Spoločenské procesy a aktuálne etnicko-právne aspekty ilegálnej migrácie

Vasil Hunder

Bakalářská práce

Social processes and actual ethnic and legal aspects of ilegal migration

Abstract:

Bankovní institut vysoká škola Praha Zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Spoločenské procesy a aktuálne etnicko-právne aspekty ilegálnej migrácie Social processes and actual ethnic and legal aspects of ilegal migration Bakalárska práca Štúdijný program: Bankovnictví Autor: Dr. HUNDER Vasil Vedúci práce: doc. PhDr. SIČÁK Andrej, PhD Prešov január, 2011 VYHLÁSENIE Vyhlasuje, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojim pospisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Prešov, 31.1.2011 Dr.Vasil Hunder OBSAH Úvod.........................................................................................................................1-3 1. Človek ako tvor migrujúci .................................................................................4-12 1.1. Dejiny medzinárodnej migrácie ..................................................................4-5 1.2. Výskumy migrácie z hľadiska etnicity .......................................................5-6 1.3. teoreticko-pojmové vymedzenie migrácie ..................................................6-8 1.4. Problém medzinárodnej migrácie v súčasnosti .........................................8-12 2. Európska únia ...................................................................................................12-17 2.1. Vplyv európskej integrácie na migráciu ..................................................12-13 2.2. Vývoj Európy po druhej svetovej vojne ..................................................13-14 2.3. Európska Integrácia .................................................................................14-15 2.4. Význam členstva v Európskej únii pre Slovenskú republiku ..................16-17 3. Schengenský akčný plán ...................................................................................17-24 4. Migračná politika Slovenskej republiky ...........................................................24-24 4.1. Sociálne dimenzie migračnej politiky .....................................................24-27 4.2. Zásady migračnej politiky .......................................................................28-33 5. Utečenci ............................................................................................................34-48 5.1. Utečenci a ich právne postavenie ............................................................34-34 5.2. Sociálna situácia a sociálna pomoc utečencom .......................................34-39 5.3. Integrácia utečencov do spoločnosti ........................................................40-41 5.4. Zdravotné a sociálne zabezpečenie utečencov ........................................42-45. 5.5. Činnosť organizácií a ich opatrenia na bezkonfliktný pobyt utečencov .45-48 6. Medzinárodná migrácia ako súčasť transcionálnych hrozieb ..........................48-54 6.1. Charakteristika a typológia transcionálnych hrozieb ..............................48-50 6.2. Medzinárodný terorizmus .......................................................................51-52 6.3. Medzinárodne organizovaný zločin ........................................................52-52 6.4. Transcionálne zdravotné hrozby .............................................................52-53 6.5. Medzinárodná masová migrácia .............................................................54-54 7. Nelegálna migrácia ..........................................................................................54-80 7.1. nelegálna medzinárodná migrácia a Slovensko ......................................54-63 7.2. Prevádzačské skupiny ............................

Abstract:

.................................................64-74 7.3. Trestná činnosť migrantov ......................................................................74-80 8. Možnosti riešenia nelegálnej migrácie .............................................................80-86 8.1. Zmena riešenia a štruktúry služby hraničnej a cudzineckej polície ........80-84 8.2. Iné možnosti riešenia nelegálnej migrácie ..............................................84-86 Záver.....................................................................................................................87-90 Použitá literatúra...................................................................................................91-92 ÚVOD V tejto bakalárskej práci pozorujem migráciu ako prirodzený jav sprevádzajúci ľudskú spoločnosť od jej vzniku. Migrácia je nevyhnutnou zložkou samotného rozvoja spoločnosti, preto musí byť štátom regulovaná a kontrolovaná na báze medzinárodných a medzištátnych dohôd. Zmierňovaniu migračných tlakov napomáha humanitná pomoc medzinárodných inštitúcií a organizácií, ale aj vnútroštátne sociálne aktivity. Slovenská republika sa nachádza v centre najfrekventovanejších migračných smerov. Preto je potrebné účinne podchytiť väzby medzi zahraničnou politikou, vnútornou bezpečnosťou, trhom pracovnej sily, sociálnymi a humanitárnymi opatreniami, ako i kultúrou. Je potrebné vidieť, že nekontrolovateľné migračné pohyby a veľké migračné vlny môžu spôsobovať závažné problémy sociálneho a ekonomického charakteru v regiónoch, štátoch, ale aj v celosvetovom meradle. Dokonca môžu viesť k ohrozeniu bezpečnosti života ľudí, celkovej stability a harmonického rozvoja štátov, ako aj vzťahov medzi národmi a kultúrami. Charakterizovať migračné pohyby súčasného sveta je nesmierne zložité. A tu sa stretávame s problémom, keďže mnohé z informácií nie sú zverejniteľné. Preto sme v danej práci na priblíženie tejto problematiky využili len tie informácie, ktoré sú prístupné pre verejnosť. Napriek tomu je potrebné aby sa táto problematiky výraznejšie dostala do centra pozornosti svetových organizácií, teoretických úvah, empirických výskumov, no najmä praktickej pomoci. Prúdenie ľudských más z jedného teritória do druhého bolo vždy v priebehu dejín zdrojom protirečení a konfliktov. Takisto nesmieme zabudnúť na skutočnosť, že medzinárodné konflikty a občianske vojny so sebou často prinášajú migračné vlny veľkého rozsahu. Medzinárodná migrácia sa tak stáva bezpečnostno-politickým faktorom z dvoch pohľadov – súvisí s medzinárodnými konfliktmi aj ako príčina, aj ako účinok. Samotná podstata migračných procesov má rôzne príčiny – politické, sociálne, ekonomické, etnické i náboženské. Európsky kontinent sa ešte donedávna vyznačoval relatívne ustálenými migračnými pohybmi., no postupne bol zasiahnutý migračnými vlnami nového charakteru. Objavili sa nové migračné toky, ktoré predtým málokto predpokladal. V dôsledku toho musela Európa zmeniť svoj migračný režim. Migrácia sa už nechápe len ako objekt historických a sociologických výskumov. Migranti sa stávajú objektmi sociálnej teórie i sociálnej práce, ktorá sa popri tom, že je špecifickou činnosťou, v súčasnosti konštituuje aj do podoby novej vednej disciplíny. Našim cieľom v tejto bakalárskej práci je faktograficky podporiť tézu, že migrácia je sociálnym javom, ktorý si od kompetentných orgánov vyžaduje vysoko humánny prístup a aktívnu solidaritu. Na druhej strane sme sa pokúsili poukázať na možné bezpečnostné rizika, ktoré plynú z nekontrolovaných a hlavne nelegálnych migračných pohybov. V práci sme zhrnuli empirické poznatky, no uviedli sme aj právne normy, podľa ktorých sa u nás táto otázka rieši. V jednotlivých epizódach migračných vĺn minulosti nachádzame podnety a vzory na skúmanie príčin a dôsledkov procesu modernej migrácie na prelome 20. A 21. Storočia na území Európy. V porovnaní s minulosťou sme zistili, že problém nelegálnej migrácie nebol doteraz natoľko pálčivý ako v súčasnosti. Východiskami dokumentmi pre konštituovanie systému migračnej politiky v našej republike boli uznesenia vlády Slovenskej republiky č.501 z júla 1993 a č.846 z novembra 1993. Prvé uznesenie bolo pod názvom – Inštitucionálne zabezpečenie komplexného riešenia migračnej problematiky v Slovenskej republike vrátane organizačnej štruktúry úradu pre migráciu, druhé pod názvom Zásady migračnej politiky Slovenskej republiky. Práve na základe uvedených zásad sme ilustrovali riešenia jednotlivých problémových okruhov migrácie u nás, čo zároveň tvorí aj základnú kostru, na ktorej je postavený aj samotný obsah bakalárskej práce. Práca sa skladá z ôsmich kapitol a niekoľkých podkapitol. V prvej kapitole sme uskutočnili krátku exkurziu do dejín medzinárodnej migrácie. Vychádzajúc z tézy, že človek je tvor migrujúci, sme chceli poukázať na skutočnosť, že nejde o úplne neznámy jav. Venovali sme sa tu aj teoreticko-pojmovému vymedzeniu skúmania migrácie. Ukazuje sa totiž, že je potrebné vrátiť sa k niektorým pojmom a upresniť ich význam. V druhej kapitole sme v krátkosti priblížili vývoj sveta po druhej svetovej vojne. Sústredili sme sa na vznik Európskej únie, na jej vplyv na vývoj vo sveta hlavne na význam členstva SR v nej. Tretia kapitola nám v krátkosti načrtne Schengenský akčný plán, teda čo všetko čaká Slovenskú republiku po prijatí schengenského systému. Poukázali sme hlavne na to, čo všetko musí Slovenská republika, ešte pred vstupom do Schengenu, splniť a s čím sa musí vysporiadať. V tretej kapitole sme sa pokúsili riešiť jeden z ťažiskových problémov. Na už spomínaných prijatých zásadách migračnej politiky sme ilustrovali humánny prístup k riešeniu problémov migrácie. Zároveň sme poukázali na jeho sociálny obsah, ako aj na možné riziká plynúce z nedodržania alebo podcenenia uvedených zásad. Štvrtú kapitolu sme venovali ďalším formám inštitucionálneho zabezpečenia migračnej politiky. Ide hlavne o prevenciu pred nežiadúcimi dôsledkami nekontrolovanej a nelegálnej migrácie. Pritom sme kládli dôraz na činnosť Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Snažili sme sa nájsť miesto medzinárodnej migrácie medzi transcionálnymi hrozbami a rizikami súčasného obdobia, resp. poukázať na ich vzájomnú súvislosť. Logickým pokračovaním je piata kapitola, v ktorej už priamo poukazujeme na nelegálnu migráciu. Pokúsili sme sa určiť podiel migrantov na organizovanej a inej trestnej činnosti, ako aj možné ohrozenie bezpečnosti občanov v danej krajine. Po zhrnutí našich poznatkov sme sa pokúsili o stručný náčrt možnosti riešenia nelegálnej migrácie. Okrem našich laických návrhov na riešenie sme v nej načrtli aj to, k akým zmenám, návrhom a opatreniam už Slovenská republika pristúpila. No či budú tieto zmeny dostatočne účinné a hlavne postačujúce, to sa ukáže až v budúcnosti. Je potrebné si uvedomiť, že táto problematika je veľmi zložitá a rozsiahla, preto sa nedá zachytiť v plnom rozsahu. My sme sa aspoň pokúsili o jej čiastočné priblíženie. 1. ČLOVEK AKO TVOR MIGRUJÚCI 1.1.DEJINY MEDZINÁRODNEJ MIGRÁCIE Základným tvrdením teórie migrácie je, že človek, na rozdiel od ostatných živých tvorov, je mimoriadne náchylný k sťahovaniu. Dejiny ľudstva sa dajú opísať aj ako dejiny veľkých sťahovaní. Homo sapiens sa rozšíril po zemeguli prostredníctvom migrácie za relatívne krátke obdobie a osídlil všetky ekologicky vhodné územia. Staroveké ríše boli znovu a znovu podmaňované vonkajšími útočníkmi, ktorí sa prisťahovali a rozšírili tak svoje panstvo na pôvodne usadeným obyvateľstvom a jeho územím. Nasledovalo tzv. sťahovanie národov, pri ktorom Európu obsadili rôzne etniká. Sťahovaním národov bolo pravdepodobne podnietené vyschnutím stredno ázijských pastvín. Práve toto privalilo na európske obyvateľstvo ďalšie a ďalšie vlny nomádskych prisťahovalcov. Európu obsadili a sčasti si aj podmanili najprv indoeurópske, neskôr turecké a nakoniec mongolské etniká. Súčasne s tým boli južné brehy Stredozemného mora obsadené arabskými etnikami. Na začiatku novoveku sa smer medzinárodnej migrácie obrátil. Európske populácie sa začínajú sťahovať na iné kontinenty. Keď teda zhrnieme najväčšie migračné vlny za posledných 350 rokov, zistíme, že sa uskutočnili štyri veľké migračné vlny1: 1. Z Európy do Severnej Ameriky – od 17.storočia do súčasnosti sa takmer 45 miliónov ľudí vysťahovalo z Európy na územie dnešnej kanady a USA. Mnohí sa neskôr vrátili do Európy, ale viac sa ich tam usadilo natrvalo. Dnes v severnej Amerike takmer 150 miliónov ľudí nachádza medzi svojimi predkami prisťahovalcov. 2. Z Európy do strednej a južnej Ameriky – z Európy, najmä zo Španielska, Portugalska a Talianska, sa tam vysťahovalo takmer 20 miliónov ľudí. V týchto oblastiach dnes žije takmer 50 miliónov ľudí, ktorí majú európsky pôvod. 1Giddens A. 1999, Sociologie. Praha: Argo 1999, strana 238 3. Z Európy do Afriky, Austrálie a Ázie – na týchto kontinentoch žije asi 17 miliónov ľudí európského pôvodu. V Afrike sú to najmä britský a holandskí kolonisti. 4. Z Afriky do Ameriky – od 16.storočia takmer 10 miliónov černochov bolo zavlečených na americký kontinent do otroctva /v 17.storočí to boli 2 milióny a v 18.storočí 6 miliónov a v 19.storočí znovu asi 2 milióny/. 