Vývoj zásady přímého účinku směrnic EU

Mgr. Erika Ráczová

Diplomová práce

Development of the Direct Effect Principle for Directives

Abstract:

The main aim of this Master thesis is to describe the subsequent development of the direct effect of directives. In spite of the original idea of European legistrator to grant the ability of direct effect only to regulations, the development of this issue shows that in certain cases are directives able to become this kind of effect as well. The basis for this statement is, how else, to be found in case law of European court of Justice which I described one by one and introduced key ones. EJC had to deal with situations when a member state hadn’t implement on time or implemented incorrectly. At the beginning I found it necessary to make a difference between directives and regulations and to explain some basic terms. Afterwards it comes to the introduction of the main judgements of EJC that deal with this issue. The idea was to show that eventhough directives aren’t supposed to have direct effect, in interest of the effectiveness of EU law and also of legal certainty of individual it was necessary to grant this effect under certain conditions also to directives. Whereas the vertical direct effect which originates between the State and the individual doesn’t rise lot of questions and the ECJ confirmed this in its case law, is horizontal direct effect more discussed and controversial. This kind of effect is to be found between two individuals and rises a question if a provision of directive is also applicable to private parties. The rule is that the directive cannot impose any obligation on the individual. That’s why the case when a private party appeals to a directive against another individual is a sore point and the ECJ is in its case law more than careful. However, variability of legal disputes caused that there are some judgements which are only one step from allowing a directive to have horizontal direct effect. Those are called triangle situations or there is also an issue of procedural directives. The result in both cases is that there is an obligation imposed on the individual on grounds of directive. With other words, there wouldn’t be an obligation if there wasn’t a directive. I also tried to show that a development of this issue is certainly not at the end and that there might be a chance that this kind of effect will be allowed.

Abstract:

Hlavným cieľom tejto práce je opísať postupný vývoj zásady priameho účinku smernice. Napriek faktu, že túto vlastnosť majú na základe pôvodného úmyslu európskeho zákonodarcu len nariadenia, vývoj ukazuje, že v určitých prípadoch sa táto schopnosť nedá odoprieť ani smerniciam. Podklad pre toto tvrdenie nachádzame, ako aj inak, v judikatúre Európskeho súdneho dvora, ktorú som postupne opísala a zmienila najkľúčovejšie rozsudky tejto problematiky sa týkajúcich. Európsky súdny dvor musel reagovať na situácie, kedy štáty buď smernicu včas neimplementovali alebo ju implementovali nesprávne. Hneď na úvod som považovala za nevyhnutné vymedziť rozdiel medzi nariadeniami a smernicami a pre lepšiu orientáciu v texte opísať pár základných pojmov. Následne som predstavila kľúčové rozhodnutia týkajúce sa problematiky priameho účinku smerníc. Zámerom bolo ukázať, že napriek tomu, že pôvodne neboli smernice určené k tomu, aby nadobúdali priameho účinku, bolo nevyhnutné tento úmysel v záujme jednak efektivity práva Európskej únie a jednak v záujme právnej istoty jednotlivca zrelativizovať a priznať ho za určitých podmienok aj týmto aktom Spoločenstva. Zatiaľčo vertikálny účinok ako jeden z typov priameho účinku, ktorý vzniká vo vzťahu medzi jednotlivcom a štátom, nečiní väčšie problémy a Súdny dvor ho v niekoľkých rozhodnutiach smerniciam priznal, citlivejšou stránkou tejto problematiky je tzv. horizontálny priamy účinok. Jedná sa o vzťah medzi jednotlivcami, kde sa jeden z nich dovoláva smernice voči strane druhej, a keďže všeobecne platí pravidlo, že smernica sama o sebe nesmie založiť jednotlivcovi žiadnu povinnosť, je táto téma vskutku chúlostivá a ESD je vo svojich rozhodnutiach viac než opatrný. Rozličnými situáciami a rôznorodosťou právnych sporov však vyšli z “dielne” ESD rozsudky, ktoré majú od priznania schopnosti smerníc nadobúdať tento efekt len veľmi málo. Ide o tzv. trojuholníkové situácie alebo o problematiku procedurálnych smerníc, kde je výsledný efekt nakoniec taký, že nebyť smernice, jednotlivcovi by určitá povinnosť vo finále nevznikla. Snažila som sa taktiež ukázať, že vývoj tejto diskutovanej otázky určite nie je na konci a nedá sa podľa môjho názoru vylúčiť, že smerniciam raz bude priznaný aj horizontálny priamy účinok.

Klíčová slova

smernica, directive, priamy účinok, Európsky súdny dvor, jednotlivec, horizontálny priamy účinok, štát, implementácia, transpozícia, judikatúra, právna istota

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 27. 6. 2011

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 6. 9. 2011
• Vedoucí: prof. JUDr. Vladimír Týč, CSc.
• Oponent: JUDr. David Sehnálek, Ph.D.

Masarykova univerzita

Právnická fakulta

Magisterský studijní program / obor:
Právo a právní věda / Právo