Built on Bones: Ethnic Cleansing, Cultural Trauma and Solidarity - building in a Central-European Town

Mgr. Adam Gajdoš

Disertační práce

Anotace:

Táto dizertácia analyzuje post-socialistické kultúry spomínania dotýkajúce sa kultúrnej traumy etnického čistenia v Košiciach, pričom si kladie otázku, nakoľko tieto prispievajú k obnove občianskej sféry (Alexander 2016). Hoci sa v rokoch 1938 až 1948 sa viac než polovica obyvateľov Košíc, mesta ležiaceho na etno-lingvistickej hranici, stala obeťou etnicky motivovaného prenasledovania, nútenej migrácie či genocídy, straty a utrpenie zapríčinené týmito udalosťami boli počas štyroch desaťročí komunistického režimu zamlčiavané. Napriek počiatočným očakávaniam, že po páde režimu a následnej liberalizácii pamäťových arén budú dejiny etnického násilia uznané a ľutované, obklopuje bolestné skúsenosti etnických menšín dodnes predovšetkým mlčanie a nevedomosť. Vychádzajúc z konceptu kultúrnej traumy ako kognitívneho rámca umožňujúceho vysporiadať sa s narušením kolektívnych identít v dôsledku násilnej udalosti a z predpokladu, že proces artikulácie kultúrnej traumy môže prispieť k obnove občianskej sféry, si táto dizertácia kladie za cieľ popísať, ako možno z minulého násilia učiniť spoločnú vec - teda, ako formulovať kultúrnu traumu v jednotnom čísle. Hlavným teoretickým cieľom, bezprostredne nadväzujúci na túto popisnú úlohu, je preskúmať a kriticky diskutovať možnosti reinterpretácie porušených solidarít skrze spomínanie. Východiskom pri sledovaní tohto cieľa je z pragmatická sociológia Laurenta Thévenota, predovšetkým jeho pojem “gramatík spoločnosti” (“grammars of commonality”; 2014). Tieto tri gramatiky - gramatika ospravedlňovania, gramatika liberálnej voľby a gramatika zdieľanej náklonnosti k samozrejmostiam - pomáhajú odlíšiť tri rôzne logiky nakladania s nezhod(nosť)ou v pluralistických spoločnostiach a zachytiť rozličné spôsoby nastoľovania vzájomnej prepojenosti v rámci spoločnosti. Pomocou kritickej aplikácie tejto teoretickej perspektívy pri štúdiu spomínania na historické násilie ukazujem, ako odlišné prístupy k budovaniu solidarity ovplyvňujú schopnosť pamäťových iniciatív predstavovať si spoločné inkluzívne. Na základe tejto analýzy následne tvrdím, že inkluzívna formulácia kultúrnej traumy vyžaduje kombináciu nereflektovanej príťažlivosti založenej na dôvernej, partikulárnej skúsenosti so štandardizovaným jazykom verejného rozvažovania. Pri rekonštruovaní významových krajín, v ktorých sa odvíjajú post-socialistické praktiky spomínania na etnické čistenie, sa táto dizertácia opiera o pestrý korpus dát zložených predovšetkým z rozhovorov, miestnej tlače a zúčastneného pozorovania. Otázke budovania solidarity skrze spomínanie práca venuje tri analytické kapitoly. Prvá z nich porovnáva tri občianske iniciatívy, zasadzujúce sa za postavenie pamätníkov Šoa, povojnovej perzekúcie Maďarov v Československu a opakovaných masových “exodov”, a zvýrazňuje rozhodujúcu rolu ktorú vo formovaní vyznenia a významu každého z pamätníkov hrajú rozličné v jednotlivých prípadoch prevažujúce gramatiky spoločnosti. Druhá empirická kapitola perspektívu rozširuje prostredníctvom prehľadu procesu ideologickej inventúry Košickej toponýmie; po tom, čo poukáže na pretrvávajúce ohniská napätia, kapitola rozoberá dve nedávne iniciatívy za premenovanie verejného priestranstva, ktoré spochybnili (jedna úspešne, druhá neúspešne) post-socialistickú neutralizačnú stratégiu požiadavkou reprezentácie maďarskej menšiny. Vystúpiac na ešte abstraktnejšiu rovinu pozorovania kultúrnej traumy - k manažmentu kultúrneho dedičstva - sa tretia analytická kapitola zameriava na záchranu ruiny cintorína pred hroziacim zastavaním, pričom mapuje vznik zainteresovanosti na osude cintorína napriek pôvodnej absencii dôverných väzieb na toto miesto, a násle