1.2. VÝSKUMY MIGRÁCIE Z HĽADISKA ETNICITY Ako sme už v úvode spomínali, migrácia existovala v rôznych podobách a rôznych krajinách už v minulosti. Jej výskumom sa zaoberalo veľké množstvo historikov a sociológov. Spomenieme len niektorých . V skorších prácach sociológovia a historici hlavnú pozornosť venovali asimiláciia dokazovaniu, či Amerika je alebo nie je tzv. melting-pot /taviaci sa téglik/. Teda či je krajinou, v ktorej rozličné skupiny splývajú do nového ľudského typu, alebo sa stáva akýmsi multi etnickým komplexom. Začiatkom 20.storočia v etnických otázkach rozvinul svoju teóriu F.J. Turner, ktorý na západné krajiny hľadel ako na veľký taviaci téglik európskych etník. Uprednostňujúc prírodné prostredie pred rasou a kultúrou dospel k záveru, že v západných oblastiach USA prostredie sformovalo nový typ človeka. Oproti teórii melting-pot sa objavila aj pluralistická ideológia. Jej filozofické korene siahajú až k americkému filozofoci Williamovi Jamesovi, ktorý predstavoval romantický obdiv ku každej zvláštnosti a jedinečnosti. Využijúc jeho filozofické myšlienky, prvým kritikom teórie melting-pot bol sociálny filozof Horace Kallen bol zároveň aj teoretickým zakladateľom „kultúrneho pluralizmu“. Nevidel rozpor medzi národnou jednotou a zachovaním etnických spoločenstiev. Slabým miestom jeho teórie bol ale černošský problém, resp. skutočnosť, že medziskupinové sociálne bariéry nepokladal za také dôležité, aby im venoval pozornosť. Profesor chicagskej univerzity a predstaviteľ tzv. ekologickej školy Robert E.Park vytvoril generálnu teóriu asimilácie prisťahovalcov, ktorú rozšíril na všetky dimenzie spoločnosti. Podľa neho pri strete rôznych etník splývanie ľudských rás prechádza dvomi etapami2: 2Csámpai, O. 1999, Sociológia v skúmaní etnicity. Bratislava: Atelier gabriel, 1999, s. 22-29 1. Počiatočnou etapou je súťaživosť, v ktorej sa prebudia nacionalistické emócie a rasové predsudky. Prostredníctvom nich nová skupina získava povedomie, aby vyvolala znovu rozdelenie existujúceho statusu a moci. Toto pre vzájomne súťažiace skupiny prináša novú potrebu prispôsobiť sa. 2. Druhou etapou je proces vzájomnej asimilácie. Tento proces nastáva až vtedy, keď bola ukončená prvá etapa a došlo k prispôsobeniu sa. 1.3. TEORETICKO-POJMOVÉ VYMEDZENIE MIGRÁCIE Problém migrácie, alebo zmena bydliska, patrí do predmetu demografie. Ale jej individuálne a spoločenské príčiny i dôsledky, jej vplyv na spoločnosti, z ktorých ľudia odchádzajú či do ktorých prichádzajú, patria do predmetu skúmania sociológie a iných vedných disciplín. Dotýkajú sa totiž fungovania miestnych spoločenstiev a celého spoločenského systému. Vyslovene sociologickou témou je vzťah medzi pôvodnými obyvateľmi a prisťahovalcami, ktorý môže byť v mnohých prípadoch konfliktný. Spolu so sociálnou a kultúrnou antropológiou študuje vplyv migrácie na životný štýl, zachovávanie či narúšanie tradícií a príbuzenských zväzkov. Je povinnosťou prijímacej spoločnosti vytvoriť humánne podmienky pre dočasný alebo dlhodobý pobyt migrantov. V tomto prípade sa migrácia stáva predmetom sociálnej teórie, ale aj sociálnej práce ako špecifickej ľudskej činnosti. Migračné vlny, ale hlavne niektoré skupiny migrantov, môžu svojím konaním ohroziť bezpečnosť a majetok občanov prijímacej krajiny. Vtedy sa migrácia stáva bezpečnostným problémom, ktorý je potrebné v mnohých prípadoch riešiť administrativnými opatreniami. V ďalších kapitolách preto v krátkosti priblížime migračnú politiku Slovenskej republiky. V súvislosti s analýzou migrácie sme sa stretli s rôznymi kategóriami a pojmami, ktoré v rôznych vedných disciplínach, prípadne v politickej a právnej praxi, môžu mať rôzny obsah. Preto sme sa rozhodli priblížiť významy aspoň niektorých pojmov. Jedným z najkfrekventovanejších pojmov, s ktorým sme sa v súvislosti s problémom migrácie stretli, je pojem cudzinec. Ako povedal Bauman, cudzinec nie je neznámy človek, teda človek, ktorého dobre nepoznáme, vôbec nepoznáme, alebo o ňom nevieme. Opak je pravdou, lebo významnou črtou cudzincov je to, že sú do istej miery známi. Aby sme v nejakom človeku mohli vidieť cudzinca, musíme o ňom vedieť veľa vecí. Povedané slovami sociológa, je potrebné aby sa občas bez pozvania objavil v našom zornom poli, aby sme ho museli vidieť v našej blízkosti. Či sa nám to páči alebo nie, je pevne usadený vo svete, ktorý obývame, v ktorom konáme, a ktorý nehodláme opustiť. Nebyť tohto dôvodu, nebol by to cudzinec, ale akýsi „nikto“. Cudzinci by sa rozplynuli medzi mnohými navzájom zameniteľnými postavami bez tvárí. Ak sú v našom svete ľudia, ktorými nerozumiem, sú to neznámi ľudia. Ale cudzincov vidím, počujem, viem o nich, teda registrujem ich prítomnosť. Nie sú blízko, ani ďaleko. Nepatria k nám, ani ja k nim. Nie sú naši priatelia, ale ani naši nepriatelia, no vyvolávajú v nás zmätok a obavy. Nevieme kam ich zaradiť, čo môžeme od nich očakávať a ako sa máme k nim správať. S nepriateľmi bojujeme, priateľov máme radi. Ale čo spraviť s tými, ktorí nie sú ani jedno, ani druhé? Ako sa k nim správať? Veď s postupom času sa môžu stať našimi priateľmi aj nepriateľmi. Zároveň kategórie „my“ a „oni“ majú zmysel len spoločne, vo vzájomnej opozícii. „My“ môžeme byť len vtedy, pokiaľ existuje niekto, kto nepatrí k nám – sú to teda „oni“. Tvoria jeden celok so spoločnou charakteristikou, teda ani jeden z nich nie je jedným z nás3. Podľa našich zákonov sa cudzincom rozumie každý, kto nie je občanom Slovenskej republiky a nachádza sa na našom území. Aj samotný pojem migrácia sa dostáva do obsahu rôznych vedných disciplín. Ako sme už spomínali, najväčšiu pozornosť migrácii venuje demografia, ktorá okrem iného skúma aj počet, zloženie a zákonitosti štruktúry i vývoja obyvateľstva. Pojem migrácia má v demografii zložitý obsah. Rozumie sa ňou predovšetkým fyzické presúvanie obyvateľstva formou zmeny bydliska alebo inak zapríčinený pohyb obyvateľstva na sledovanom území. Z demografického hľadiska ako aj z hľadiska sociálnych dôsledkov najdôležitejšou formou migrácie je sťahovanie. Z tohto hľadiska rozoznávame migráciu vnútornú /vo vnútri štátnych hraníc/ a medzinárodnú /zahraničnú, medzištátnu/, teda prechodom hraníc daného štátu. Zvláštny politický a ideologický podtext majú pojmy emigrácia ako vysťahovalectvo a imigrácia ako prisťahovalectvo, no pochopiteľne vždy z pohľadu politickej elity, ale aj obyvateľov danej krajiny. Prirodzene známa je medzikontinentálna a z európskeho aspektu zámorská migrácia. 3Bauman, Z. 1997. Mysle sociologicky. Praha: SLON, 1997 Demografická štatistika za migráciu pokladá aj pohyb obyvateľstva, pri ktorom sa mení miesto trvalého bydliska. S migráciou úzko súvisí dochádzka do zamestnania alebo pohyb za prácou z miesta bydliska na miesto pracoviska. Migrácia môže byť aj legálna či nelegálna. V tejto bakalárskej práci sa pokúsime priblížiť obe formy migrácie, no viac by sme chceli poukázať práve na tú nelegálnu, ktorá je v súčasnosti akýmsi „verejným tajomstvom“. 1.4. PROBLÉM MEDZINÁRODNEJ MIGRÁCIE V SÚČASTNOSTI Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v dôsledku pohybu ľudí v medzinárodnom rozsahu nemáme vždy dočinenia len s negatívnou tendenciou. Bohatšie regióny neprijímali a neprijímajú občanov iných krajín výlučne zo solidarity a z humánnych pohnútok, ale často sledujú svoje zištné ekonomické záujmy. Moderný ekonomický život v druhej polovici 20.storočia vo veľkej miere rozšíril hranice ekonomík západných krajín. Tieto krajiny charakterizoval mimoriadny dopyt po pracovnej sile. O kvalitnú pracovnú silu je aj naďalej záujem z hľadiska tzv. odsávania mozgov, znamenajúcich špičkovú hodnotu. Ide o vzdelaných a vysokokvalifikovaných odborníkov, riadiacich a technických pracovníkov, ktorí často pracujú v nadnárodných korporáciách. Sociálne tvoria „neviditeľnú“ skupinu imigrantov v Európe a vo svete, strednú, dobre zaplatenú triedu. Väčšina krajín im nekladie žiadne prekážky pri ich vstupe4. Spolu so záujmom o pracovnú silu je jednou z príčin prijímania imigrantov aj negatívny demografický vývoj domáceho obyvateľstva. V súvislosti s nastolením problému migrácie môže tak každá krajina očakávať výhody aj nevýhody, pozitívne výsledky, ako aj ťažko riešiteľné napätia. Existuje niekoľko typov migrácie. Anglický sociológ John Rex rozlišuje tri typy povojnovej migrácie: 1. Ekonomická migrácia tých, ktorý hľadajú prácu a lepšie zárobky vo vyspelejších krajinách. Pracujú a posielajú finančnú výpomoc do svojich pôvodných domovov alebo šetria, aby sa mohli vrátiť domov s prostriedkami usporenými na zlepšenie životnej úrovne. 4Hanzlík, J. 1961. Slovenské vysťahovalectvo na prahu imperializmu. In. Geografický časopis XIII. 1961 s.17 2. Ďalšou skupinou sú prisťahovalci, ktorí tvoria súčasť širšieho migračného hnutia určitej etnickej pospolitosti, rozširujúcej sa v mnohých krajinách, či dokonca na určitých kontinentoch. Príslušníci týchto spoločenstiev sú pripravení na život v cudzích krajinách a na presuny podľa najvýhodnejších ekonomických príležitostí. Žijú v akejsi medzinárodnej komunite, ktorá je odlišná od ich pôvodnej vlasti, ako aj od národov, na území ktorých sú usadení. 3. Treťou kategóriou sú utečenci, situácia ktorých sa líši prípad od prípadu. Niektorí môžu mať silne nacionalistickú predstavu o návrate, iní naopak silnú predstavu o usadení, či dokonca o integrácii a asimilácii do obyvateľstva prijímacej krajiny. Hlavným problémom je to, že väčšina európskych krajín nedisponuje ani približne presnými údajmi o pohybe migrantov. Jednou z príčin uvedeného stavu je, že popri legálnej migrácii, naďalej rastie aj nelegálna medzinárodná migrácia, najmä z menej rozvinutých krajín do ekonomicky vyspelých krajín. Mnohé krajiny sa pokúšajú obmedziť počet prisťahovalcov a tak si starostlivo vyberajú tých, ktorým povolia vstup. Štátne hranice sú čoraz komplexnejšie strážené, preto mnohí prichádzajú do krajiny mimo hraničných prechodov, bez pasovej a vízovej kontroly, bez povolenia k vstupu alebo pobytu. Volia si teda nelegálny spôsob prechodu cez štátnu hranicu. Presnosť štatistických údajov o medzinárodnej migrácii vo veľkej miere sťažuje turistický ruch. Prakticky nemožno zistiť, koľkí z prichádzajúcich turistov zostali naďalej v krajine. Sprístupnenie nášho územia prinieslo nové nároky a požiadavky na pohraničné regióny našej krajiny. Chceme, aby náš štátny rozpočet neustále rástol, a to i vďaka turistickému ruchu, či medzinárodnému obchodu. Preto počítame s nárastom príchodu ľudí zo zahraničia i zo vzdialenejších regiónov. Tešíme sa, ak k nám prichádzajú za účelom spoznania našej krajiny a pohostinnosti našich ľudí. Ale musíme si uvedomiť, že je ešte stále mnoho ľudí, ktorí za cestou do zahraničia vidia len majetkový prospech, alebo nejaký iný záujem. Môžeme povedať, že význam pohraničných regiónov našej krajiny sa v poslednom období neustále zvyšuje. Veď pohraničný región nielenže spája našu krajinu so susednými štátmi, či cudzím svetom, ale aj chráni náš štát pred inými niekedy výrazne odlišnými cudzími vplyvmi. S týmto špecifickým postavením pohraničných regiónov našej krajiny sú spojené i mnohé negatívne spoločenské javy. Význam pojmu utečenec sa často zamieňa s významom pojmu odídenec, pričom sú to dve rozličné skupiny cudzincov. Preto tu v prvom rade pokladám za dôležité významovo rozlíšiť tieto dva pojmy. Vychádzam pri tom z medzinárodných záväzkov, na ktoré Slovenská republika pristúpila. Na obidve tieto skupiny cudzincov sa vzťahuje hlavne základný medzinárodný právny predpis – Dohovor o právnom postavení utečenca /ženevská konvencia z r. 1951 a New yorský protokol z r.1967/. Na území Slovenskej republiky problém utečencov a odídencov rieši zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.283/1995 Z.z. o utečencoch /tzv. utečenecký zákon/. Azylová a prisťahovalecká politika sa snaží o harmonizáciu azylového konania členských štátov a zavedenie vyváženého prístupu pri posudzovaní legálnej migrácie a nelegálneho prisťahovalectva. Táto politika bola postupne zmenená a doplnená Amsterdamskou zmluvou a Zmluvou z Nice a usmerňuje ju aj Haagsky program, platný od roku 2005. Utečenec – je ním každý, kto sa vzhľadom na opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, náboženských, národnostných, sociálno-skupinových a politických dôvodov nachádza mimo krajiny svojej štátnej príslušnosti. Vzhľadom na tieto obavy nemôže a nechce využiť ochranu tejto krajiny. Utečencom je aj ten, kto sa bez štátnej príslušnosti nachádza mimo krajiny svojho predchádzajúceho trvalého bydliska a následkom týchto udalostí sa tam nemôže alebo zo strachu nechce vrátiť. Odídenec – je cudzinec, ktorému príslušné orgány s povolením štátu poskytli dočasné útočisko na jeho území za účelom ochrany pred následkami vojny v krajine jeho pôvodu alebo v krajine posledného trvalého pobytu. Odídenec, ktorý žiada o dočasné útočisko, je oslobodený od všetkých výdavkov alebo poplatkov spojených s pobytom v dočasnom útočisku. Nárast cudzincov žiadajúcich o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike sa viaže na rok 1993. Vtedy Slovenská republika pristúpila na Ženevskú konvenciu o postavení utečenca a New yorský protokol z roku 1967. Odvtedy až do konca roka 2000 požiadalo na Slovensku o azyl vyše 5000 cudzincov. Za obdobia bol však priznaný štatút utečenca len 442 osobám. Na Slovensku vlani požiadalo o azyl 909 cudzincov, čo je najmenej od roku 1998. Pokles pokračoval štvrtý rok po sebe. Azyl dostalo 22 ľudí, teda o osem viac ako v roku 2007. Vyplýva to zo štatistík ministerstva vnútra. Zníženie počtu žiadateľov mohlo spôsobiť aj dôsledné uplatňovanie takzvaného dublinského nariadenia. Podľa neho azyl vybavuje cudzincovi len jeden členský štát EÚ. Mnohí utečenci totiž podávajú žiadosť postupne v niekoľkých krajinách. Ďalším 65 neúspešným žiadateľom o azyl Slovensko vlani poskytlo doplnkovú ochranu. Ide o ľudí, ktorým v ich krajine hrozí vážne bezprávie, ako napríklad trest smrti alebo neľudské zaobchádzanie. Kým azyl sa poskytuje cudzincovi na neurčito, doplnková ochrana na jeden rok s možnosťou opakovaného predĺženia. Krajina od roku 1993 udelila migrantom spolu 543 azylov. Najúspešnejší boli pritom podľa ministerstva uchádzači z Afganistanu, Iraku, Bosny a Hercegoviny, Arménska, bývalej Juhoslávie a Angoly. Štátne občianstvo získalo od vzniku samostatného Slovenska 203 utečencov, pričom vlani boli štyria. Žiadatelia o azyl pochádzali v roku 2008 najmä z Gruzínska (119), Moldavska (113), Pakistanu (109), Ruska (100), Indie (88) a Afganistanu (72). Úspešní záujemcovia o azyl zas boli z Iraku (8), Kuby (8), Palestíny (2) a po jednom z Afganistanu, Iránu, Pakistanu a Vietnamu. Ochranu dostali podľa ministerstva pre opodstatnené obavy z prenasledovania alebo z humanitných dôvodov. Krajina minulý rok v 414 prípadoch žiadosti o udelenie azylu nevyhovela, v 452 prípadoch bolo konanie zastavené.5 V niektorých prípadoch môžu tí, ktorým bol priznaný štatút utečenca požiadať aj o udelenie štátneho občianstva danej krajiny. Štátne občianstvo SR sa môže udeliť tomu, kto má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej päť rokov. Táto lehota sa môže skrátiť na tri roky v prípade uzavretia manželstva s občanom SR, alebo sa môže úplne odpustiť pri dôvodoch hodných osobitného zreteľa. Tab.