USO DOS DIALETOS ITALIANOS NAS CIDADES DE NOVA TRENTO E NOVA VENEZA, SANTA CATARINA, BRASIL

Mgr. Jana ŠARNÍKOVÁ

Doctoral thesis

Use of Italian dialects in the towns of Nova Trento and Nova Veneza, Santa Catarina, Brazil

Abstract:

Since its discovery in the 16th century, Brazil has been a distinctive multilingual territory, first inhabited by indigenous people, later by Portuguese colonizers, African slaves, and, since the 19th century, by European and Asian immigrants who were to settle and gradually colonize the southern regions of Brazil. This linguistic and cultural wealth is also visible in the 21st century when immigrants are still striving to build their identity and empower their communities. These communities have largely retained their language, culture, and traditions, even some of the people who have a strong national awareness do not consider themselves Brazilians. This belief is reinforced by the difficult living conditions that the first European immigrants had to face, whether during their travel to Brazil, where many immigrants died from tuberculosis or starvation, or in Brazilian territory where they had to overcome other difficulties, from lack of food to grubbing up forests to reclaim land, dig roads or build first dwellings. On the side of immigrants, there was a growing aversion towards the Brazilian authorities who had described the country as very fertile waiting for its new inhabitants. After overcoming the first obstacles after arriving in the New World, parish schools were opened, providing education in the languages of immigrants, which was one of the reasons why social integration took nearly half a century. Another difficult period for immigrants was undoubtedly the dictatorship of Getúlio Vargas, which tried immediately to integrate the immigrants into society in Brazilian territory and to create a national Brazilian identity. Parish schools were closed, and all immigrants were strictly forbidden to use their languages under the threat of custody or other punishment. At this time when immigrants were persecuted, the aversion against the Brazilian authorities grew even more, but the only option was to learn and start using Portuguese, which accelerated social inclusion, but gradually weakened the linguistic heritage of the first European immigrants. In our two Italian communities, we can see the difference in maintaining Italian dialects. Strong national awareness based on the unequal status of the Tyrolean population was an important factor in maintaining the dialect trentino in Nova Trento, on the other hand, in Nova Veneza, there are two factors responsible for the gradual loss of the dialect v?neto, i.e., maintaining friendly relations with Italy and the possibility of learning Italian in schools. Two factors also contribute to the use of dialects in both cities, i.e., stratification of the population and age. Dialects are more used in both cities by elderly population and in areas distant from the municipality center.

Abstract:

Brazília už od svojho objavenia v 16. storočí predstavuje osobité multilingválne územie, ktoré bolo najskôr obývané domorodými obyvateľmi, neskôr portugalskými kolonizátormi, africkými otrokmi a od 19. storočia aj európskymi a ázijskými imigrantmi, ktorí mali osídliť a postupne kolonizovať južné oblasti Brazílie. Toto lingvistické a kultúrne bohatstvo je viditeľné aj v 21. storočí, kedy sa imigranti stále snažia budovať svoju identitu a posilňovať postavenie svojich komunít. Tieto komunity si z veľkej väčšiny zachovali svoj jazyk, kultúru a tradície, dokonca niektorí z obyvateľov, ktorí majú silné národné povedomie, sa nepovažujú za Brazílčanov. Toto presvedčenie je posilňované ťažkými životnými podmienkami, ktoré museli prví európski imigranti prekonať, či už počas plavby do Brazílie, kde na palubách lodí veľa imigrantov umieralo na tuberkulózu alebo hladom, či na brazílskom území, kde museli prekonať ďalšie nástrahy, od nedostatku potravy, cez klčovanie lesov kvôli zúrodneniu pôdy, kopanie ciest alebo stavanie prvých príbytkov. Zo strany imigrantov postupne narastala averzia voči brazílskym autoritám, ktorí opisovali krajinu ako veľmi úrodnú čakajúcu na svojich nových obyvateľov. Po prekonaní prvých prekážok po príchode do Nového sveta boli otvorené farské školy, ktoré poskytovali vzdelanie v jazykoch imigrantov, to bolo jedným z dôvodov prečo začlenenie sa do spoločnosti trvalo takmer pol storočia. Ďalším náročným obdobím pre imigrantov bola bezpochyby diktatúra Getúlia Vargasa, ktorá sa snažila o okamžité začlenenie sa do spoločnosti zo strany všetkých imigrantov na brazílskom území a o vytvorenie brazílskej národnej identity. Farské školy boli zatvorené a všetci imigranti mali prísny zákaz používať svoje jazyky pod hrozbou väzby alebo iných trestov, v školách bola jediným vyučovacím jazykom portugalčina. V tomto období, kedy boli imigranti prenasledovaní, nevôľa voči brazílskym autoritám ešte viac vzrástla, no napriek tomu jedinou možnosťou bolo naučiť sa a začať používať portugalčinu, čím sa urýchlilo zaradenie do spoločnosti, ktoré však postupne oslabovalo jazykové dedičstvo prvých európskych imigrantov. V našich dvoch talianskych komunitách môžeme vidieť rozdiel v zachovaní talianskych dialektov. Silné národné povedomie vychádzajúce z nerovnoprávneho postavenia obyvateľov Tirolska bolo dôležitým faktorom pre zachovanie dialektu trentino v meste Nova Trento. Na druhej strane, v meste Nova Veneza sú dva faktory zodpovedné za postupnú stratu dialektu v?neto, t.j. udržiavanie priateľských vzťahov s Talianskom a možnosť výučby talianskeho jazyka na školách. Na používaní dialektov v oboch mestách sa rovnako podieľajú dva faktory, t.j. rozmiestnenie a vek obyvateľstva. Dialekty sú v oboch mestách viac používané staršími obyvateľmi a v mestkých častiach vzdialených od centra mesta.

Keywords

dialekt, lingvistická variácia, trentský dialekt, benátsky dialekt, taliančina, imigranti, portugalčina, Nova Veneza, Nova Trento

Language used: Portuguese

Date on which the thesis was submitted / produced: 7. 7. 2021

Thesis defence

• Supervisor: prof. Mgr. Lenka Zajícová, Ph.D., prof. Mgr. Lenka Zajícová, Ph.D.

Palacký University Olomouc

Faculty of Arts

Doctoral programme / field:
Philology / Romance Languages