Sekularizačná téza a jej kritika v diele P. L. Bergera, M. Juergensmeyera a J. Casanovu

Mgr. Marianna Sršňová

Bakalářská práce

Anotace:

Osvietenstvo prinieslo západnému svetu revolúciu rozumu, ktorá otriasla starým svetovým poriadkom nerozlučne spätým s kresťanstvom a nastolila nový ľudský poriadok spočívajúci na zákonoch prirodzeného rozumu. S pádom starej Európy sa nevyhnutne spájali myšlienky sekularizácie, prostredníctvom ktorej malo byť docielené definitívne oddelenie cirkevnej moci od novoustavujúcich sa národných štátov. Náboženstvo bolo postupne vytlačované z verejného života, základom usporiadania moderných spoločností sa stala odluka cirkvi od štátu, autonómia vzdelávania a kultúry a sloboda vierovyzania. S nástupom komunizmu sa marginalizácia a v tomto prípade až ťaženie proti náboženstvu rozširovala postupne do väčšiny krajín vtedajšieho sveta. Oba ekonomickopolitické usporiadania, kapitalizmus aj socializmus, v sebe niesli požadiavku vytesnenia náboženstva z verejných sfér ako priamy následok procesu modernizácie založeného na racionalizácii myslenia a jednania aktérov, ako aj interakcií medzi nimi. Začiatkom druhej polovice dvadsiateho storočia teda prevládal obraz sveta, v ktorom pre nábožesntvo neexistovalo veľa priestoru. Tieto pocity sú reflektované aj v teoretických prácach súčasníkov, v tomto období sú mnohými autormi formulované sekularizačné teórie, ktoré popisujú existujúci stav utlmeného náboženstva a predpovedajú ďalší pokrok ľudstva spočívajúci v hlbšej modernizácii a striktnejšej separácii a marginalizácii náboženstiev, v niektorých prípadoch dochádza dokonca k predpovediam smrti náboženstva. Ako príklad týchto postojov je v práci uvádzaná koncepcia Petera Bergera, jeho analýza vplyvu modernizácie nevyhnutne spájanej s racionalizáciou na subjektívne štruktúry myslenia ale aj na inštitucionálne usporiadanie spoločností. Berger videl ako dôsledok racionalizácie čoraz väčšie vytesňovanie náboženstva z verejného života spoločností a nakoniec jeho úplnú privatizáciu, náboženstvo sa v konečnom dôsledku malo stať komoditou súťažiacou na sprotrebiteľskom trhu o svojich klientov. Berger, rovnako ako iní sociológovia náboženstva aplikoval skúsenosť západnej Európy na celosvetovetový vývoj, čo sa ukázalo byť jedným zo základných omylov sekularizačnej tézy. Vývoj v nasledujúcich desaťročiach totiž jasne dokázal sociopolitickú relevanciu náboženstiev a sociológia náboženstva sa musela vyrovnávať s danou skutočnosťou. Berger revidoval svoje postoje, analyzoval omyly svojich predchádzajúcich tvrdení a s ohľadom na novú situáciu bol nútený konštatovať, že náboženstvo zohráva a v blízkej budúcnosti bude hrať dôležitú úlohu vo verejnom živote. Teóriu deprivatizácie náboženstva predstavil José Casanova. Casanova reagoval na koncept privatizácie náboženstva a v súvislosti s vývojom v kresťanských cirkvách v osemdesiatych rokoch formuloval svoju deprivatizačnú tézu, podľa ktorej náboženstvo neustále zostáva dôležitým aktérom vo verejných sférach súčasných spoločností. Nakoniec sa práca zaoberala Markom Juergensmeyerom a jeho analýzami náboženského nacionalizmu. Juergensmeyer skúmal oživenie náboženstva vo viacerých krajinách, ako napr. Irán, Egypt, Izrael, India, Srí Lanka, bývalé sovietske republiky a iné. Rozborom cieľov a postupov náboženských nacionalistov dospel k možnosti syntézy autority náboženstva a jeho práva s moderným národným štátom a tým spôsobom poukázal na možnosť zmierenia zdanlivo nezmieriteľného a ponúkol odpoveď na hrozbu novej studenej vojny.

Abstract:

The Enlightenment brought the revolution of the reason to the Western world, which shooked the foundations of the old Christian world system and established a new human order based on the principles of reason. Thoughts of secularization, aimed on separation of church from the newly-created nation states, accompanied the fall of the old Europe. Religion was gradually pushed from the public life; separation of church from the state, autonomy of education and culture and freedom of religion came to be the basic elements of the new societal systems. Communism spread marginalization and in many cases even a war against religion to the majority of Eastern block countries. Both socioeconomic systems, capitalism and communism, demanded that religion is forced out of the public life, as their main goal was modernization based on rationalization in all spheres of public life. Thus, there was not much place for religion at the begining of the second half of the twentieth century. This situation is reflected in the theoretical works of contemporaries, many authors formulate secularization theories that describe the existing state of religion as well as they suggested further developmnet of human kind which, according to many, should have led to wider modernization, greater marginalization and some even proclaimed the inevitable death of religion. In this work I present the ideas of Peter L. Berger as an example of the sevularization theories. Berger analysed the impact of modernization necessarily linked with rationalization on subjective structures of thinking as well as on institutional organization of societies. He saw the outcome of the ongoing displacement of religion from the public sphere in its privatization, religion was to become a commodity competing on the market. Berger, just like many other sociologists of religion, applied the Western world s experiences to the worldwide expectations, what proved to be one of the main mistakes of the secularization thesis. The development in following years undermined the theories and showed the sociopolitical relevance of religion. The sociology of religion had to cope with this situation. Berger revised his attitude, analysed the mistakes of his previous position and was forced to acknowledge that religion does and will play an important part in the public life. José Casanova presented a desecularization of religion theory, in which he reacted to the concept of privatization. He focused on the development in Christian churches in the 1980s and formulated the deprivatization theory that argued for a continuous importance of religion as a public actor in contemporary societies. The last author that this work presented is Mark Juergensemyer and his analyses of religions nationalism. Juergensmeyer examined reactivation of religion in various countries, sucha s Iran, Egypt, Israel, India, Sri Lanka, former Soviet republics and others. He came to an optimistic conclusion pointing on the possibility of synthesis of the authority of religion and its law with modern nation state.

Klíčová slova

sekularizácia, sekularizačné teórie, oživenie náboženstva, náboženský nacionalizmus, Peter L. Berger, José Casanova, Mark Juergensmeyer secularization, secularization theories, reactivation of religion in public sphere, religious nationalism, Mark Juergensmeyer

Jazyk práce: čeština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 1. 6. 2006

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 9. 2. 2006
• Vedoucí: doc. PhDr. David Václavík, Ph.D.

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Bakalářský studijní program / obor:
Filozofie / Religionistika