Náhradná rodina ako systém: jej vznik, adaptácia a fungovanie

Bc. Petra Bohovicová

Diplomová práce

Substitute family as a system: it's formation, adaptation and functioning

Abstract:

The study is focused on substitute families as a system. Adoptive and foster families are influenced by many factors resulting from the nature of their family. The research focus was on the adjustment of substitute family system after admission of a child 4 – 7 years old. The method used was grounded theory (Strauss & Corbin, 1999). The data were obtained by interviewing members of three substitute families. 13 interviews were analyzed on the level of open, axial and selective coding. Acceptance was the core category of the theory evolved. There were three dimensions of acceptance: acceptance of the children as own, acceptance of the specificity of the family, and acceptance of the family by children. Acceptance of the children as own was influenced by children’s characteristics. Negative characteristics and their perception as strange lowered the level of acceptance of children as own. The strategies used were effort to change children, accommodation to children and devotion to children. All the strategies were working in relating to children. Acceptance of the specificity of the family was influenced by children’s level of adaptation. The strategies used were solving problems and getting an outside help, which both led to gaining competencies of parents or ability to identify as a substitute family. From the children’s perspective there were strategies identified, that enabled them to accept their actual family and belong in it.

Abstract:

Diplomová práca sa zaoberá náhradnou rodinou ako systémom. Systém náhradnej rodiny je ovplyvňovaný mnohými faktormi vyplývajúci z faktu náhradnej starostlivosti. Cieľom práce bolo pozrieť sa na to, ako sa usporiada systém náhradnej rodiny po príchode dieťaťa, pričom výskum bol zameraný na rodiny, ktoré prijali dieťa od 4 do 7 rokov. Zvolenou metódou na skúmanie tejto témy bola ukotvená teória podľa Straussa a Corbinovej (1999). Boli realizované rozhovory so všetkými členmi domácnosti troch rodín, čím vzniklo 13 rozhovorov. Tieto boli analyzované na úrovni pojmového, axiálneho a selektívneho kódovania. Výsledkom výskumu bola teória s centrálnym javom prijatie a to v troch dimenziách: prijatie dieťaťa za vlastné, prijatie špecifickosti svojej rodiny, prijatie rodiny deťmi. Prijatie dieťaťa za vlastné bolo ovplyvnené charakteristikami dieťaťa. Negatívne charakteristiky a ich vnímanie ako niečo cudzie vplývalo na rôznu úroveň prijatia dieťaťa za svoje. Stratégiami ako rodičia pristupovali k dieťaťu bola snaha zmeniť deti, prispôsobiť sa deťom alebo sa im venovať. Všetky tieto stratégie vyplývali aj z charakteristík dieťaťa a boli úspešné pre vzťahovanie sa k dieťaťu a zisk vzťahov. Všetky rodiny mali záujem na tom, aby ich deti ostali v rodine nastálo. Prijatie špecifík vlastnej rodiny súvisí s tým, ako sa rodina vníma ako „normálna“ a ako veľmi si uvedomuje špecifikum náhradnej rodiny. Rôzna úroveň adaptácie detí priamo vplývala na prijatie špecifika rodiny, rýchlejšia adaptácia uľahčuje prijatie špecifika. Stratégiou na zvýšenie prijatia špecifík svojej rodiny bolo riešenie problémov v rodine a obrátenie sa na pomoc zvonka. Tieto stratégie boli veľmi dôležité pre zisk kompetencií. Úspešné riešenie problémov a zvýšené porozumenie vlastnej rodine zvyšuje možnosť prijať špecifikum svojej rodiny a vytvoriť si príbeh svojej náhradnej rodiny. Z hľadiska prijatia rodiny deťmi boli vo výskume identifikované stratégie, akými sa deti začleňovali do novej rodiny a ako ju prijímali za svoju. Stratégie sa odlišovali na počiatočné po príchode na zvyknutie si v rodine a na trvalejšie, ktoré deti používali na to, aby boli aktívnymi členmi rodinného systému.

Klíčová slova

náhradná rodina ako systém, faktory v náhradnej rodine, vzťah dieťaťa a rodiča, dynamika náhradnej rodiny, adaptácia, ukotvená teória

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 26. 5. 2010

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 9. 6. 2010
• Vedoucí: doc. Mgr. Tomáš Řiháček, Ph.D.
• Oponent: PhDr. Miroslava Štěpánková, Ph.D.

Masarykova univerzita

Fakulta sociálních studií

Magisterský studijní program / obor:
Psychologie / Psychoterapeutická studia