Myslieť konverziu. Náboženská konverzia a jej štúdium v perspektíve kognitívnej vedy

Bc. Jakub Cigán, Ph.D.

Diplomová práce

Thinking of Conversion. Religious Conversion and Its Study in Perspective of Cognitive Science

Abstract:

Religious conversion is one of the most discussed issues in social sciences. Main question is how approach to conversion or religious experience in general. This diploma thesis is focusing on cognitive science and its options in scientific study of religion. It shows that cognitive approach is not just a fruitful one, but necessary. Social scientists, mainly those interested in religion, simply can´t ignore scientific impact and results of recent psychological research in making theories about religious belief and behaviour. This entails need of conceptual connection not just between branches of social science, but between social and natural sciences. It is important to examine preferences of our asking. Why we are posing some kind of questions and not the others? This examination is not new for philosophy or social sciences. But till now it has been done mainly through a priori analytical philosophy, not through empirical research on how our mind and brain work. Basic reason is that there are unconscious mental processes to which we don´t have conscious access. In addition, conscious processing is only the peak of iceberg of our mental life. So we need to make some steps back and try to deconstruct our philosophical and analytical concepts facing to the new discoveries. Diploma work rests especially on the authors such as Pascal Boyer, Illka Pyysiäinen or George Lakoff and Mark Johnson. Cognitive approach is very important for examination of scientific construction of religious conversion. As Pyysiäinen shows, for example, fact that scientists are afraid of naturalistic approach in the study of human affairs, especially religion stems from a way our intuitive psychology works. Important is also Sperber´s theory of metarepresentation. We are not representing just objects, events and other living kinds around, but also representations themselves. Moreover these metarepresentations are very complicated and depend on concrete situation. Believer is not just someone who believes or not, but believes in many ways. This is important particularly for issue of religious conversion. Another important thing we need to consider is emotions and their importance in forming our relationship to religious doctrine and members of religious movement. Because of emotions and their importance I´m also concerning with concept of rationality, primarily rational choice theory and theory of religious affiliation of Rodney Stark and William Sims Bainbridge. Their theory has a great influence in sociology of religion and Stark is also co-author of one older and fundamental conversion model. But their model needs important corrections coming from findings of cognitive science. Here we can also see not the benefit, but necessity of this approach for scientific study of religion.

Abstract:

Náboženská konverzia je jednou z najdiskutovanejších tém sociálnych vied. Zásadnou je však otázka prístupu k nej všeobecne. Predkladaná magisterská diplomová práca sa zameriava na prínos kognitívnej vedy v jej vedeckom štúdiu. Ukazuje, že kognitívny prístup je nielen nanajvýš obohacujúci (i keď nie neproblematický), ale zároveň i nevyhnutný. Jeho poznatky a závery posúvajú výskum a rámcovanie „náboženskej viery“ a „správania“ do značne odlišných pozícií, ako tradičný, na apriórnych filozofických predpokladoch založený, prístup a nemožno ich v žiadnom prípade opomínať. Zároveň sú vyjadrením potreby konceptuálneho prepojenia nielen medzi jednotlivými sociovednými obormi, ale i medzi sociálnymi a prírodnými vedami. Kognitívne skúmanie je rovnako prínosné pre vytvorenie základného rámca „metareligionistiky“ v spojení s religionistickými dekonštruktivistami, akými sú Jonathan Z. Smith, či Russell T. McCutcheon. Je dôležité zaoberať sa preferenciami a spôsobmi nášho pýtania sa. Zamerať sa na to, prečo kladieme isté otázky a nie iné, ako pristupujeme k skúmanému javu, ako konceptualizujeme a konštruujeme náboženstvo, náboženskú vieru a na základe akých predpokladov. Toto pýtanie sa nie je pre filozofiu ani pre sociálne vedy ničím novým. Novým je len základ, na ktorý sa toto pýtanie stavia. Východiskom sú hlavne výsledky skúmania univerzálneho fungovania mysle ako sústavy mnohých evolučne vyvinutých mentálnych systémov. Primárnym argumentom je fakt, že k ich väčšine nemáme vedomý prístup a navyše vedomé fungovanie mysle je len špičkou ľadovca nášho mentálneho života. Už len z tohto poznatku vyplývajú mnohé metodologické a teoretické implikácie, ktoré značne ovplyvňujú a komplikujú skúmanie „prijímania náboženstva“, teoretizovanie ohľadne „náboženskej viery“, spôsobu zaobchádzania s výpoveďami konvertitu a spochybňujú monolitický a homogénny koncept konverzie, vyplývajúci prevažne z liberálnej kresťanskej teológie udržiavaného a podporovaného ďalšími modelmi. Je tak nutné vrátiť sa späť a snažiť sa dekonštruovať koncept konverzie čeliac týmto novým objavom. Diplomová práca stavia na autorov ako Pascal Boyer, Illka Pyysiäinen či George Lakoff a Mark Johnson. Ako ukazuje napr. Pyysiäinen, skutočnosť, že sociálni vedci sa zdráhajú zapojiť naturalistický prístup do výskumu človeka a predovšetkým náboženstva môže vyplývať zo spôsobu fungovania našej intuitívnej psychológie. Rovnako je dôležitá i Sperberova teória metareprezentácie. Nereprezentujeme si len objekty, udalosti alebo javy, ale i samotné reprezentácie. Na viac, tieto metareprezentácie sú veľmi komplikované a závisia na konkrétnej situácii. „Veriaci“ tak nie jednoducho verí alebo neverí, ale verí rôznymi spôsobmi. Toto je dôležité hlavne pre náboženskú konverziu. Rovnako je nutné zvážiť dôležitosť emócii pri tvorbe vzťahu jedinca k náboženským reprezentáciam a členom náboženskej skupiny. Dôležitosť emócií so sebou nesie nutnosť venovania pozornosti konceptu racionality, z ktorého vychádza i jeden z najdôležitejších modelov náboženskej afiliácie Rodneyho Starka a Williama Sims Bainbridga. Nielen pri posudzovaní a korekciách tohto modelu môžeme vidieť prínos kognitívneho prístupu pre vedecké štúdium náboženstva.

Klíčová slova

náboženská konverzia, náboženská afiliácia, kognitívna religionistika, racionalita, metodológia sociálnych vied, emócie, metareprezentácia, teória racionálnej voľby, kontraintuitívnosť (religious conversion, religious affiliation, cognitive science of religion, rationality, methodology of social sciences, emotions, metarepresentation, rational choice theory, contraintuitivness)

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 22. 1. 2009

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 28. 1. 2009
• Vedoucí: doc. PhDr. David Václavík, Ph.D.

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Magisterský studijní program / obor:
Filozofie / Religionistika