č.1, názov: Výsledky posudzovania žiadateľov o azyl v rokoch 1993-2000 5SME, 2009, 1.3.2009 Podľa Migračného úradu MV SR, v roku 2003 požiadalo u nás o azyl až 9750 žiadateľov, čo je značný nárast. V roku 2004 ich bolo 11000, ale podmienky na udelenie spĺňalo len 14 z nich. Takže sa dá povedať, že žiadateľov je stále viac, ale tých, ktorí ho skutočne dostanú je čoraz menej. Porovnanie počtov v tabuľke poukazuje na skutočnosť, že u žiadateľov o azyl až do roku 2000 bola zaznamenaná tendencia vysokého nárastu. Naopak, u osôb s priznaným postavením utečenca tendencia nárastu bola len do roku 1996, ale od uvedeného roku počet osôb s priznaným postavením utečenca zaznamenáva klesajúcu tendenciu. Čo je toho príčinou? Jednou z príčin môže byť aj obozretnejšie posudzovanie žiadosti kompetentnými orgánmi, ale aj skutočnosť, že snahou migrantov je neostávať v našej krajine, ale pokračovať v ceste do cieľovej krajiny, ktorou sú zvyčajne vyspelé západoeurópske štáty. Dalo by sa povedať, že Slovensko je pre migrantov skôr „diaľnicou“ do Európy ako konečnou destináciou. 2. EURÓPSKA ÚNIA 2.1. VPLYV EURÓPSKEJ INTEGRÁCIE NA MIGRÁCIU V západnej Európe a v štátoch Európskej únie sa vo veľkej miere uľahčila medzinárodná migrácia. Dá sa povedať, že vznik Európskej únie zohral pri migrácii veľkú úlohu. Proces európskej integrácie sa dnes viac ako v minulosti bytostne dotýka miliónov občanov v Európe. Slovenská republika nie je výnimkou, keďže sme sa 1.5.2004 stali členom Európskej únie. Na Slovensku je integrácia relatívne novou témou, o ktorej sa hovorí a píše najmä v súvislosti s prístupovým procesom do Európskej únie. V priebehu posledných desiatich rokov sa európska integrácia stala každodenným pojmom slovenských politikov, novinárov, ale aj širšej verejnosti. Európska integrácia v súčasnosti predstavuje komplexnú sieť spoločných politík, medzivládnej spolupráce, inštitucionálnych väzieb a rozhodovacích procesov. Dá sa povedať, že sa začala nová etapa spolupráce medzi členskými krajinami Európskych spoločenstiev v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj justície a vnútorných záležitosti. Dôkazom toho sú rôzne summity a konferencie, ktoré sa konali s cieľom dohodnúť sa na efektívnej spolupráci. Efektivita práce predstavovala hlavnú náplň medzivládnej konferencie, ktorá začala pôsobiť počas portugalského predsedníctva Európskej únie vo februári 2000 a kulminovala počas summitu vo francúzskom Nice v decembri toho istého roku. Po zdĺhavých rokovaniach sa napokon členské štáty Európskej únie dohodli na reforme, ktorá mala Úniu pripraviť na plánované rozšírenie o krajiny strednej a východnej Európy. Summit v Nice bol najdlhším stretnutím šéfov vlád a najvyšších predstaviteľov členských krajín v histórii integrácie. Naplnil základné stanovené ciele, ale nezaznamenal veľký integračný skok vpred. Keďže je Slovenská republika malou krajinou, bude potrebovať veľké množstvo koaličných partnerov, ktorých preferencie sa môžu meniť v závislosti od tej-ktorej politickej či ekonomickej oblasti. Višegrádska spolupráca tak môže hrať významnú úlohu aj o päť rokov napríklad v otázke spoločnej kontroly východných hraníc. 2.2. VÝVOJ EURÓPY PO DRUHEJ SVETOVEJ VOJNE Po druhej svetovej vojne Európa neexistovala ako celok, bola rozdelená na dve časti, preto nájsť v povojnovej Európe prijateľnú konvergenciu záujmov nebolo ani zďaleka ľahké. Medzi obyvateľmi oboch krajín /Francúzska, Nemecka/ dominovala silná nedôvera. Francúzske obyvateľstvo bolo postihnuté nedávnou okupáciou. Západonemecká časť obyvateľstva bola zase značne pobúrená politikou, ktorú Francúzsko uskutočňovalo vo svojich okupačných zónach. V takejto atmosfére nebolo jednoduché presadzovať zmierovaciu politiku. Vojnou vyčerpané, zničené a psychicky podkopané Francúzsko sa pokúšalo materiálne čo najviac vyťažiť zo svojej účasti na rozdelení Nemecka do okupačných zón. Jeho zámerom bolo hradiť si svoj hospodársky návrat medzi vyspelé štáty z nemeckých reparácii a to v podobe ekonomických ziskov z týchto území. Nemecko, ktoré aj naďalej vzbudzovalo u spojencov vážne obavy, muselo čeliť ustavičnej demontáži vlastného priemyslu a kontrole ekonomických zón. Jeho hospodárska renesancia by totiž mohla znamenať potencionálnu hrozbu pre krehký mier. Nikto zo spojencov však nechcel zopakovať chyby z čias po prvej svetovej vojne a ďalej vyčerpávať túto zničenú krajinu. Ako základná podmienka mierového vývoja sa javilo postupné zjednocovanie Európy. Na potvrdenie tejto tézy slúžia aj niektoré zásadné iniciatívy, najmä prejav Winstona Churchilla 19.9.1942 v Zurichu, v ktorom okrem iného vyzýval na francúzsko-nemecké zmierenie a jednotu na kontinente. Z obáv pred úplnou demontážou nemeckého priemyslu kancelár Konrád Adenauer navrhol vytvoriť francúzsko-nemeckú úniu, ktorá by kontrolovala a koordinovala produkciu uhlia a ocele. Iniciatíva mala byť otvorená aj ostatným krajinám. Krajiny Beneluxu a Taliansko vyvíjali tlak na Francúzov a Nemcov, aby s dovtedajšia spolupráca rozšírila aj o iné oblasti priemyslu a obchodu. Francúzsky prezident obrátil svoju pozornosť na európsku šestku, v ktorej videl možný základ budúcej spolupráce v politickej a bezpečnostnej spolupráce. Francúzsko sa však rozhodlo pre ekonomickú a menovú politiku orientovanú na stabilitu a tak si mohlo Nemecko dovoliť ponúknuť svojmu západnému susedovi možnosť menovej spolupráce. Nemci si dobre uvedomovali, aké dôsledky pre ich export by mohli mať náhle a veľké zmeny kurzov. Naopak, Francúzi chceli týmto zamedziť najmä zvyšovaniu cien. 2.3. EURÓPSKA INTEGRÁCIA Proces zjednotenia s nemohol odohrať v lepších podmienkach a v adekvátnejšom medzinárodnom kontexte. Uskutočnil sa mierovo, rýchlo, demokraticky a so súhlasom všetkých susedov a všetkých partnerov oboch republík. Obnovenie nemeckej jednoty bolo pre Nemecko i pre celú Európu obdobím nových vzťahov. Nemecko sa stalo populačne najsilnejšou krajinou Európskych spoločenstiev. Ako hospodárska, politická a finančná mocnosť sa znovu stalo plnoprávnym medzinárodným aktérom povolaným na prijatie väčšej zodpovednosti. Nová konštelácia vzťahov v Európe zákonite nastolila niekoľko otázok – vzniká nová Európa alebo európske Nemecko? Francúzsko bolo zase hlboko ovplyvnené geopolitickými zmenami v Európe. Narozdiel od Veľkej Británie, ktorú môžeme definovať ako „ostrovnú pevnosť“, Francúzsko cítilo, že jeho tradičný atribút veľmoci bol zrazu ohrozený. Práve preto, že svoje postavenie kontinentálnej mocnosti úzko spájalo s Nemeckom, muselo sa prispôsobiť plnej suverenite svojho suseda a jeho novej pozícii na európskom kontinente. Východiskom zo situácie bolo jedine posilnenie francúzsko-nemeckých vzťahov. Najväčšou obeťou z nemeckej strany bola jeho snaha dosiahnuť jednotnosť Európy. Preto sa pripravovaná zmluva o Európskej únii dá pokladať za priamy dôsledok nemeckého zjednotenia. Situácia po zjednotení Nemecka zmenila pôvodné základy francúzsko-nemeckých vzťahov. Vytvoril sa tlak na francúzskych predstaviteľov, aby prijali ďalšiu integráciu ako prostriedok kontroly značne politicky a ekonomicky posilneného Nemecka. Takéto tlaky boli umocnené zväčšením rozdielov medzi francúzskou a nemeckou koncepciou integrácie. Divergencie týkajúce sa budúcnosti integrácie boli zrejmé v dvoch oblastiach, po prvé, nemeckí politickí lídri častejšie hovorili v prospech väčšieho supranacionalizmu v rámci rozhodovacích procesov európskej únie. Po druhé, po skončení studenej vojny Nemecko presadzovalo východné rozšírenie a integráciu krajín strednej a východnej Európy. Toto ale Francúzsku nevyhovovalo, lebo vedelo, že týmto sa presunie aj ťažisko, respektíve centrum európskej integrácie na východ, teda do Nemecka. Rozšírenie Európskej únie na východ tak zníži jeho politickú vôľu pokračovať v silnejšej koordinácii sociálnej, priemyselnej a zahraničnej politiky6. Francúzsko sa teda obávalo, že sa Nemecko viac sústredí na rozširovanie a nie na posilnenie sociálnej, zahraničnej a priemyselnej politiky. Prejavila sa však sila Nemecka, pretože došlo k napĺňaniu jeho cieľov /dochádza k integrácii smerom na východ/. V súčasnosti môžeme už len polemizovať o tom, ako by vyzerala Európa a čo by bolo so Slovenskom, keby sa naplnili francúzske ciele. Partnerstvo dvoch skúmaných krajín už od začiatku vzájomnej spolupráce pri integrácii Európy predpokladalo vytvorenie Európy ako politickej mocnosti. Toto však bolo opakom britskej koncepcie Európy ako zóny voľného obchodu. Posilnila sa spolupráca, pričom došlo k vymedzeniu podmienok, za ktorých sa umožňuje skupine členských krajín Európskej únie rýchlejší integračný postup. V praxi sa toto uplatňuje už dlhšie. Súčasťou právnych noriem Únie sú Schengenské zmluvy, na ktorých však neparticipujú všetky členské krajiny. 6Bilčík, V. 2003. Európska únia dnes. Bratislava: Centrum pre európsku politiku, 2003. Str. 55-56 2.4. VÝZNAM ČLENSTVA V EURÓPSKEJ ÚNII PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU Slovenská republika je relatívne malá a hospodársky rozvíjajúca sa krajina. No vstupom do takého veľkého silného bloku, akým je Európska únia, jednoznačne vzrastlá schopnosť SR výraznejšie ovplyvňovať medzinárodné ekonomické a politické dianie. Prostredníctvom spoločných inštitúcii EÚ, akou je Európska komisia, Slovensko efektívnejšie presadzuje svoje vonkajšie ekonomické záujmy. Napríklad pri medzinárodných obchodných rokovaniach má právo žiadať, aby sa jej záujmy zohľadnili v spoločnej pozícii Únie. Následne ich v SR nebude musieť na medzinárodnej úrovni obhajovať samostatne, ale má šancu obhájiť ich v rámci silného medzinárodného aktéra. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že SR straca určitú kontrolu nad ekonomickými aspektmi zahraničnej politiky. Je tu totiž povinná Spoločná obchodná politiku EÚ, ktorá nemusí byť vždy plne v súlade so slovenskými záujmami. Záujmy SR totiž nie vždy sú zhodné s väčšinovým záujmom EÚ v aktuálnych zahranično-ekonomických otázkach. Členstvo v EÚ prináša pre Slovenskú republiku i mnohé výhody v zahraničnej politike. Integrácia do Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ nepochybne zvýšuje schopnosť SR efektívne reprezentovať svoje medzinárodné politické záujmy. O tom svedčia aj doterajšie skúsenosti iných malých krajín, ktoré sú členmi EÚ. Jednou z hlavných výhod tejto politiky je vyššia angažovanosť na svetovom dianí. SR získava informácie a analýzy zo zastupiteľských úradov a ministerstiev zahraničných vecí iných členských štátov EÚ. Rovnako je dnes relatívne bežnou praxou, že veľvyslanectvá členských krajín EÚ zastupujú aj záujmy iných členov EÚ, ktorí v danej krajine nemajú vlastné diplomatické alebo konzulárne zastúpenie. V súčasnosti má SR vo svete 88 zastupiteľských úradov vrátane generálnych konzulátov a stálych misií. Ich vydržiavanie stojí štát každoročne nemalé finančné prostriedky. Bude preto v záujme SR, aby v EÚ zmenila ich teritoriálnu štruktúru, prípadne aj zrušila niektoré menej relevantné v krajinách Afriky, Latinskej Ameriky a Ázie. V krajinách bez vlastného zastúpenia bude môcť osloviť zastupiteľské úrady väčších členov EÚ. Ďalšou výhodou je aj to, že vďaka každodennej spolupráci zahraničnopolitických expertov získavajú ostatné členské štáty lepšie pochopenie slovenských záujmov a naopak. S lepším pochopením prichádza aj silnejšia vzájomná podpora týchto záujmov na medzinárodnom poli . Ako konkrétny príklad môže poslúžiť vzájomná podpora pri kandidatúrach na posty v dôležitých medzinárodných organizáciách. Členstvom v EÚ teda SR výraznejšie vstúpila do svetovej politiky. Rozšíril sa tým okruh otázok, ktorými sa zaoberá slovenská diplomacia, a taktiež výrazne stúpla viditeľnosť SR na svetovej scéne. Na základe súčasne platných pravidiel bude SR raz za dvanásť rokov predsedníckou krajinou EÚ – v druhom polroku 2016 sa SR stane predsedníckou krajinou rady EÚ. Tým sa Bratislava svojim spôsobom načas stane hlavným mestom EÚ a pritiahne pozornosť svetových politikov a médií. Z hľadiska zahraničnej politiky prinieslo členstvo v EU pre Slovensko väčšie výhody ako nevýhody. Vstupom do Únie sa obmedzili kompetencie slovenskej vlády v niektorých oblastiach zahraničnej politiky, najmä vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Slovenská republika sa musela prispôsobiť existujúcim politikám EÚ, ako sú napr. Spoločná obchodná, zahraničná a bezpečnostná politika. Prínosom je však aj fakt, že SR sa stala potencionálnym prispievateľom pri tvorbe zahraničnej politiky EÚ. Výrazne sa prehĺbili a rozšírili schopnosti a pôsobnosť slovenskej diplomacie a to podľa súčasných predpokladov bez významného zvýšenia finančných nákladov. Zároveň vzrástla viditeľnosť Slovenska vo svete. Zrejme najväčšou výzvou pre SR je a stále bude adekvátne pripravovať všetky odborné kapacity na plnenie úloh. Nesmieme však zabúdať ani na zodpovednosť, ktorá vyplýva z členstva v Európskej únii. 3. SCHENGENSKÝ AKČNÝ PLÁN Dňa 16.apríla 2003 podpísala Slovenská republika v Aténach Zmluvu o pristúpení k Európskej únii, ktorá stanovuje podmienky pristúpenia. Jedna z podmienok stanovuje, že ustanovenia Schengenského systému zahrnuté do rámca Európskej únie a aktov na ňom založených alebo inak s ním súvisiacich, sú odo dňa pristúpenia záväzné pre nové členské štáty. V novom členskom štáte sa však budú uplatňovať až na základe rozhodnutia rady EÚ prijatého na základe tzv. schengenského hodnotiaceho postupu a po porade s Európskym parlamentom. Slovenská republika postupne vytvára podmienky a realizuje opatrenia potrebné pre aplikáciu Schengenského systému a spolupracuje s ostatnými členskými štátmi Európskej únie pri jeho napĺňaní. Slovenská republika venuje zvláštnu pozornosť účinnej ochrane svojich hraníc. Dôraz kladie hlavne na vybudovanie hranice s Ukrajinou podľa schengenských štandardov vzhľadom na jej budúci charakter vonkajšej hranice Európskej únie. S