Vliv vnitřních činitelů na produkci a kvalitu kozího mléka

Bc. Silvia Hodásová

Diplomová práce

Effect of internal factors on milk goats production and quality

Abstract:

The diploma thesis deals with the influence of internal factors on the production and quality of goat milk. There were analysed the data of milk yield control of White Shorthair goats on the Slovak farm ABEL, plus spol. s r.o, during the period of 2011-2015. The records contained a total of 1961 lactations for 962 goats. Lactations were converted to a standard milking period, which is set in Slovakia as 240 days with a recalculation on the third lactation. The average goat milk yield was 516.07 litres. The average milk composition was as follows: fat 3.34%, protein 2.79%, and lactose 4.39%. The average yield of fat, protein and lactose in kilograms was 18.14 kg, 14.61 kg and 23.01 kg, in this sequence.In the diploma thesis, the influences of the effects: lactation order, age and control year were studied. The monitored parameters of milk yield were: fat, protein and lactose content in percentage and yield of fat, protein and lactose in kilograms.The thesis focused most on the influence of lactation order on milk yield. The results demonstrated that there is a linear relationship between lactation and fat and lactose in percentage, as well as protein, fat and lactose yields in kilograms. Linear regression did not occur only in the percentage of protein content in milk. In all proven cases, regression was of a negative ratio. This means, since the first lactation, with each following lactation, the relevant dependent variable has decreased linearly. This differs from the hypothesis that assumes that the lactation order positively affects milk production. Therefore, the hypothesis was not confirmed.According to the results of the multifactor analysis of scattering, the impact of the order of lactation was shown to be statistically significant (P <0.01) for the yield of milk in litres and for the yield of fat, protein and lactose in kilograms. Vice-versa, statistical significance was not confirmed for the percentage of fat, protein and lactose content. The analysis showed that the highest milk yield was at the first lactation (586.94 ± 10.9 l) and at the second lactation (506.98 ± 7.64 l) and vice-versa, the lowest was at the fifth lactation (463.45 ± 11, 9 l). On the sixth and other lactations production increased again slightly (486.27 ± 14.19 kg). The yield of fat in kilograms was highest at the first lactation (20.35 ± 0.46 kg) and the lowest was at the fourth lactation (15.44 ± 0.54 kg). The yield of proteins in kilograms was highest in the first lactation (16.91 ± 0.28 kg) and the lowest at the sixth and other lactations (13.37 ± 0.534). The same trend was seen in the yield of lactose, which at the first lactation reached 26.70 ± 0.44 kg and at the sixth and other lactations 21.15 ± 0.82 kg.The influence of goat age on the milk production in litres and the yield of proteins and lactose in kilograms for lactation was confirmed up to the fourth year of goat age. For older goats, the effect of this factor has not been demonstrated. Age did not have a statistically significant influence on the percentage composition of fat, protein and lactose, nor on fat yield.Effect of the control year was demonstrable at the level of significance for all monitored parameters. In the monitored period 2011 - 2015, year-on-year milk production in litres increased, while production in 2015 (507.85 l) increased by 20.85% compared to 2011 (401.96 l). The highest fat yield in kilograms for lactation was recorded in 2015 (20.20 ± 0.33 kg). The protein yield in kilograms was highest in 2014 (15.38 ± 0.15 kg) and lactose yield in kilograms reached the highest value in 2015 (24.43 ± 0.35 kg). The highest percentage fat content was in 2015 (3.70 ± 0.03%), compared to the lowest value in 2012 (2.83 ± 0.02%). The percentage of protein content showed relatively low variability during the reference period, with the highest value in 2013 (2.85 ± 0.01 kg). The percentage of lactose content was also at very low variability, the highest values re

Abstract:

ached in 2014 (4.43 ± 0.008%).

Abstract:

Diplomová práca sa zaoberá vplyvom vnútorných činiteľov na produkciu a kvalitu mlieka kôz. Analyzované boli dáta z kontroly úžitkovosti mlieka bielych krátkosrstých kôzna slovenskej farme ABEL, plus spol. s r.o, za roky 2011 až 2015. Záznamy obsahovali celkom 1961 laktácií od 962 kôz. Laktácie boli prepočítané na normovanú dojnú periódu, ktorá je na Slovensku stanovená na 240 dní s prepočtom na tretiu laktáciu. Priemerný nádoj kôz predstavoval 516,07 litrov. Priemerný obsah zložiek mlieka dosiahol nasledujúce hodnoty: tuk 3,34 %, bielkoviny 2,79 % a laktóza 4,39 %. Priemerný výnos tuku, bielkovín a laktózy v kilogramoch bol 18,14 kg, 14,61 kg a 23,01 kg, v uvedenom poradí.V práci sa študovali vplyvy efektov: poradie laktácie, vek a kontrolný rok. Sledovanými parametrami mliekovej úžitkovosti boli: obsah tuku, bielkovín a laktózyv percentách, a výnos tuku, bielkovín a laktózy v kilogramoch.Práca sa najviac zameriavala na vplyv poradia laktácie na mliekovú úžitkovosť. Výsledky preukázali, že existuje lineárna závislosť medzi poradím laktácie a obsahom tuku a laktózy v percentách, a tiež výnosom bielkovín, tuku a laktózy v kilogramoch. Lineárna regresia sa neprejavila jedine v prípade percentuálneho obsahu bielkovín v mlieku.Vo všetkých preukázaných prípadoch regresie sa jednalo o negatívny vzťah. To znamená, že od prvej laktácie sa s každou ďalšou laktáciou príslušná závislá premenná lineárne znižovala. Toto sa líši od hypotézy, ktorá predpokladala, že poradie laktácie pozitívne ovplyvňuje produkciu mlieka. Hypotéza sa teda nepotvrdila.Podľa výsledkov viacfaktorovej analýzy rozptylu sa vplyv efektu poradia laktácie preukázal ako štatisticky významný (P < 0,01) pre nádoj mlieka v litroch a pre výnos tuku, bielkovín a laktózy v kilogramoch. Naopak, pre percentuálne zastúpenie obsahu tuku, bielkovín a laktózy sa nepotvrdil štatisticky významný vplyv. Z analýzy vyplynulo, že najvyššia produkcia mlieka bola na prvej laktácii (586,94 ± 10,9 l) a na druhej laktácii (506,98 ± 7,64 l) a naopak, najnižšia na piatej laktácii (463,45 ± 11,9 l). Na šiestej a ďalších laktáciách sa opäť produkcia mierne zvýšila (486,27 ± 14,19 kg). Výťažnosť tukuv kilogramoch bola najvyššia na prvej laktácii (20,35 ± 0,46 kg) a najnižšia na štvrtej laktácii (15,44 ± 0,54 kg). Výťažnosť bielkovín v kilogramoch bola najvyššia na prvej laktácii (16,91 ± 0,28 kg) a najnižšia na šiestej a ďalších laktáciách (13,37 ± 0,534). Rovnaký trend sa prejavil aj u výťažnosti laktózy, ktorá na prvej laktácii dosiahla hodnotu 26,70 ± 0,44 kg a na šiestej a ďalších laktáciách 21,15 ± 0,82 kg.Vplyv veku na produkciu mlieka v litroch a na výťažnosť bielkovín a laktózy v kilogramoch za laktáciu sa potvrdil až do štvrtého roku veku kôz. U starších kôz sa vplyv tohto faktoru nepreukázal. Vek nemal štatisticky preukázateľný vplyv na percentuálne zastúpenie tuku, bielkovín a laktózy, ani na výťažnosť tuku.Efekt kontrolný rok bol preukázateľný na hladine významnosti u všetkých sledovaných parametrov. V sledovanom období 2011 – 2015 sa medziročná produkcia mlieka v litroch zvyšovala, pričom v roku 2015 (507,85 l) bol nárast produkcie o 20,85 % oproti roku 2011 (401,96 l). Najvyšší výnos tuku v kilogramoch za laktáciu bol zaznamenaný v roku 2015 (20,20 ± 0,33 kg). Výnos bielkovín v kilogramoch bol najvyšší v roku 2014 (15,38 ± 0,15 kg) a výnos laktózy v kilogramoch dosiahol najvyššiu hodnotu v roku 2015 (24,43 ± 0,35 kg). Najvyšší obsah tuku v percentách bol v roku 2015 (3,70 ± 0,03 %), v porovnaní s najnižšou hodnotou v roku 2012 (2,83 ± 0,02 %). Obsah bielkovín v percentách vykazoval počas sledovaného obdobia pomerne nízku variabilitu, s najvy

Abstract:

ššou hodnotou v roku 2013 (2,85 ± 0,01 kg). Nízko premenlivý bol aj obsah laktózy v percentách, s najvyššou hodnotou v roku 2014 (4,43 ± 0,008 %).

Keywords

goat, milk, lactation, composition, quality, yield

Klíčová slova

koza, mlieko, laktácia, zloženie, kvalita, úžitkovosť

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 12. 4. 2018

Obhajoba závěrečné práce

• Vedoucí: Ing. Renata Toušová, CSc.

Česká zemědělská univerzita v Praze

Fakulta agrobiologie, potravinových a přírodních zdrojů

Magisterský studijní program / obor:
Zootechnika / Živočišná produkce