepšia schopnosť regulácie emócií súvisí so slabším používaním neadaptívnych copingových stratégií pri zvládaní záťažových situácií, ako aj s nižšou frekvenciou participácie na rôznych formách rizikového správania. Ďalším zistením je potvrdenie významného vplyvu ukazovateľov rodinného prostredia (rodičovský výchovný štýl, kvalita citového vzťahu medzi rodičom a dospievajúcimi, a mienka detí o názoroch rodičov na antisociálne správanie) pri formovaní adekvátnej úrovne schopností EI (regulácie a porozumenia emócií) a participácie dospievajúcich v rôznych externalizovaných formách problémového správania a utvárania postojov k nemu. Ukázalo sa, že nie ani tak vzťah medzi rodičmi a deťmi, štruktúra rodiny (v zmysle jej úplnosti / neúplnosti) sú pri rozvíjaní EI schopností najsignifikantnejšie, ale práve prejavovanie záujmu rodičov o život dospievajúcich a pociťovanie dostatku rodičovskej vrelosti významne napomáha dospievajúcim k vytvoreniu adekvátnej schopnosti porozumenia a kontroly pocitov. Zároveň sa analogicky preukázalo, že nekonzistentný výchovný štýl prispieva k rozvinutiu menej adaptívnej schopnosti regulovania svojich emócií. V rámci participácie na externalizovaných formách problémového správania, spomedzi všetkých premenných, najvýznamnejšie vysvetľuje účasť na závažnej forme antisociálneho správania práve citový vzťah medzi rodičmi a deťmi. Ak je pripútanie kvalitné a dospievajúci považuje svoj vzťah s obidvomi rodičmi za blízky, potom majú dospievajúci menšiu šancu podieľať sa na danom správaní. V procese formovania postojov netolerujúc

Abstract:

ich antisociálne správanie, majú podľa našich výsledkov, evidentný vplyv najmä dve premenné: typ výchovného štýlu (nekonzistentný výchovný štýl) a mienka detí o názoroch rodičov na antisociálne správanie. Z porovnania cieľových oblastí správania medzi juhoafrickými a slovenskými pubescentmi sa potvrdzuje náš predpoklad o vyššej úrovni schopnosti porozumenia emóciám u slovenských účastníkov a preferencie stratégií zacielených na emócie u juhoafrických dospievajúcich. Javí sa, že významné rozdiely v schopnosti porozumenia emócií a v používaní copingových stratégií môžu byť vysvetlené kultúrnymi dimenziami individualizmu a kolektivizmu. Na druhej strane, frekvencia zastúpenia antsicociálneho správania a užívania návykových látok sa prejavila vyššie práve u slovenských respondentov. Overovanie účinnosti intervenčného programu v druhej výskumnej časti poukázalo na jeho slabý účinok, nakoľko úroveň porozumenia, identifikácie a regulácie emócií sa u participantov výcviku nezvýšila. Priaznivé a očakávané zmeny sa manifestovali iba v niektorých cieľových oblastiach správania dospievajúcich (v účasti na antisociálnom správaní, v postojoch k nemu a v preferencii copingových stratégii). Zo sledovania efektu intervenčného programu v druhej výskumnej časti, sa črtá vhodnosť reštrukturalizovať cieľové a obsahové zameranie jeho aktivít, ako aj zvoliť komplexnejší prístup jeho evaluácie.

Klíčová slova

schopnosti emocionálnej inteligencie (porozumenie, identifikovanie a regulovanie emócií), copingové stratégie, rizikové správanie, výchovný štýl, vzťah medzi rodičmi a deťmi, intervenčný program emotional intelligence abilities (understanding, identification and regulation of emotions), coping strategies, risk behaviour, parenting style, relationship between parents and children, intervention programme

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 26. 9. 2012

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 16. 11. 2012
• Vedoucí: doc. PhDr. František Baumgartner, CSc.
• Oponent: doc. PhDr. Šárka Portešová, Ph.D., doc. PhDr. Oľga Orosová, CSc.

Masarykova univerzita

Fakulta sociálních studií

Doktorský studijní program / obor:
Psychologie (čtyřleté) / Vývojová psychologie