prestavbou východnej hranice sa začalo už vo februári 2007. Centrálnym orgánom zodpovedným za napĺňanie a aplikovanie Schengenského systému je Ministerstvo vnútra SR. Príslušne ministerstvo spolupracuje v rámci jednotlivých oblastí s príslušnými ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Tie sa potom podieľajú na riešení konkrétnych úloh vyplývajúcich z naplnenia Schengenského systému. Ide o 13 základných úloh, ktoré len spomeniem, keďže našej problematiky sa dotýka len niekoľko z nich. Ide o tieto úlohy – policajná spolupráca, ochrana osobných údajov, vzdelávanie pre oblasť Schengenského systému, boj proti organizovanému zločinu, vytvorenie národného uzla SIS, riadenie hraníc, migrácia, vízová politika, colná spolupráca, boj proti terorizmu, boj proti drogovej kriminalite, boj proti korupcii príjmov z trestnej činnosti, justičná spolupráca. V roku 2002 Slovenská republika predložila ďalší návrh projektu so zameraním na prípravu podmienok na vstup do schengenského priestoru. V súčasnej dobe sa realizujú aktivity zamerané na asistenciu pri tvorbe systému technickej a fyzickej ochrany štátnej hranice s Ukrajinou. V rámci dodávky technického vybavenia prebiehajú výberové konania na techniku pre slovensko-ukrajinskú hranicu. Komplexné napĺňanie Schengenského systému zahŕňa štyri stupne z hľadiska priorít: 1. situácia v tretích krajinách 2. medzinárodná policajná spolupráca 3. otázky týkajúce sa hraníc 4. vnútorné záležitosti Slovenskej republiky Slovenská republika tak musí sprísniť kontrolu hraníc /hlavne už spomínanej východnej hranice s Ukrajinou/. Zároveň si musí ujasniť vízovú politiku, readmisné dohody, podmienky vyhostenia a zlepšiť medzinárodnú spoluprácu. Vízová politika: Dňa 1.1.2004 nadobudol účinnosť zákon č.606/2003 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon NR SR č.48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Osobitné ustanovenia týkajúce sa pobytu občanov Európskeho hospodárskeho priestoru a ich rodinných príslušníkov a vydávanie víz inou diplomatickou misiou členského štátu EÚ v zastúpení nadobudli účinnosť k dátumu vstupu SR do EÚ, t.j. k 1.5.2004. Vo vzťahu k vízam novela obsahuje nové ustanovenie, ktoré umožňuje udelenie víza na základe medzinárodnej zmluvy diplomatickou misiou alebo konzulárnym úradom iného členského štátu EÚ v zahraničí. Zákon č.48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov obsahuje ustanovenia o druhoch víz, podmienkach a spôsobe ich udeľovania. Ak je pobyt cudzinca podmienený vízom, môže mu byť udelené vízum: a/ letiskové tranzitné b/ tranzitné c/ krátkodobé d/ dlhodobé Definície uvedených druhov víz sú plne v súlade s príslušnými vízami definovanými v Schengenskom dohovore: a/ letiskové tranzitné – oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore verejného letiska na území SR počas čakania na letecký spoj uvedený v letenke b/ tranzitné – oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie SR pri jeho ceste z územia jedného štátu na územie tretieho štátu. Tranzit však nesmie presiahnuť päť dní c/ krátkodobé – oprávňuje cudzinca na jeden alebo viac vstupov a na dĺžku pobytu v ňom uvedenú. Neprerušený pobyt ani súčet dní viacerých pobytov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku d/ dlhodobé – oprávňuje cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 90 dní v jednom polroku, ak je to potrebné na plnenie záväzkov SR vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv Readmisné dohody: Readmisné dohody sú bilaterálne zmluvy medzí EÚ a nečlenskou krajinou únie, ktorých oficiálnym cieľom je uľahčiť vyhostenie nelegálnych imigrantov. Slovenská republika má v súčasnosti platných viac ako 25 readmisných dohôd – napr. s Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Slovinsko, Macedónsko, Rumunsko, Francúzsko, Španielskom, Taliansko, Juhoslovanská zväzová republika, Ukrajina, Nemecko, krajiny Beneluxu, Hongkong, Macao, Nórsko, Švédsko, Demokratická socialistická republika Srí Lanka, Albánsko, Pakistan, Libanonom a Veľkou Britániou. Slovenská republika v súčasnosti pripravuje readmisné dohody podľa odporúčania EÚ, ako aj podľa vzorovej dohody SR s predpokladaným termínom ich uzavretia. Zároveň sa vykonáva revízia už existujúcich readmisných dohôd, ktoré nezodpovedajú uvedeným odporúčaniam. Vyhostenie: Slovenská republika upravila vyhosťovanie zákonom č.48/2002 Z.z o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Upravila to aj vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č.135/1994 o vyhosťovaní osôb, ktorým bol súdom uložený trest vyhostenia. V Slovenskej republike sú v súčasnosti v prevádzke dva útvary policajného zaistenia pre cudzincov, ktorí majú byť z územia SR vyhostení. Ide o útvary v Sečovciach a Medveďove s celkovou kapacitou 650 lôžok. Medzinárodná policajná spolupráca: Efektívnosť schengenskej policajnej spolupráce je založená na niekoľkých zásadách: a/ operatívna výmena informácií s cieľom predchádzania i odhaľovania trestnej činnosti medzi centrálnymi národnými orgánmi, ako aj medzi orgánmi na regionálnej úrovni pri mimoriadnych situáciách. Výmena informácii na regionálnej úrovni je upravená bilaterálnymi dohodami o spolupráci. b/ vysoká technická úroveň komunikačného systému medzi orgánmi, ktoré navzájom spolupracujú c/ výmena styčných dôstojníkov vyslaných do policajných zborov zmluvných strán d/ nové spôsoby výkonu policajnej služby, napr. oprávnenie pokračovať v prenasledovaní za tých istých podmienok aj na území inej zmluvnej strany alebo oprávnenie pokračovať v sledovaní na území inej zmluvnej strany bez predchádzajúceho súhlasu. Otázky týkajúce sa hraníc: Ide hlavne o rušenie kontrol na vnútorných hraniciach a o lepšiu ochranu vonkajších hraníc. Vnútorná štátna hranica je definovaná v §8 zákona š.477/2003 Z.z. o ochrane štátnej hranice. Pod vnútornou štátnou hranicou sa rozumie spoločná pozemná hranica Slovenskej republiky so zmluvnými štátmi, ako aj letiská pre vnútroštátne lety /Zákon č.477/2003 Z.z. o ochrane štátnej hranice/. Tab. Č.2: Dĺžka štátnej hranice Slovenskej republiky jej rozdelenie Štátna hranica s Dĺžka štátnej hranice v (km) Počet oddelení hraničnej kontroly PZ Maďarskom 664,7 29 Ukrajinou 98,5 9 Poľskom 541,1 25 Českou republikou 251,8 18 Rakúskom 106,7 14 Letiská, prístav Bratislava 0 6 Spolu 1662,8 101 V prípadoch potreby zabezpečenia ochrany verejného poriadku alebo bezpečnosti štátu zákon o ochrane štátnej hranice priznáva vláda SR právo, že po obmedzený čas sa budú na vnútorných hraniciach vykonávať opatrenie podľa tohto zákona. Bude to prebiehať v rozsahu a spôsobom, ktorý zodpovedá danej situácii. Ale uvedené ustanovenia sa začnú prakticky uplatňovať až po pričlenení na Slovenskej republiky k schengenskému priestoru. Dňom 1. mája 2004 boli zrušené pravidelné colné kontroly na existujúcich hraničných priechodoch SR s členskými štátmi Európskej únie. V súčasnosti je na týchto hraničných priechodoch vykonávaná iba hraničná kontrola príslušníkmi služby hraničnej a cudzineckej polície. Kontrolu vykonávajú aj príslušníci hraničných orgánov susedných členských štátov Európskej únie. Na tento účel boli spracované nové režimové dohody. V súvislosti s postupom liberalizáciou výkonu hraničných kontrol na hraniciach SR so susednými členskými štátmi EÚ bol dňom 1. júla 2003 zavedený systém “zjednodušenej hraničnej kontroly.“ Podstatou tohto systému je zrýchlenie procesu výkonu hraničnej kontroly, kedy sa u štátnych príslušníkov vybraných štátov nevykonávajú systematické previerky v informačných systémoch policajného zboru. Na týchto hraničných priechodoch je zároveň od 1. mája 2004 hraničná kontrola cestujúcich vykonávaná na jedno zastavenie. To znamená, že pri zastavení dôjde ku spoločnej kontrole s príslušníkmi susedných hraničných orgánov. Jednou z podmienok pristúpenia ku Schengenskému územiu je aj záruka dosiahnutia vysokej úrovne kontrol na vonkajších schengenských hraniciach. Táto vysoká úroveň kontrol má byť zabezpečená tak na vonkajších hraniciach EÚ, ako aj na vnútorných hraniciach EÚ, ktoré majú v súčasnosti štatút dočasnej vonkajšej schengenskej hranice. Prijatím nového zákona č. 477/2003 Z.z. o ochrane štátnej hranice bola zabezpečená ďalšia nevyhnutná implementácia Schengenského systému do právneho poriadku SR. Zákon rozširuje pôsobnosť Policajného zboru pri plnení úloh na úseku zabezpečovania ochrany štátnej hranice. Vymedzuje zabezpečovanie ochrany štátnej hranice v dvoch priestoroch, a to do vzdialenosti päť kilometrov od štátnej hranice a do vzdialenosti štyridsať kilometrov od štátnej hranice. Rozširuje oprávnenia policajta pri zabezpečovaní ochrany štátnej hranice a umožňuje použitie technických prostriedkov, ktoré zisťujú, dokumentujú a zabraňujú nedovolenému prekračovaniu štátnej hranice. Po zrušení kontrol na vnútorných hraniciach EÚ bude prioritnou úlohou zabezpečenie ochrany štátnej hranice s Ukrajinou, ktorá sa stane vonkajšou hranicou schengenského priestoru. Požiadavky na splnenie podmienok zabezpečenia tohto úseku štátnej hranice musia byť splnené už pred vstupom Slovenskej republike do schengenského priestoru. Na tento účel bol v podmienkach Ministerstva vnútra vypracovaný materiál s názvom Návrh systému technickej a fyzickej ochrany štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. V obsahu materiálu sú rozpracované zásady a opatrenia na zabezpečenie ochrany štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou. Uvedený materiál navrhuje technické zabezpečenie ochrany slovensko-ukrajinskej hranice, avšak berie do úvahy výstavbu nových budov pre oddelenia hraničnej kontroly lokalizované na slovensko-ukrajinskej hranici. Zároveň počíta s výstavbou budovy pre odbor hraničnej polície v Sobranciach, ale táto požiadavka je už súčasťou samostatného materiálu. Ako vieme, uvedené požiadavky sa už pomaly napĺňajú. Tieto dva materiály by mali vyústiť do vypracovania spoločného komplexného realizačného projektu ochrany vonkajších hraníc Európskej únie. Finančné pokrytie bolo schválené z prostriedkov programu PHARE 2002 a Schengenského prechodného fondu. Hraničné prechody : Ako sme už spomínali, jednou z podmienok vstupu do schengenského priestoru bola sprísnená kontrola a zvýšená ochrana na slovenských hraničných prechodoch. V súčasnej dobe má Slovenská republika 77 hraničných prechodov a 8 verejných letísk so štatútom medzinárodného letiska. Po vstupe slovenskej republike do schengenského priestoru má štatút medzinárodného letiska schengenského typu len letisko M. R. Štefánika Bratislava, letisko Košice a letisko Poprad-Tatry. So všetkými susednými štátmi (okrem Ukrajiny) mala Slovenská republika uzatvorené bilaterálne zmluvy o uľahčení hraničného vybavovania na spoločných hraničných prechodoch v cestnej, železničnej a vodnej doprave, pred vstupom do schengenského priestoru. Rozvoj spolupráce na spoločných štátnych hraniciach je zameraný na uzatváranie dohôd umožňujúcich činnosť spoločných kontaktných a hraničných pracovísk. Ide ďalej o spoločné hliadkovanie na tzv. zelenej hranici, ako aj spoločných bezpečnostných projektov zameraných na boj proti nelegálnej migrácii a prevádzačstvu. Na splnenie požiadaviek implementácie Schengenského systému má byť systém ochrany štátnej hranice založený na fungujúcej spolupráci hraničných orgánov susedných štátov. Úrad hraničnej a cudzineckej polície v tejto oblasti spolupracuje s hraničnými orgánmi susedných štátov pri zriaďovaní spoločných kontaktných pracovísk. Prekračovanie štátnej hranice na iných miestach ako na určených hraničných priechodoch je možné iba v prípadoch, v ktorých sa ustanovuje medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná. Tab. Č.3: Prehľad hraničných prechodov (HP) Slovenskej republiky Štátna hranica s Cestné HP Železničné HP Riečne HP Turistické HP Spolu Maďarskom 16 7 2 1 26 Ukrajinou 2 2 0 0 4 Poľskom 11 3 0 1 16 Českom 16 7 0 0 23 Rakúskom 4 2 2 0 8 Letiská 0 0 0 0 8 Spolu 47 21 4 2 86 4. MIGRAČNÁ POLITIKA SLOVENSKEJ REPUBLIKY 4.1. SOCIÁLNE DIMENZIE MIGRAČNEJ POLITIKY Migračná situácia v Slovenskej republike je deteminovaná vývojom zmien 90-tych rokov 20.storočia, ktoré prebehli v strednej a východnej Európe. Tieto zásadné politické, ekonomické a sociálne zmeny umožnili voľný pohyb migrantov Z Východu na Západ a z Juhu na Sever. Ďalším faktorom, ovplyvňujúcim migračnú situáciu, bol rozpad Československej republiky. Tým Slovenská republika získala samostatnosť v rozhodovaní o migračnej politike štátu. Z pohľadu migračných pohybov naša strategická poloha znamená, že Slovenská republika má dodnes v prevažnej miere tranzitný charakter. Avšak isté javy naznačujú, že Slovenská republika sa postupne mení z tranzitnej krajiny na krajinu cieľovú. A práve táto skutočnosť bola východiskom pre sformulovanie migračnej politiky štátu. Žiadna spoločnosť nie je statický a uzavretý systém. Vyznačuje sa však určitými ustálenými znakmi, ktoré sa označujú ako kultúra spoločnosti. Práve ona potom vyjadruje pre danú spoločnosť charakteristické formy správania sa, normy, názory, štýl života, hodnoty a postoje. Kultúra svojimi ideami, hodnotami, a normami výrazne vyplýva na svojich členov, ktorí si jej zásady osvojujú v rámci ontogenetického vývinu. V rámci spoločnosti sa historicky sformovali predstavy a názory o vhodnom štýle života, o správaní sa členov, ich názoroch a postojoch. Tieto potom spoločnosť predkladá svojim členom rôznymi cestami ako žiaduce a vhodné. Týmto formuje aj predstavy svojich členov o ich vhodnosti a oni si ich následne osvoja, zvnútornia a požadujú ich rešpektovanie a dodržiavanie aj inými ľuďmi. Žiaden model kultúry však nemožno vyzdvihnúť a nebrať potom do úvahy aj iné modely kultúry. Mnohé spory a nedorozumenia môžu vznikať práve tým, že členovia, resp. príslušníci určitej kultúry nerešpektujú právo na vlastnú kultúru u príslušníkov iných spoločenstiev. Každá kultúra má svoju históriu a vlastné dôvody prečo je taká, aká je. A práve preto musíme akceptovať názor, že neexistuje iba jediná správna kultúra. Môžeme povedať, že znalosť tejto skutočnosti a tolerancia