Anotace:

dne diskutuje potenciál navrhovaného mestského Memoriálneho parku podporiť nápravu vojnou zapríčinenej diskontinuity. V závere práce sa opustená a zanedbaná ruina cintorína stáva scitlivujúcou metaforou pre prípady odloženého procesu kultúrnej traumy a pre príležitosti i riziká číhajúce na snahy budovať solidaritu skrze spomínanie na minulé utrpenie.

Abstract:

This dissertation analyzes post-socialist cultures of commemoration concerned with the cultural trauma of ethnic cleansing in Košice, Slovakia and explores their contribution to civil repair. Situated on an ethno-linguistic border, more than half of Košice’s population between 1938 and 1948 was subject to ethnic persecution, forced migration or genocide; the loss and suffering related to these events would, however, remain suppressed by the socialist regime for four decades. Despite initial expectations that, after the regime’s fall and the liberalization of mnemonic arenas, the recognition of and regret for past ethnic violence would become a hallmark of democratic transformation, the past experiences of ethnic minorities are still mostly surrounded by silence and ignorance. Departing from the concept of cultural trauma as a social cognitive frame tackling a disruption of collective identities by a violent event, and from the premise that the process of cultural trauma construction can bring about civil repair (Alexander 2016a), this dissertation seeks to describe and understand the ways past ethnic violence can be made a common matter - a cultural trauma in the singular. Following from this descriptive task is an overreaching theoretical objective: to explore and elaborate the ways broken solidarities can be reimagined through remembering. In order to do this, I engage the pragmatic sociology of Laurent Thévenot, especially his notion of “grammars of commonality” (2014). Devised to differentiate three fundamentally different logics of dealing with difference in pluralist societies, the three grammars - the grammar of justification, the grammar of liberal choice and the grammar of shared affinities to common-places - capture different ways that a sense of mutual interconnectedness can be established. Applying this framework critically to the study of remembering violent pasts, I show how different principles of solidarity building shape the capacity of mnemonic initiatives to create inclusive commonality and argue that both the subliminal appeal of particular, familiar experience and the standardized language of public deliberation must be combined to remember cultural trauma inclusively. To reconstruct the landscapes of meaning, in which post-socialist practices of remembering ethnic cleansing unfold, this dissertation draws on a diverse corpus of data, including interviews, analysis of local press and participant observation. The question of solidarity building through remembering is addressed in three analytical sections. First, I compare three grassroots initiatives, which propose memorials to the Shoah, the post-war persecution of Hungarians in Czechoslovakia and the repeated waves of mass “exodus,” highlighting how the different grammars of commonality prevalent in each case shape the memorials’ message. Broadening the perspective, I then review the history of the ideological renaming of Košice’s street names, locate persisting points of tension and discuss two recent naming initiatives that have challenged (one successfully, the other not) the neutralizing post-socialist de-escalation strategy with bids for representation of the Hungarian minority. Moving to the yet more abstract level of heritage management, I finally discuss the rescue of a ruined cemetery ground from imminent re-development, reconstruct how relationships of care were crafted in the total absence of familiar bonds and discuss the potential of the proposed municipal memorial park to assist the repair of the war-induced discontinuity. In the conclusion, the image of an abandoned, ruined, neglected cemetery is presented as a sensitizing metaphor for cases of postponed trauma processes and for the opportunities, as well as challenges, of building solidarity on the memory of past suffering.

Keywords

cultural trauma, kultúrna trauma, ethnic cleansing, etnické čistenie, pragmatic sociology, pragmatická sociológia, city, mesto, Košice

Jazyk práce: angličtina

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 22. 11. 2017

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 29. 1. 2018
• Vedoucí: doc. PhDr. Csaba Szaló, Ph.D.
• Oponent: PhDr. Andrej Findor, PhD., Mgr. Dagmar Kusá, PhD.

Masarykova univerzita

Fakulta sociálních studií

Doktorský studijní program / obor:
Sociologie (čtyřleté) / Sociologie