Koncept "povery" v Japonsku obdobia Meidži: prípad hnutia Tenrikjó

Bc. Martin Štesko

Bakalářská práce

Concept of „superstition“ in Japan of Meiji period: The case of Tenrikyo movement

Abstract:

When commodore Matthew C. Perry directed cannons of his ships at a city of Edo in 1853, it did not mean solely an attempt of the opening of Japan. It heralded a period of vast changes in the country. There had been political, social and religious adjustments of japanese surroundings under pressure of modernisation during following years of Meiji era (1868-1912) – even religious scene of Japan had not been excluded from this process of transformation of Japan from largely isolated feudal country to the modern national state. Theoretical framework of essay is ternar system of categories dealing with religious concepts that was published in the book of J.Á.Josephson The Invention of Religion in Japan; ternar system consists of category of secular, category of religion (shúkyó) and category of superstition (meishin). The category of religion (shúkyó) was defined in opposition to illegal category of superstition (meishin); the fundamentals of „non-religious“ category of the Shinto secular had immense impact upon a boundary of legality between both category of religion (shúkyó) and superstition (meishin). Tenrikyo movement was viewed a part of the category of superstition (meishin). Nevertheless, some transformations of doctrinal and ritual teachings had been made in the process of legalisation of Tenrikyo movement that were conditional upon the ideology of State shintó. This subordination to the ideology of the Shinto secular was connected with perception of Tenrikyo movement as an archetype of „deviant“ religion by local communities and society of Japan. The very connection between perception of society in Japan and the State shintó is declared by diminishing criticism of Tenrikyo movement in the Press during the process of legalisation of Tenrikyo movement in 1908. The bachelor essay points to the role of local communities and society of Japan in the persecution of traditions that were assumed to be in the category of superstition (meishin); therefore the role of these communuties in the process of defining of the category of religion (shúkyó) in Japan.

Abstract:

Keď roku 1853 komodor Matthew C. Perry namieril delá svojich lodí na mesto Edo, neznamenalo to len pokus o otvorenie Japonska. Predznamenalo to aj dobu veľkých zmien v krajine. V nasledujúcich rokoch éry Meidži (1868-1912) dochádzalo k politickým, sociálnym a náboženským úpravám japonského prostredia pod tlakom modernizácie – tomuto procesu transformácie Japonska zo zväčša izolovanej feudálnej krajiny na moderný nacionálny štát sa nevyhla ani náboženská scéna Japonských ostrovov. Teoretický rámec práce je ternárny systém kategórií spojených s náboženským konceptom, ktorý sa objavuje v publikácii J.Á.Josephsona The Invention of Religion in Japan; jedná sa o sekulárnu kategóriu, kategóriu náboženstva (šúkjó) a kategóriu povery (meišin). V procese definovania kategórie náboženstva (šúkjó) bola daná kategória dávaná do opozície s nelegálnou kategóriou povery (meišin); na hranicu legálnosti medzi nimi vplývali základy sekulárnej „nenáboženskej“ kategórie – ideológie Štátneho šintó. Do kategórie povery (meišin) spadalo aj hnutie Tenrikjó. Avšak v procese legalizácie dochádza k zmenám doktrín a rituálnej praxe hnutia, ktoré boli podmienené vznikajúcou ideológiou Štátneho šintó. Podriadenie sa vládnej ideológii súviselo s percepciou hnutia ako archetypu „deviantného“ náboženstva spoločnosťou a lokálnymi komunitami Japonska. Súvis medzi percepciou spoločnosti a Štátnym šintó je doložený v klesajúcej kritike hnutia v tlači v období legalizácie hnutia okolo roku 1908. Táto bakalárska práca poukazuje na úlohu lokálnych komunít a spoločnosti Japonska v perzekúcií tradícií, ktoré spadali do kategórie povery (meišin), a teda aj v procese definovania kategórie náboženstva (šúkjó) v japonskom prostredí.

Klíčová slova

Nové náboženské hnutie Tenrikjó, povera (meišin), kategória náboženstva (šúkjó), Štátne šintó, reštaurácia Meidži (1868-1912).

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 19. 5. 2014

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 18. 6. 2014
• Vedoucí: Mgr. Jakub Havlíček, Ph.D.

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Bakalářský studijní program / obor:
Filozofie / Religionistika