iných kultúr patrí medzi ukazovatele vyspelosti jedinca i celého národa, ku ktorému daný jedinec patrí. Jednotlivec si v priebehu života osvojuje zložky svojej kultúry, pretože v nej žije, ale až jej následné rešpektovanie mu umožní začleniť sa do nej. Nosnou zložkou kultúry sú kultúrne vzorce, ktoré vyjadrujú zvláštnosti danej kultúry v podobe určitých noriem týkajúcich sa správania a zmýšľania ľudí. V zmysle kultúrnych vzorcov potom spoločnosť hodnotí a posudzuje právanie svojich členov. Zároveň si vytvára systém odmien a trestov za rešpektovanie, prípadne porušovanie týchto vzorcov. Každá spoločnosť má záujem, aby si jej členovia osvojili kultúrne vzorce. Tým vlastne zabezpečuje nerušený chod a svoju existenciu. Osvojenie si kultúrnych vzorcov môže prebiehať spontánne počas života. Pri každodennom kontakte s inými ľuďmi si ich väčšinou jednotlivec osvojí, zvnútorní a pokladá ich za bežný rámec pre svoje správanie. Celé to prebieha v sociálnom prostredí. Kultúrne vzorce sa však dajú osvojiť aj iným spôsobom, a to pomocou inštitucionálnych vplyvov a prostriedkov, ktoré si spoločnosť vytvára a využíva. Takými je napr. škola, východné a kultúrne zariadenia, rôzne zložky právneho systému, poradenské inštitúcie, humanitárne a dobročinné spolky a organizácie. V praktickom živote sa tieto dva spôsoby navzájom spájajú a prelínajú. Výsledkom ich vplyvu je, že jednotlivec tieto vzorce chápe ako systém noriem, ktoré mu spoločnosť predkladá a ktoré treba rešpektovať. Vyrovnáva sa s nimi ako s niečím samozrejmým, alebo pod nátlakom iných. Dôležitá je zhoda a spätosť jednotlivých postupov osvojovania si kultúrnych vzorcov a ich smerovanie k spoločensky akceptovaným formám správania. Nie však vždy a u všetkých dochádza k takejto zhode a v každej spoločnosti sú jednotlivci i skupiny, ktoré dané vzorce viac alebo menej porušujú. Môžu to byť neškodné prejavy porušovania, ale i veľmi závažné, spoločensky silne odmietané. Pre lepšie pochopenie teoretických základov migračnej politiky sa vrátime k niektorým prístupom, ktoré sa v teórii objavujú pri interpretácii stretávania sa rozdielnych kultúr. Kultúru v tomto prípade chápeme ako hodnoty, ku ktorým sa hlásia členovia sociálnych skupín a normy, ktorými sa riadia. Kým hodnoty sú abstraktné ideály, tak normy sú konkrétne zásady alebo pravidlá, plnenie ktorých sa očakáva od každého člena danej skupiny7. Kultúra sa vždy vyznačuje zložitým duchovným, mravným estetickým, teda 7Giddens, A. 1990. Sociologie. Praha: Argo, 1999. str.32 predovšetkým humánnym obsahom. Viaže sa k štýlu života členov spoločnosti alebo skupín. Zároveň sa pojem kultúry viaže na humánny obsah. Teda o jej ľudský zmysel, nie o zmysel kultúry bez humánneho rozmeru. Stretnutie kultúr vždy sprevádza zložitá hra pocitov nadradenosti a menejcennosti. Avšak do boja o uznanie sa vždy zapája celý človek, nielen jeho intelekt8. Stretnutie sa domácich so skupinami iných kultúr a vyrovnanie sa s nimi môže prebiehať podľa rôznych stratégií: 1. stratégia kooptácie – v tomto prípade ide o snahu zaradiť ich do vlastnej kultúry, hlavne prostredníctvom integrácie 2. stratégia oddelenia – táto stratégia sa používa v prípade zlyhania kooptácie a rieši sa vytýčením a spevnením sociálnych hraníc (napr. kastovníctvo) 3. stratégia eliminácie – táto stratégia je krajným riešením neúspešnej kooptácie smerované až k prípadnému vyhubeniu 4. stratégia synergie – v tomto prípade ide o vzájomné obohacovanie sa kultúr Uvedeným stratégiám v politickej praxi môžu zodpovedať rôzne prístupy. V národnostnej politike voči etnickým menšinám sa tieto stratégie prístupy môžu objaviť v podobe diskriminatívnej politiky, ktorá najviac znevýhodňuje určité osoby alebo skupiny patriace k inému etniku, resp. náboženstvu. Blízkym typom reštriktívna národná politika, ktorá svoju pozornosť zameriava na obmedzenie jednotlivých štruktúrnych zložiek kultúry iného etnika alebo skupiny. Koncesívna, teda uznávajúca národnostná politika povoľuje to, čo reštriktívna zakazuje. Pritom stupeň uznávania môže byť rôzny. Distributívna politika ide najďalej, lebo sa delí s inými etnikami a skupinami o najdôležitejší atribút štátnosti, o suverenitu8. K týmto štyrom základným typom národnostnej politiky štátu však musíme dodať, že jednotlivé krajiny sa k nim len približovali, ale ani jedna ju nerealizovala v čistej podobe. Pravdepodobne preto, že rôzne typy sa objavovali spoločne v realizácii na určité 8Novosád, F. 1999. Stretávanie sa kultúr a vyrovnávanie sa s inakosťou. In: Filozofia 1990/10. str. 76 oblasti kultúrneho života. Alebo preto, že niektorý typ bol presadzovaný len čiastočne, teda nie so všetkými svojimi dôsledkami. Nehovoriac o tom, že aj v súčasných medzinárodných dokumentoch sa v prípade menšín rozlišuje medzi historickými menšinami (starousadlíkmi) a prisťahovaleckými menšinami. Tu chceme podotknúť, že Slovenská republika sa v prípade prisťahovaleckých skupín usiluje uplatňovať politiku, ktorá má koncesívny charakter. Teda takú, ktorá uznáva základné hodnoty, zvyklosti a tradície prameniace z ich vlastnej kultúry. Prečo sa potom v pojmovom aparáte migračnej politiky ustavične hovorí o ich integrácii do spoločnosti? Migračná politika tvorí organickú súčasť štátnej politiky Slovenskej republiky. Je úzko spojená so zahraničnopolitickými vzťahmi a záväzkami Slovenskej republiky. Ale riešenie problémov súvisiacich s migračnou politikou úzko korešponduje s vnútornými sociálnymi a ekonomickými otázkami. O migrantov žijúcich na území SR prevzal štát starostlivosť v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z uzatvorených medzinárodných zmlúv9. Štandard v starostlivosti o migrantov je v každej krajine iný. Na Slovensku sa starostlivosť o migrantov pokladá, vzhľadom na priemernú životnú úroveň domáceho obyvateľstva, za nadštandardnú. Splnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 501 z 13.7.1993 vyriešilo inštitucionálne zabezpečenie komplexného riešenia migračnej problematiky v SR, vrátane organizačnej štruktúry úradu pre migráciu. Významným východiskom bolo tiež spracovanie návrhu Zásad migračnej politiky SR, ktoré vláda schválila svojím uznesením č. 846 zo 16.1.1993. Týmto sa Slovenská republika prihlásila k európskemu chápaniu i realizovaniu tejto problematiky. _______________________________________________________________________________ 9Csámpai, O. 2002. Medzinárodná migrácia. Bratislava: APZ, 2002. str. 49 4.2. ZÁSADY MIGRAČNEJ POLITIKY Migračná politika Slovenskej republiky vychádza z týchto uvedených zásad, na ktorých sa pokúsime ilustrovať jej humánny rozmer. 1. Povinnosť štátu zachovávať základné ľudské práva a slobody : Základné ľudské práva a slobody sú zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948, v Medzinárodnom dohovore o ľudských právach a v Európskej konvencii o ľudských právach. Slovenská republika priznáva tieto práva a slobody všetkým obyvateľom žijúcim na našom území. Priznáva ich bez ohľadu na národnosť, príslušnosť k etnickej skupine, sociálny pôvod, rasu, farbu pleti, pohlavie, jazyk náboženské a politické presvedčenie. Toto všetko je zakotvené aj v Ústave SR. 2. Rešpektovanie všeobecne platných zásad medzinárodného práva a medzinárodných zmlúv upravujúcich právny režim cudzincov pri dodržiavaní vzájomnosti a rovnoprávnosti: Podstatou tejto zásady je aplikácia cudzineckého režimu z pohľadu verejného medzinárodného práva. Právo vstupu na naše územie, právo pobytu, rozsah práv a povinností cudzincov upravuje vnútroštátne právo. Podmienky práva na vstup a pobyt občanov na území SR upravuje zákon Národnej rady SR č. 283/1995 Z. z. o utečencoch. Zákon upravuje postup štátnych orgánov v konaní o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike. Zároveň však upravuje povinnosti cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca, alebo ktorým sa postavenie utečenca na území SR priznalo. 3. Presadzovanie a podpora koordinovaných spoločných krokov medzinárodného spoločenstva a pružné reakcie na trendy migrácie najmä v strednej a východnej Európe : V záujem SR je spolupráca s medzinárodnými organizáciami, ktoré sa podieľajú pri riešení otázok migrácie. Slovenská republika sa aktívne zúčastňuje na takejto spolupráci. Ide hladne o spoluprácu s Európskym výborom pre migráciu, s Berlínskou konferenciou, s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, so Spolkovým úradom pre priznávanie štatútu utečenca a mnohými ďalšími organizáciami. 4. Vzájomná súvislosť riešenia otázok migrácie s hľadaním a uplatňovaním krokov k zaisteniu bezpečnosti, stability a mierovej koexistencie štátov : Stredná a východná Európa je veľmi citlivým regiónom na vojnové konflikty. Takéto konflikty so sebou prinášajú nebezpečenstvo množstva následných negatívnych javov, akým je aj migrácia z vojnových území. Problém utečencov sa tak v súčasnosti dotýka prakticky celej Európy, teda aj nás. Slovenská republika preto aktívne spolupracuje pri konštituovaní nových medzinárodných vzťahov. Právny rámec riešenia migračnej politiky vytvárajú základné piliere azylového systému Slovenskej republiky. Tento systém je porovnateľný s azylovými systémami krajín, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s prijímaním a starostlivosťou o utečencov. 5. Podriadenosť cudzincov suverénnej moci Slovenskej republiky a rešpektovanie jej právneho poriadku: Táto zásada vyplýva zo zvrchovanosti Slovenskej republiky. Výnimka sa vzťahuje iba na cudzincov, požívajúcich právo exteritoriality. Slovenská republika nekladie prekážky uplatňovaniu práva vstupu na jej územie, práva voľného pohybu a práva slobodného opustenia jej územia. Rozoznávame krátkodobý, dlhodobý a trvalý pobyt na území SR. Podmienky pre krátkodobý pobyt cudzincov na našom území stanovuje §4 a §5 zákona Národnej rady SR č. 73/1995 o pobyte cudzincov na území SR v znení neskorších predpisov. Krátkodobý pobyt sa povoľuje na 90 dní v jednom polroku Podmienky pre dlhodobý pobyt cudzinca na našom území sú stanovené v §6 až §9 cudzineckého zákona. Dlhodobý pobyt sa povoľuje na čas potrebný na dosiahnutie účelu pobytu, najdlhšie však na dobu jedného roka. Trvalý pobyt je možné udeliť za účelom zlúčenia rodiny. Je to možné vtedy, ak manžel cudzinca alebo jeho nezaopatrené dieťa, mladšie ako 18 rokov, sú štátnymi občanmi SR s majú trvalý pobyt na území SR. Pre lepší prehľad uvedieme tabuľku, ktorá ukazuje počty povolených dlhodobých a trvalých pobytov na našom území: Tab. č.4: Povolenia dlhodobých a trvalých pomerov Rok Dlhodobý pobyt Trvalý pobyt 1993 5713 1030 1994 4073 2392 1995 3688 3029 1996 3506 1936 1997 4073 2101 1998 4718 1638 1999 4428 1433 2000 3620 1002 6. Právna regulácia migračnej problematiky a aplikácia týchto právnych úprav : V Slovenskej republike je postavenie cudzincov a utečencov upravené zákonmi. V súlade s vývojom a medzinárodnými dohodami je potrebné tieto zákony novelizovať a prispôsobiť potrebám SR, ale aj právnym normám a právnemu poriadku Európskej únie. 7. Výsostné právo Slovenskej republiky rozhodovať o vstupe cudzincov na svoje územie i uplatňovanie vízovej politiky : Vízum sa chápe ako rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým sa povoľuje cudzincovi prekročiť štátnu hranicu a zdržiavať sa na území danej krajiny. Reálna hrozba zvyšovania kriminality niektorých cudzincov sa premieta do tvorby koncepcie vízovej politiky. Z toho potom vyplýva, že cudzincov prichádzajúcich na územie SR delíme na bezvízových a vízových. Slovenská republika v súčasnosti vydáva vízovým cudzincom tranzitné a pobytové víza. Tranzitné víza sa rozdeľujú do týchto typov víz : letiskové, jednosmerné, obojsmerné a tranzitné vízum na viac ciest. Tab.č.5: Druhy povolených pobytov v rokoch 2008 až 2009 Pobytové víza sa rozdeľujú do týchto typov: krátkodobé a dlhodobé vízum. Pričom krátkodobé vízum môže byť vstupné, pracovné, pre pobyt a vycestovanie. Dlhodobé vízum sa vydáva pre dlhodobý a trvalý pobyt cudzinca10. 8. Vyváženosť rozsahu humanitnej pomoci poskytovanej utečencom, odídencom a presídlencom s ekonomickými možnosťami a sociálnym potenciálom štátu: Slovenská republika pristupuje k migrácii ako k širokospektrálnemu problému, ktorý súvisí s jej ekonomickými a sociálnymi možnosťami. Opatrenie podmieňujúce vstup cudzincov na územie Slovenskej republiky musia nevyhnutne vychádzať z nadväznosti na podmienky pobytu týchto osôb v SR (zamestnanie, bývanie, zdravotnícka starostlivosť, vzdelanie, nadobúdanie majetku,....). 10Balga, J. a kol. 2000. Slovenské cudzinecké právo. Bratislava: APZ 2000, str. 48 Vo vzťahu k utečencom, odídencom a presídlencom sa vytvárajú podmienky pre ich pobyt v Slovenskej republike. Ak má cudzinec záujem o štátne občianstvo SR, môže o naše štátne občianstvo požiadať po získaní trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Môže tak urobiť na základe zákona Národnej rady SR č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov. Pracovná príležitosť, resp. pomoc pri zabezpečení zamestnania cudzinca na území Slovenskej republiky rieši zákon Národnej rady SR č. 387/1996 o zamestnanosti. Deťom utečencom sa umožňuje aj štúdium na stredných školách toho istého (alebo príbuzného) typu, aký navštevovali vo svojej vlasti. Po jeho úspešnom absolvovaní dostanú rovnaký doklad o ukončení štúdia ako slovenskí žiaci. Slovenská republika sa v rámci svojich možností usiluje o predchádzanie, resp. obmedzenie migračných tokov poskytovaním humanitnej a materiálnej pomoci. Túto pomoc poskytuje krajinám na konfliktných územiach s cieľom zmiernenia ťaživej situácie a zlepšenia celkových životných podmienok postihnutého obyvateľstva. Zdroje financovania takejto pomoci je žiaduce hľadať aj mimo štátneho rozpočtu. A to hlavne z prostriedkov neštátnych inštitúcií i medzinárodných orgánov a organizácií. 9. Komplexné a koordinované riešenie situácie migrantov zainteresovanými orgánmi, organizáciami a inštitúciami : Účinné riešenie otázky utečencov, odídencov a presídlencov si vyžaduje prehĺbenie spolupráce hlavne medzi migračným úradom a orgánmi cudzineckej polície. Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 12/1993 Z.z. bol zriadený Migračný úrad Ministerstva vnútra SR. Jeho činnosť je zameraná najmä na plnenia úloh spojených s migráciou osôb na územie SR a rozhodovanie o postavení utečenca. Migračný úrad tvorivo spracúva a posudzuje koncepcie dlhodobého rozvoja migračnej politiky štátu vo vzájomných väzbách. Posudzuje to z celospoločenského hľadiska s prihliadnutím na jeho zahraničnopolitické záujmy a orientáciu. Výkonnými pracoviskami v pôsobnosti migračného úradu je Záchytný utečenecký tábor Adamov-Gbely a Rohovce, Pobytový utečenecký tábor Brezová pod Bradlom a Gabčíkovo, Integračné stredisko Zvolen a Stakčín, Azylové centrum Lučenec. Prevádzku týchto zariadení zabezpečuje skupina výkonných pracovísk v rámci odboru ekonomiky a prevádzky migračného úradu. Služba hraničnej a cudzineckej polície plní v rámci pôsobnosti Policajného zboru úlohy spojené s ochranou štátnej hranice a vykonáva kontrolu cezhraničnej premávky. 10. Sprísnenie režimových kontrolných a technických opatrení, ktoré zabraňujú nežiaducej migrácií: Slovenská republika vytvára účinné kontrolné mechanizmy v rámci činnosti cudzineckej polície. Robí to za účelom zabraňovania nelegálnemu vstupu na územie republiky. Ale takisto aj za účelom odhaľovania neoprávnených pobytov cudzincov, ich nelegálneho podnikania a zamestnávania. Je potrebné sprísniť ochranu štátnych hraníc SR s cieľom zamedziť prekračovanie “zelenej hranice“. Takisto je potrebné nadviazať užšiu spoluprácu so susednými krajinami v oblasti výmeny informácii o nelegálnom prevádzačstve, o ktorom sa neskôr zmienime viac. Problematika migrácie a integrácie cudzincov je v posledných rokoch v centre záujmu Európskej komisie, ako aj členských krajín EÚ. Stala sa jednou z najdiskutovanejších oblastí európskej agendy. Čoraz väčší počet členských krajín na základe odporúčaní EÚ prehodnocuje národné imigračné politiky, upravuje stratégie prijímania príslušníkov tretích krajín a modifikuje prístupy v oblasti integrácie cudzincov. Hľadajú sa nové možnosti podpory legálnej migrácie, ako formy potierania nelegálnej migrácie. V posledných dvoch desaťročiach migrácia výrazne ovplyvňuje aj sociálno- ekonomický rozvoj na Slovensku, osobitne po vstupe krajiny do EÚ. S narastajúcou globalizáciou a voľným pohybom pracovnej sily sa aj Slovenská republika začína zaraďovať medzi cieľové európske krajiny migrantov, a to nielen žiadateľov o azyl, ale aj imigrantov hľadajúcich na našom území prácu a zamestnanie. 5. UTEČENCI 5.1. UTEČENCI A ICH PRÁVNE POSTAVENIE Jedným z prejavov uplatňovania zásady poskytovania humanitnej pomoci je rešpektovanie právneho postavenia utečencov. Utečencom je podľa zákona Národnej rady SR č. 283/1995 Z.z. cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra SR prizná postavenie utečenca. Teda ak má v štáte, ktorého je štátnym príslušníkom, opodstatnené obavy z prenasledovania, z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov. A vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Medzi základné povinnosti utečencov patrí predovšetkým povinnosť dodržiavať zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy platné na území Slovenskej republiky. Jedným z administratívnych opatrení je to, že príslušný policajný útvar im vydá preukaz na trvalý pobyt na území SR. Utečenci sú ale povinný dbať na to, aby údaje, uvedené v preukaze, boli pravdivé a zodpovedali skutočnosti. Zmenu mena, priezviska, štátnej príslušnosti a adresy miesta pobytu sú povinní ohlásiť do troch pracovných dní odo dňa, kedy zmena nastala. V záujme umožnenia cestovania utečenca do zahraničia, má utečenec právo písomne požiadať Ministerstvo vnútra SR o vydanie cestovného dokladu. Cestovný doklad sa utečencom vydáva len na dobu dvoch rokov. Ministerstvo vnútra môže postavenie utečenca cudzincovi aj odňať. Môže tak urobiť vtedy, ak sa dostatočne preukáže, že sa mu toto postavenie priznalo na základe nepravdivých údajov, či na základe falšovaných dokladov. 5.2. SOCIÁLNA SITUÁCIA A SOCIÁLNA POMOC UTEČENCOM Na právne postavenie utečenca organicky nadväzuje, dokonca sa nám zdá, že z neho aj vyplýva, sociálna situácia utečenca. “Sociálnu situáciu tvorí komplex jednotlivých zložiek osobnosti “11. 11Strieženec, Š. 1999. Úvod do sociálnej práce. Trnava: AD, 1999, str. 207 Analýza sociálnej situácie utečencov je východiskom pre sociálnu diagnostiku. To znamená, že pri integrácii utečencov sa postupuje od hodnotenia a interpretácie sociálnej situácie jednotlivca alebo skupiny, cez odhaľovanie sociálnych problémov a ich príčin po stanovenie a použitie adekvátnych foriem a prostriedkov sociálnej pomoci. V skupine utečencov, vzhľadom na skutočnosť, že ide o cudzinca nachádzajúceho sa v neznámom prostredí, bez vlastných existenčných prostriedkov, vymedzením dva problémové okruhy : 1. Problémy adaptácie jedinca, ktoré vznikli pre osobnostné prekážky – iné vzdelanie, pracovné návyky a očakávania, nedostatok poznatkov o sociálno-ekonomickom prostredí a legislatíve hostiteľskej krajiny. 2. Problémy integrácie, ktoré vychádzajú zo sociálneho prostredia hostiteľskej krajiny. Tieto môžu vyplývať z nedostatku voľných pracovných miest, nedostatku bytov a vhodného ubytovania pre utečencov, z nedostatku alebo nedostatočnej personálnej vybavenosti inštitúcií, ktoré zabezpečujú sociálnu starostlivosť závislej na počte a kvalifikácii pracovníkov poskytujúcich sociálne služby. Podkladom pre konkrétnu prácu s utečencami je osobná dokumentácia žiadateľa o priznanie postavenia utečenca, ktorú vedie sociálny pracovník. Táto dokumentácia sa vedie od príchodu utečenca do utečeneckého tábora až do jeho odchodu. Sociálna politika Slovenskej republiky konštituuje opatrenia pomáhajúce ľuďom, ktorí sa z objektívnych dôvodov ocitli v životných situáciách neriešiteľných vlastnými silami a prostriedkami. Zároveň sa im snaží pomôcť, aby sa čo najskôr začlenili do normálneho života. Tieto opatrenia sa týkajú aj skupiny utečencov. Niekedy máme pocit, že v súčasnosti vládne predstava, že štát je zodpovedný za sociálnu situáciu občana bez toho, aby on sám aktívne prispel k jej zlepšeniu. Lenže opak je pravdou. Súčasná sociálna politika a sociálna pomoc má viesť k tomu, aby človek svoje sociálne práva spájal s povinnosťou voči spoločnosti. Sociálnu pomoc je daná materiálnymi a finančnými prostriedkami, celkovým zaopatrením vrátane bývanie a odbornou pomocou. Táto pomoc vytvára pre utečencov základné podmienky, ktoré im umožnia svojou vlastnou aktivitou adaptovať sa v konkrétnej sociálnej realite. Zároveň im pomáha zabezpečiť si plnohodnotný a zmysluplný život, lebo naša legislatíva im často poskytuje lepšie podmienky ako sociálne slabým skupinám občanov Slovenskej republiky. Cudzinec, ktorý po prekročení štátnej hranice vyhlási, že žiada o priznanie postavenia utečenca sa stáva objektom sociálnej pomoci Slovenskej republiky. Týmto objektom je ale maximálne so šiestich mesiacov od rozhodnutia o postavení utečenca. Záchytné utečenecké tábory sú účelovými zariadeniami Ministerstva vnútra SR, kde sú umiestnení žiadatelia o priznanie postavenia utečenca. Musia sa podrobiť zdravotnej prehliadke, karanténnym opatreniam, fotografovaniu a odobratiu daktyloskopických odtlačkov. Karanténnymi opatreniami sa rozumie dočasná izolácia žiadateľov najviac na jeden mesiac za účelom vykonania základných zdravotníckych opatrení a zamedzenia šírenia prípadne nákazy (Zbierka pokynov riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. 6 z 1.4.1996). O podmienkach ubytovania je cudzinec informovaný pracovníkmi záchytného utečeneckého tábora ihneď po príchode. Zároveň je povinný oboznámiť sa s vnútorným poriadkom tábora, ktorý je umiestnený na viditeľnom mieste v slovenskom, anglickom, ruskom, francúzskom a arabskom jazyku. Pri vstupe do záchytného utečeneckého tábora sa cudzincom poskytujú základné hygienické potreby – zubná kefka, zubná pasta, šampón, mydlo a prací prášok. Počas pobytu v záchytnom utečeneckom tábore sa cudzincom bezplatne poskytuje ubytovanie, strava a základná zdravotnícka starostlivosť. Takisto sa im poskytuje vreckové podľa Zbierky pokynov riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. 4z 1.4.1996. Ubytovanie je zabezpečené v 6-lôžkových izbách. Každá izba má osobitný vchod a hygienické zariadenie (sprcha, WC). Poriadok v izbách a hygienickom zariadení si musí udržiavať každý sám. Strava sa vydáva v jedálni záchytného utečeneckého tábora trikrát denne. Deťom do 15 rokov sa pri raňajkách a obede vydáva aj desiata a olovrant. Tehotným ženám sa poskytuje prídavok k stravnej dávke. Dojčatám a deťom do troch rokov, ktoré ešte nemôžu prijímať poskytovanú stravu, sa vydáva náhradná strava v hodnote stravnej dávky. Cudzinci bezplatne navštevujú kurz základov slovenského jazyka pre deti a dospelých. Nachádza sa tu aj zábavné a vzdelávacie centrum, ale aj televíznu miestnosť, ktorú môžu navštevovať. Opustenie tábora najviac na 24 hodín schvaľuje vedúci tábora. Opustenie na viac ako 24 hodín schvaľuje migračný úrad. Počas karanténnych opatrení cudzinec nesmie opustiť tábor. Cudzincovi, ktorému skončilo obdobie karantény, vydá pracovník záchytného utečeneckého tábora lístok s vyznačením trasy a dopravného prostriedku, ako sa dostať naspäť do záchytného tábora. Pobytové utečenecké tábory sú účelovými zariadeniami Ministerstva vnútra SR, kde sú ubytovaní žiadatelia o priznanie postavenia utečenca. Sú tam až do času vydania rozhodnutia v danej veci. Pobyt v pobytovom utečeneckom tábore upravuje Zbierka pokynov riaditeľa Migračného úradu Ministerstva vnútra SR č. 8 z 15.4.1996. Cudzinec, ktorému bolo priznané postavenie utečenca v SR, môže byť na čas potrebný na jeho integráciu takisto ubytovaný v pobytovom utečeneckom tábore. Môže tam byť najviac na dobu troch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priznaní postavenia utečenca. Cudzinec je po príchode do daného zariadenia oboznámený s vnútorným poriadkom tábora. Zároveň je povinný dodržiavať ho. Tento poriadok je umiestnený na viditeľnom mieste v jazykoch ako v záchytnom utečeneckom tábore. Aj pri vstupe do pobytového utečeneckého tábora sa cudzincom poskytujú základné hygienické potreby. Takisto sa im aj tu bezplatne poskytuje ubytovanie, strava, zdravotnícka starostlivosť a vreckové. Ubytovanie je zabezpečené v 2 až 6-lôžkových izbách bunkového typu. Každá bunka má vlastné hygienické zariadenie. Pri strave sa postupuje rovnako ako v záchytnom utečeneckom tábore. Lekársku starostlivosť poskytuje praktický lekár v miestnom zdravotníckom zariadení v rozsahu základnej zdravotníckej starostlivosti. V prípade potreby lekár odporučí vyšetrenie v nemocnici. Cudzinec s priznaným postavenia utečenca, ktorý sa zamestná, alebo začne podnikať, stráca nárok na vreckové. O uzatvorení pracovnej zmluvy musí upovedomiť vedenie pobytového utečeneckého tábora. Ak jeho hrubý príjem presahuje hranicu zákonom stanoveného životného minima, stráca nárok na bezplatné poskytovanie stravy. Stravovať sa však môže za úhradu nákladov na stravu, vo výške limitu stravnej dávky. Takisto stráca nárok na bezplatné základné materiálne a hygienické vybavenie. Záchytné, pobytové, ale aj azylové centrá majú charakter „totálnych“ ústavov. Ich za úhradu nákladov na stravu, vo výške limitu stravnej dávky. Takisto stráca nárok na bezplatné základné materiálne a hygienické vybavenie. Záchytné, pobytové, ale aj azylové centrá majú charakter „totálnych“ ústavov. Ich neustála relatívna preplnenosť, obmedzené podmienky na umiestnenie, ako aj prípadné požiadavky na ich opustenie, zvyšujú pocit uzavretosti. Niekedy nám tieto centrá môžu pripomínať väznice, kasárne, či liečebné ústavy. Ich spoločnou črtou je to, že medzi ich múrmi žije značný počet osôb, ktorých spája podobný alebo rovnaký osud. Ich život prebieha podľa prísnych pravidiel, uniformovane, za stáleho riadenia a kontroly. Týmto sa tento život od života vonku, kde základné životné činnosti (spánok, stravovanie, práca a zábava) prebiehajú na základe slobodnej voľby. V „totálnych“ ústavoch sa činnosti sústreďujú na jedno miesto a prebiehajú v prítomnosti viacerých osôb. Od každého sa vyžaduje rovnaké správanie a všetko je tu riadené podľa vopred stanoveného režimu. Relatívne dlhá uzavretosť môže spôsobiť určité psycho-sociálne zmeny. Účastník si postupne osvojí formálne pravidlá, ale hlavne neformálne zvyky zariadenia, jeho zákony a kultúru. Preto sa tu do istej miery dá hovoriť o obmedzovaní slobody. Toto obmedzenie sa osobnosti dotýka dvojakým spôsobom. Individuum totiž stráca svoju osobnú slobodu uzavretím medzi múry daného ústavu. Na druhej strane tým ,že aj tu ho nútia do určitých medzí. Takáto izolácia po dlhšom čase v dôsledku straty citových väzieb, samoty, resp. nečinnosti môže viesť k deprivácii a frustrácii. V súčasnosti prevláda tvrdenie, že mnohí migranti v záchytných a pobytových táboroch disponujú lepšími materiálnymi podmienkami než v ich pôvodnej vlasti. Hlavne ak prihliadame na sociálne a ekonomické problémy danej krajiny. S týmto tvrdením súhlasíme, no je potrebné si uvedomiť, že v daných táboroch musia čeliť mnohým obmedzeniam. Tieto obmedzenia môžu potom viesť k už spomínanej deprivácii a frustrácii. Vzhľadom na to, že v týchto zariadeniach sú umiestnení príslušníci mnohých národov a etník, je veľmi dôležité rešpektovanie ich kultúrnej „inakosti“. Jedným z najočividnejších oblastí odlišnosti je odlišnosť materiálnej (vecnej) kultúry a materiálneho prostredia. Podobne očividná môže byť aj odlišnosť využitia priestoru pohybu. Z hľadiska jednotlivých kultúr je veľmi premenlivé to, čo ľudia pokladajú za priestranné, za nutnú a vhodnú vzdialenosť, či sa v danom priestore pohybujú po domácky, alebo majú pocit stratenosti. Kultúrna odlišnosť medzi vyrastajúcimi v rozdielnych kultúrach môže byť rojom stresu, dokonca aj konfliktu12. Preto pre dobré fungovanie medziľudských vzťahov je rozhodujúca komunikácia. V tomto prípade môžu byť odlišné aj spôsoby komunikácie. Tu sa nám vynárajú otázky: kedy je možné ohlásiť sa, v akom prostredí aký štýl je možné použiť, o čom sa patrí a o čom sa nepatrí hovoriť? Čo je možno pokladať za informáciu a odkiaľ ju získať? Koľko a aká metakomunikácia, gestá a mimika sprevádzaná hovorené slovo j povolená ? Do oblasti interkultúrnych vzťahov patrí aj to, kde sú v jednotlivých kultúrach hranice súkromnej sféry. Vo formovaní každodennosti kultúr môžu určujúcu rolu zohrávať aj povery a náboženstvo. S týmito a ďalším problémami sa konfrontuje každý, kto sa dostane do styku s inou kultúrou. Ak sa stretneme s prvkom, ktorý nie je typický pre našu kultúru, musíme sa rozhodnúť, či ho prijmeme alebo sa od neho odvrátime. Všetky tieto spomínané rozdiely môžu prerásť do konfliktov, ktoré sú už veľmi ťažko riešiteľné. Sociálny pracovník alebo osoba, ktorej táto rola prináleží, musí teda sledovať aj vzájomné stretávanie sa kultúr, ktorých sú migranti nositeľmi a zamedziť jeho negatívnym dôsledkom. Tab.č.6: 12Novosád, F. 1999. Stretávanie sa kultúr a vyrovnávanie sa s inakosťou. In: Filozofia 1999/10, str. 62-66 5.3. INTEGRÁCIA UTEČENCOV DO SPOLOČNOSTI V hovorovej reči si môžeme všimnúť, že verejnosť veľmi často zamieňa pojem migrant s pojmom utečenec. Dokonca tieto dva pojmy stotožňuje. Je síce pravda, že migrácia do krajín strednej a západnej Európy je často zapríčinená rôznym prenasledovaním migrujúcich osôb. Napriek tomu je stotožnenie migrantov s utečencami nesprávne. Ako sme už pri pojmovom vymedzení uviedli, utečenec je osoba, ktorá je prenasledovaná z rasových, náboženských, národnostných, sociálnych či politických príčin. Preto je táto osoba nútená uchýliť sa od inej krajiny. Takéto osoby sú relatívne dlhé obdobie mimo vlastného domova. Vzhľadom na to je hostiteľská krajina často nútená zabezpečiť im pobyt. Zároveň však je nútení istým spôsobom zabezpečiť im aj integráciu do danej spoločnosti. Pochopiteľne, netýka sa to len utečencov, ale všetkých cudzincov, ktorí nechcú z rôznych príčin zotrvať v danej krajine. Aj Slovenská republika sa snaží pomôcť cudzincom integrovať sa do našej spoločnosti. Integrácia sa pritom chápe s pozitívnym obsahom. Ide o formu alebo druh kooptácie so samozrejmým predpokladom postupne sa zbaviť „inakosti“ a osvojiť si existujúcu kolektívnu identitu. Integrácia utečencov vyjadruje relatívne dlhodobý proces ich začlenenia sa do spoločnosti. Tento proces tak predstavuje zložitý komplex vzájomných vzťahov jednotlivcov so sociálnym prostredím hostiteľskej krajiny. Zároveň však do tohto komplexu patria aj ekonomické a legislatívne podmienky, ktoré ovplyvňujú dynamiku tohto procesu13. Integračný proces predstavuje pre hostiteľskú krajinu celý rad špecifických problémov. Svedčí o tom skutočnosť, že ani v krajinách s dlhoročnou tradíciou prijímania cudzincov sa s touto problematikou ešte nevysporiadali. Nezjednotili sa totiž v názore na samotný obsah pojmu integrácia. Zároveň však nemajú jednotný názor na spôsob jej realizácie. V rôznych krajinách existujú rôzne názory na integráciu. Vychádzajúc zo širokého spektra prístupov k integrácii, ju možno charakterizovať ako komplexný proces. Tento proces má svoje ekonomické, sociálne, právne, ale aj 13Csámpai, O., 2002. Medzinárodná migrácia. Bratislava: APZ, 2002 politické aspekty. Zároveň je prirodzeným dôsledkom migrácie. Ideálnou formou prejavu integráciu cudzincov do spoločnosti hostiteľskej krajiny je udelenie štátneho občianstva. To je ale výsledkom dlhodobého procesu, počas ktorého je potrebné splniť množstvo zložitých opatrení. Pre úspešnú integráciu utečencov je v samotnom počiatku potrebná pomoc štátu. A to z toho dôvodu, že ide o cudzincov, ktorí sa nachádzajú pre nich v neznámom prostredí. Zároveň sú bez sociálnych kontaktov, materiálnych a finančných prostriedkov potrebných na živobytie. Na druhej strane utečenec, ktorý sa integroval a je samostatne zárobkovo činný, nie je odkázaný na podporu zo strany štátu. Sám totiž začína produkovať pre spoločnosť isté hodnoty. Je teda pre spoločnosť, ktorá ho integrovala, ekonomickým prínosom. Čím skôr sa začne utečenec integrovať, tým skôr sa mu to podarí a tým menšia je aj ekonomická záťaž s ním spojená. V rôznych krajinách existujú rôzne názory na integráciu. Vychádzajúc zo širokého spektra prístupov k integrácii, ju možno charakterizovať ako komplexný proces. Tento proces má svoje ekonomické, sociálne, právne, ale aj politické aspekty. Zároveň je prirodzeným dôsledkom migrácie. Ideálnou formou prejavu integráciu cudzincov do spoločnosti hostiteľskej krajiny je udelenie štátneho občianstva. To je ale výsledkom dlhodobého procesu, počas ktorého je potrebné splniť množstvo zložitých opatrení. Pre úspešnú integráciu utečencov je v samotnom počiatku potrebná pomoc štátu. A to z toho dôvodu, že ide o cudzincov, ktorí sa nachádzajú pre nich v neznámom prostredí. Zároveň sú bez sociálnych kontaktov, materiálnych a finančných prostriedkov potrebných na živobytie. Na druhej strane utečenec, ktorý sa integroval a je samostatne zárobkovo činný, nie je odkázaný na podporu zo strany štátu. Sám totiž začína produkovať pre spoločnosť isté hodnoty. Je teda pre spoločnosť, ktorá ho integrovala, ekonomickým prínosom. Čím skôr sa začne utečenec integrovať, tým skôr sa mu to podarí a tým menšia je aj ekonomická záťaž s ním spojená. 5.4. ZDRAVOTNÉ A SOCIÁLNE ZABEZPEČENIE UTEČENCOV Z hľadiska zdravotného a sociálneho zabezpečenia sa na osoby s priznaným postavením utečenca prihliada ako na občanov Slovenskej republiky. Ich konkrétnym prejavom a zároveň podmienkou opatrení sú zdravotné a sociálne poistenia. Povinne zdravotne poistené sú osoby, ktoré majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. U osôb, ktoré nemajú na území SR trvalý pobyt, zdravotné poistenie vzniká dňom priznania postavenia utečenca. Toto poistenie zaniká odňatím postavenia utečenca. Zdravotné poistenie je poistenie, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť pri predchádzaní chorobe alebo úrazu. Ale poskytuje sa aj v prípade choroby, či v prípade úrazu. Žiadateľom o priznanie postavenia utečenca sa v záchytnom a pobytovom utečeneckom tábore poskytuje len základná, teda primárna zdravotnícka starostlivosť. Má sa na mysli základná ambulantná preventívna a liečená starostlivosť. Patrí sem aj sprostredkovanie ďalšej odbornej, ambulantnej a ústavnej starostlivosti, lekárska služba prvej pomoci a rýchla zdravotná pomoc. Ale ako vieme, zdravotníctvo SR má problémov s nákladmi viac než dosť. Preto bola uzatvorená dohoda medzi Migračným úradom a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Podľa tejto dohody sa zdravotná starostlivosť odídencom a žiadateľom bude uhrádzať z prostriedkov migračného úradu. Na vykonávanie zdravotného poistenia je zradená Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá vydá utečencom preukaz poistenca. Tento preukaz oprávňuje utečenca k návšteve ošetrujúceho lekára. Za utečenca, ktorý je evidovaný na úrade práce je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, platí poistenie štát. Štát platí aj za maloleté deti, ženy na materskej dovolenke, dôchodcov a osoby poberajúce sociálne dávky. Ak je utečenec zamestnaný, hradí za neho zdravotné poistenie zamestnávateľ zrážkou z platu. To isté platí aj v prípade sociálneho poistenia. Utečenec, ktorý súkromne podniká, je povinný poistné čiastky hradiť sám podľa inštrukcií príslušnej zdravotnej poisťovne. Právo na sociálne zabezpečenie sa zaručuje všetkým občanom, ktorí majú na území SR trvalý pobyt. Takže tu patria aj cudzinci s priznaným postavením utečenca. Rozsah sociálneho zabezpečenia je zahrnutý v zákone č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Sociálne zabezpečenie podľa uvedeného zákona zahŕňa: a) dôchodkové zabezpečenie b) sociálnu starostlivosť c) nemocenské zabezpečenie (poistenie) d) zabezpečenie občanov vykonávajúcich služby v ozbrojených silách alebo civilnú službu a členov ich rodín štátnymi dávkami e) štátne sociálne dávky Nesmierny význam má sociálna starostlivosť. Táto sa všeobecne poskytuje občanom, ktorých životné potreby nie sú dostatočne zabezpečené príjmom z pracovnej činnosti. Dávky sociálnej starostlivosti sú poskytované v závislosti od sociálnej odkázanosti. Za sociálne odkázaného sa pokladá občan, ktorého príjem nedosahuje sumu potrebnú na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb. Táto suma je určená osobitným zákonom, konkrétne zákonom o životnom minime. Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmu občana, pod ktorou už nastáva stav jeho hmotnej núdze. Cudzinec s priznaným postavením utečenca má nárok na štátne sociálne dávky pri splnení základných podmienok. Má nárok na rodičovský príspevok a prídavky na deti. Na poberanie rodičovského príspevku je potrebná celodenná starostlivosť o dieťa do troch rokov (do siedmeho roku pri starostlivosti o ťažko zdravotne postihnuté dieťa). Podmienkou je ale trvalý pobyt na území SR. Podmienky na poberanie prídavkov na deti (Zákon č. 193ú1994 Z.z. o prídavkoch na deti): • Prítomnosť nezaopatreného dieťaťa v rodine • Trvalý pobyt na území SR • Príjem neprevyšujúci určenú sumu Nárok na sociálne dávky si môže cudzinec uplatniť na príslušnom oddelení sociálnych vecí okresného úradu podľa miesta bydliska. Miestnom bydliska sa rozumie miesto pobytu uvedené v preukaze povolenia na pobyt. Konkrétnym prejavom uplatňovania zásady č. 8 (poskytovanie humanitnej pomoci) je aj umožnenie presídľovania zahraničných Slovákov. Máme na mysli Slovákov, ktorí v uplynulom období z rôznych dôvodov emigrovali do najrôznejších krajín sveta. Ide o legálnu migráciu, ktorá má veľmi výrazné sociálne a humanitárne dimenzie. Svoj význam má aj z hľadiska upevňovania národno-etnického vedomia spomínaných skupín migrantov. Podľa odhadov vo svete žije asi 2.5 milióna Slovákov, ale do polovice roku 2001 len okolo 10 tisíc z nich využilo možnosť vystaviť si preukaz zahraničného Slováka14. Vzhľadom na absenciu právnej normy o presídľovaní je otázka občanov slovenského pôvodu, ktorí sa vracajú späť na územie SR, riešená formou trvalého pobytu. Vláda SR uznesením č. 664 schválila kvantifikáciu finančných prostriedkov na zabezpečenie vecných a sociálnych podmienok trvalého pobytu presídlených občanov v celovom objeme 167,7 mil. SK. Takže ako vidíme, migračná politika je nákladná záležitosť a štát to stojí nemalé peniaze. Výpočet konkrétnych opatrení a foriem uplatňovania zásad migračnej politiky bol nevyhnutný z niekoľkých dôvodov. 14Bielik, F. 1969. Slovenské vysťahovalectvo. Bratislava: 1969, str. 23 Jednak to dokazuje, že migračná politika SR zodpovedá požiadavkám humanity v súlade s očakávaniami inštitúcií Európskej únie. Na druhej strane je nutné poukázať na možné zdroje napätia medzi migrantmi a obyvateľstvom hostiteľskej krajiny. Tieto môžu vyplývať práve z toho, že úrady k nim často prejavujú väčšiu ústretovosť ako k pôvodnému obyvateľstvu. A pred týmto problémom netreba zatvárať oči. Pre časť pôvodného obyvateľstva sa teda migranti stávajú akousi referenčnou skupinou, ku ktorej by z hľadiska prednostnej sociálnej starostlivosti radi patrili. Na druhej strane si však treba uvedomiť, že mnohí utečenci boli vyhnaní zo svojich domovov, stratili takmer všetko materiálne prostriedky potrebné k svojmu bytiu. Zároveň však úplne stratili aj svoju pôvodnú vlasť. Mnohí z nich dokonca pretrhli svoje kontakty s rodinami a prešli mnohými útrapami. Teda treba sa na to pozrieť aj z ľudskej stránky. Z nespočetných empirických výskumov však vyplýva že, miestni obyvatelia regulujú kontakt s cudzincami len na nevyhnutné obchodné styky. Spoločenským stykom sa vyhýbajú, dokonca si ani neželajú, aby prerástli do osobných vzťahov. Ľudia si vytvárajú skúsi bariéru, ktorej napomáha aj strach z prenosu nákazlivých chorôb. Ale nie je to len strach z týchto chorôb. Ide tu aj o strach z rôznych patologických ideí a návykov. Ľudia sa separujú. V našom okolí sú ľudia, s ktorými sme v neustálej interakcii a komunikujeme s nimi. Potom sú ľudia, ktorí v našom živote a okolí plnia len akúsi funkciu. Tým sa naše interakcie obmedzujú len na isté aspekty našich aktivít. Nakoniec sú tu ľudia, o ktorých síce vieme, že existujú, no nestretávame sa s nimi. O cudzej skupine sa dá povedať, že je vlastnú skupinu dôležitá a užitočná, lebo jasne vymedzuje našu identitu, upevňuje súdržnosť a vzájomnosť15. 14Bielik, F. 1969. Slovenské vysťahovalectvo. Bratislava: 1969, str. 23 15Bauman, Z. 1997. Myslet sociologicky. Praha: SLON, 1997, str. 41-60 Tu sa môžeme odvolať na motto, ktoré vyriekol Z. Bauman: „Žijeme medzi cudzincami a sami sme cudzincami medzi nimi. V takom svete nie je možno cudzinca vykázať do určitých hraníc, či držať ho v patričných medziach. Musí sa s nimi žiť.“16. Neznamená to však rešpektovať ich v plnej miere. V prípade porušovania zákonov je nevyhnutné vykonať potrebné kroky a opatrenia na predchádzanie, regulovanie a riešenie tohto negatívneho javu. Mám na mysli problém nelegálnej migrácie, ktorý sa pokúsim priblížiť v neskorších kapitolách. 5.5. ČINNOSŤ ORGANIZÁCIÍ A ICH PREVENTÍVNE OPATRENIA NA BEZKONFLIKTNÝ POBYT UTEČENCOV Vznik Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) sa datuje od 1.1.1951. Oficiálne bol zriadený na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN dňa 3.12.1959. Nahradil tým Medzinárodnú organizáciu pre utečencov, ktorá pôsobila v rokoch 1947-1949. Pôvodne mala pôsobiť tri roky, jej mandát sa však pravidelne predlžuje vzhľadom na aktuálnosť utečeneckej problematiky vo svete17. UNHCR od svojho vzniku poskytuje medzinárodnú podporu a pomoc utečencom na celom svete. Jeho hlavnou funkciou je poskytovať medzinárodnú ochranu tým utečencom, ktorý nemajú ochranu vo svojej bývalej vlasti. Zároveň má pre nich zaisťovať azyl a umožniť im dobrovoľné usídlenie sa alebo prechod do inej krajiny. Od svojho založenia UNHCR pomohol vyše 28 miliónom utečencom. Vo svojom sídle v Ženeve a v rôznych pobočkách po celom svete vybavuje agendu vyše 5 tisíc zamestnancov. Vzhľadom na to, že v krajinách bývalého východného bloku nemal svoje zastúpenie, jeho úrady začali vznikať až po sociálnej zmene začiatkom 90-tych rokov. Na území Slovenskej republiky bol zriadený úrad UNHCR v októbri 1993. Pomoc začal poskytovať od začiatku nasledujúceho roku. Z mandátu UNHCR vyplýva, že jeho práca je humanitárna a má nepolitický charakter /úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, 1992/. Čo sa týka Styčného úradu UNHCR na Slovensku, bola podpísaná dohoda medzi vládou SR a Vysokým komisárom OSN pre utečencov. Táto dohoda rieši otázky právneho štatútu, imunít a výsad Vysokého komisára OSN pre utečencov a jeho personálu v SR. 16Bauman, Z. 1997. Myslet sociologicky. Praha: SLON, 1997, str. 65 17Potočný, M. a kol. 1968. Slovník medzinárodného práva a politiky. Praha: Svoboda, 1968, str. 393 Dohoda stanovuje podmienky, za ktorých bude úrad v rámci svojho mandátu zastúpený v SR. Zároveň stanovuje základné podmienky, podľa ktorých bude UNHCR spolupracovať s vládou SR. A podľa ktorých bude vykonávať svoju funkciu medzinárodnej ochrany a humanitárnej pomoci v prospech utečencov a iných osôb jeho záujmu. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov na Slovensku vykonáva tieto činnosti (Dohoda medzi vládou SR a Vysokým komisárom OSN pre utečencov, 1994): 1. Pomáha ľuďom odkázaným na pomoc a ochranu pri vstupe na územie Slovenskej republiky a pri podávaní žiadosti o azyl. 2. Poskytuje konkrétnu pomoc žiadateľom o azyl v priebehu konania o získanie postavenia utečenca. 3. Dohliada na to, aby kritéria prístupu štátnych orgánov v priebehu azylovej procedúry zohľadňovali medzinárodné právne záväzky Slovenskej republiky. 4. Rozširuje právne vedomie na Slovensku a podporuje legislatívne zmeny v oblasti dodržiavania ľudských práv. Zároveň rozvíja vzdelávacie projekty zamerané na rozvoj tolerancie vo vzťahu cudzincom, utečencom a etnickým skupinám. Ako sme už spomínali, UNHCR na Slovensku vyvíja svoju činnosť ako nepolitická organizácia a jej činnosť má sociálny a humanitný rozmer. Plní ochrannú a kontrolnú funkciu vo vzťahu k utečencom. Ochraňuje ich práva v súlade s medzinárodnými dokumentmi a kontroluje, či ich postavenie je posudzované a riešené v súlade s nimi. Pripravuje a realizuje rôzne školenia a cvičné projekty a účasti pracovníkov štátnej správy, mimovládnych organizácií, novinárov, sudcov, lekárov, pedagógov, sociálnych a iných pracovníkov. Deje sa to za účelom ukázať možné formy riešenia problémov utečencov v súvislosti s ich príchodom, pobytom a začlenením sa do spoločnosti. UNHCR na Slovensku spolupracuje s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Ich činnosť má preventívny charakter aj v predchádzaní napätia a konfliktov medzi domácim obyvateľstvom a utečencami. Z týchto organizácií spomeniem len niektoré: - Organizácia pre pomoc utečencom (OPU) – organizuje rekvalifikačné kurzy na západnom Slovensku. Zároveň pomáha utečencom pri hľadaní zamestnania, študujúcim poskytuje psychologické poradenstvo a pod. - Slovenský Helsinský výbor – orientuje sa hlavne na právne poradenstvo a pomoc pre žiadateľov o azyl a utečencov. Robí to hlavne v oblasti administratívnych úkonov, zastupovania pred orgánmi štátnej správy a sudmi. Zároveň poskytuje pomoc aj pri ich integrácii do spoločnosti. - Bjornsonova spoločnosť – zaoberá sa organizovaním rekvalifikačných kurzov pre odídencov a utečencov na strednom a východnom Slovensku. Zaoberá sa aj hľadaním zamestnania, nadväzovaním kontaktov s úradmi práce, poskytuje sociálne služby a vykonáva sociálne poradenstvo. - Spoločnosť ľudí dobrej vôle – takisto poskytuje sociálnu pomoc, pomoc pri hľadaní zamestnania a pomáha utečencom i odídencom pri ich integrácii do spoločnosti. Popri uvedených organizáciách vykonávajú veľmi významnú činnosť aj niektoré medzinárodné organizácie – International Organization for Migration, Amnesty International, International Helsinki Federation for Human Rights, Europen Consultation on Refugees and Exiles a iné18. Pomoc mimovládnych organizácií pri riešení problému medzinárodnej migrácie s dôrazom na utečeneckú problematiku je veľmi významná. Sú v priamom styku s cudzincami, dobre poznajú ich potreby, mentalitu a charakter. Takisto poznajú ich kultúrne odlišnosti, čo napomáha pri voľbe najoptimálnejších foriem pomoci a prechádzaní možného napätia medzi obyvateľstvom hostiteľskej krajiny. Je predpoklad, že v blízkej budúcnosti sa ich počet zvýši. V súvislosti s týmto je potrebné vidieť, že často dochádza k možnostiam vzniku napätia medzi domácim obyvateľstvom a migrantmi ako dôsledku rasových predsudkov. Nemáme na mysli rasizmus založený na základe odlišnej farby pleti, ktorý sa takisto niekedy objavuje, ale tzv. symbolický rasizmus. On na diskrimináciu hľadá vysvetlenie v kultúrnych, ekonomických a politických odlišnostiach. Jeho podstata spočíva vo väčšinovom etnocentrizme, keď jeho zástancovia argumentujú tým, že tzv. vonkajšie skupiny dostávajú viac ako si zaslúžia. Ďalšou odnožou je tzv. rasizmus založený na averzii. Tento neoperuje ani argumentmi, ale bez akýchkoľvek vysvetlení sa hrozí iných etnických zoskupení. Prejavuje sa skôr v rovine etnických vzťahov bez toho, aby dotyční mali na svoje počítanie akékoľvek vysvetlenie19. Akonáhle takéto rozdiely prerastú do konfliktu, ich pohyb a vývoj sa dajú len s ťažkosťami kontrolovať a riadiť. Vtedy môžu znamenať nebezpečenstvo nielen pre 18Csámpai, 0. 2002. Medzinárodná migrácia. Bratislava: APZ, 2002, str. 106-107 19Bakalář, P. 2003. Tabu v sociálních védách. Praha: Votobia, 2003 konkrétne osoby, ale hlavne pre štát. Máme na mysli situáciu, keď sa daná krajina izoluje od medzinárodných inštitúcií a organizácií. Potom sa takejto krajine nedostáva možnosť suverénne vystupovať na medzinárodnom fóre. Pri predchádzaní podobným konfliktom zohrávajú nezastupiteľnú rolu spomínané organizácie a združenia. 6. MEDZINÁRODNÁ MIGRÁCIA AKO SÚČASŤ TRANSNACIONÁLNYCH HROZIEB 6.1. CHARAKTERISTIKA A TYPOLÓGIA TRANSNACIONÁLNYCH HROZIEB Pri našom zaoberaní sa touto problematikou sme zistili, že voľný pohyb ľudí a jeho usmerňovanie sa stali vysoko významnými a zároveň rôzne interpretovanými javmi na prahu nového storočia a tisícročia. Obdobie globalizácie prináša pre každú spoločnosť nové možnosti. Vo vedeckom myslení sa už dlhšie poukazuje na to, že na prahu tzv. tretej civilizačnej vlny sa spochybňuje takmer všetko, čo sa doposiaľ pokladalo za ľudskú, duchovnú alebo morálnu hodnotu20. Máme pocit, akoby v rovine hodnôt dochádzalo k kýmsi „poruchám“. Pre „včerajšok“ bola charakteristická múdrosť, spoľahlivosť a disciplinovanosť. V súčasnosti pre správne formovanie života je potrebná duchovná a morálna šikovnosť, pružnosť a prispôsobivosť. No čoraz častejšie aj násilie, podvádzanie a iné prostriedky, ktoré boli v minulosti považované za deviantné. Očakávaná nová civilizačná vlna sa tak dostáva do protikladu s kultúrou. Už aj v súčasnosti sú vedomosti nahrádzané diplomom a zážitok informáciou. Takisto ľudská činnosť, ktorá bola v minulosti pokladaná za prostriedok sebarealizácie, sa stáva cestou k zisku. 20Toffler, A. 1996. Utváranie novej civilizácie. Bratislava: Open Windows, 1996, str. 31 Dá sa povedať, že indivíduum sa čoraz častejšie dostáva do konfliktu s rodinou a spoločenstvom. Miesto morálky tak preberá právo, ktoré často legitimuje nemorálny čin. Rôzne informácie sa nám snažia vnútiť, čo je dobré a zlé, čo je pravda a čo klamstvo. Preto je pre nás veľmi dôležité rozpoznať, kde sa ukrýva skutočné nebezpečenstvo pre našu osobu, širšie spoločenstvo alebo celú spoločnosť. Je dôležité a nesmierne potrebné identifikovať nositeľom rizík a hrozieb súčasnej kultúry a civilizácie. Podľa odborníkov, hrozby bezpečnosti presahujúce hranice viacerých štátov sa stanú rozhodujúcimi prvkami 21. storočia. Odborná literatúra tieto transnacionálne riziká rozličným spôsobom typologizuje: 1. medzinárodný terorizmus 2. medzinárodne organizovaný zločin 3. transnacionálne ohrozenia zdravia ľudí 4. medzinárodná masová migrácia Bezpečnostné riziká transnacionálneho charakteru v svojom základe nie vždy majú násilný charakter. No s použitím zbraní môžu ohrozovať celistvosť štítu, jeho politický a inštitucionálny systém alebo zdravie jeho obyvateľstva. Z iného pohľadu je možno tieto riziká hodnotiť aj tak, že ohrozujú kvalitu života obyvateľov daného štátu alebo regiónu21. Tu pokladáme za dôležité, aby sme v rámci analýz transnacionálnch hrozieb určili, ktoré je možné považovať z hľadiska bezpečnosti daného štátu za reálnu hrozbu, a ktoré sú len fiktívne. Pri skúmaní týchto hrozieb sme dospeli k týmto záverom: - najviac hrozieb sa neviaže len k jednému štátu, ale často ide o medzinárodnú spoluprácu (napr. medzinárodný zločin, terorizmus a pašovanie) - v závislosti od regiónu sa môže meniť aj charakter týchto hrozieb, teda ide tu aj o zmenu dlhodobých procesov v priestore a čase - ich vplyv môže mať dlhodobý charakter - v súvislosti s globalizáciou a informačným výbuchom sa objavujú nové formy zločinu (napr. počítačový zločin a terorizmus) 21Csámpai, O. 2002. Medzinárodná migrácia. Bratislava: APZ, 2002, str. 110 - transnacionálne hrozby môžu posilniť vzájomný vplyv ich jednotlivých foriem (napr. nelegálna migrácia súvisí s rastom „prania špinavých peňazí“) Na všetky tieto znaky sa pokúsime poukázať pri rozbore konkrétnych foriem transnacionálnych hrozieb. Medzinárodné migračné procesy posilňujú aj demografické trendy. Prevažná časť nárastu obyvateľstva je produkovaná najchudobnejšími krajinami sveta. No tieto krajiny nedokážu riešiť sociálne a ekonomické problémy spojené s nárastom obyvateľstva. Mnohé prognózy predpokladajú, že v 21. Storočí migrácia nadobudne obrovské rozmery. Môže byť znásobená politickými a ekonomickými činiteľmi, no i etnickými konfliktmi. A nakoniec môže viesť aj k samotnému rozpadu mnohých štátov. Tab.č.7: 6.2. MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS Terorizmus je pokladaný za jednu z najukrutnejších hrozieb presahujúcich štátne hranice posledných desaťročí. Nerešpektuje žiadne geografické a politické hranice. Boj proti nemu musí byť vedený na širokej, celospoločenskej, či dokonca až na medzinárodnej úrovni22. Únosy lietadiel, neskoršie atentáty pomocou nástražných výbušných systémov, únosy osôb, branie rukojemníkov a politické vraždy spôsobili strach a neistotu v celej spoločnosti. Vznikla skupina štátov podporujúcich terorizmus, do ktorej bolo veľmi ľahké sa dostať, ale o to ťažšie sa dostať von. Pokiaľ sa niektorý štát rozhodne z určitého dôvodu pre aktívnu podporu terorizmu, vo väčšine prípadov ju podporuje skryto. Priama podpora terorizmu štátom je výnimočná. Štát, ktorý sa pre ňu rozhodne, riskuje závažné politické, ekonomické, prípadne aj vojenské sankcie zo strany iných krajín. Terorizmus sa stal činiteľom, ktorý ovplyvňuje medzinárodné vzťahy. V minulosti bol terorizmus akýmsi „obmedzeným“ terorizmom, ktorý sa popri obmedzenom ničení usiloval hlavne o publicitu23. Čierny utorok 11.septembra 2001 dokázal, že aj taká veľmoc ako USA, disponujúca najmodernejšou technológiou obrany a ochrany, je zraniteľná. Dá sa povedať, že týmto dňom sa písať nový letopočet v dejinách medzinárodného terorizmu. Ba čo viac, tento čin bol spáchaný za pomoci sveta médií a prostriedkov západnej civilizácie. Novšie vývojové trendy ukazujú, že terorizmus používa čoraz širšiu škálu násilia. Jeho cieľom sa stáva spôsobenie masových škôd. Aj teroristické skupiny sa usilujú využiť prednosti a výhody globalizácie, masovú komunikáciu, nové technológie a finančné služby. Využívajú možnosti globálneho obchodovania so zbraňami, vrátane čierneho trhu. Tak sú teroristické skupiny prakticky bez obmedzenia schopné dopĺňať svoje zásoby zbraní. Globálna migrácia uľahčuje vybudovanie medzinárodnej siete potrebnej k finančnej podpore teroristických skupín. Prostredníctvom ilegálnej migrácie sa popri ekonomickej a sociálnej bezpečnosti môže narušiť aj vojenská bezpečnosť štátov. Obchodovanie so zbraňami a strelivom udržuje pri živote politický terorizmus a mafiánsku kriminalitu. 22,23Brzybohatý, M.1999. terorizmus I. Praha: Police History, 1999, str. 15, 17 Moderné zbrane sa do takej miery zmenšujú, že ich prevezenie cez hraničné priechody je čoraz úspešnejšie. Medzinárodný terorizmus môže bezprostredne ohrozovať jednotlivé štáty. Ako sme už spomínali, jeho cieľom je spôsobiť čo najväčšie škody. No pokojne môže zaútočiť aj na finančný systém štátu, čo môže viesť až k finančnej panike. 6.3. MEDZINÁRODNE ORGANIZOVANÝ ZLOČIN Medzinárodne organizovaný zločin v súčasnom období vyrástol na jeden z najhrozivejších činiteľov bezpečnosti. Medzinárodný obchod, rýchly pohyb tovarov a služieb uľahčili aj pohyb „špinavých“ peňazí, drog a nukleárnych látok. Organizované zločinecké organizácie sú vnútorne členené na suborganizácie. Tieto sa zaoberajú obchodom s drogami, zbraňami, pašovaním ľudí, prostitúciou a pod. Organizovaný zločin presahujúci hranice v niektorých krajinách znamená závažné hrozby. Môže narušiť politický inštitucionálny systém. Vyspelé krajiny v súčasnom období za najväčšiu hrozbu pokladajú pašovania drog. A to nielen z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj preto, že tento obchod sa stáva základom pre pranie „špinavých“ peňazí. A práve takéto peniaze môžu podkopať finančný systém a bankovníctvo v jednotlivých krajinách. Podľa prognóz stále väčšia nezamestnanosť a pokles životného štandardu občanov v rizikovom veku (20 – 30 rokov) bude v značnej miere obchod s drogami podporovať24. 6.4. TRANSNACIONÁLNE ZDRAVOTNÉ HROZBY Nákazlivé choroby a epidémie, ktoré v predchádzajúcom období boli izolovanými javmi, sa narastaním globalizácie môžu rýchlo rozšíriť. Masová migrácia, doplnená nízkou účinnosťou antibiotík, môže spôsobovať transnacionálne zdravotné riziká. Tieto potom môžu ohrozovať fyzickú existenciu ľudstva. Podľa istého výskumu v roku 1995 za jednu tretinu z 52 miliónov úmrtí boli „zodpovedné“ nákazlivé choroby. 24Chalka, R. a kol.2000. Prognóza vývoja kriminality v Slovenskej republike. Bratislava: APZ, 2000, str. 68-69 môžu ohrozovať fyzickú existenciu ľudstva. Podľa istého výskumu v roku 1995 za jednu tretinu z 52 miliónov úmrtí boli „zodpovedné“ nákazlivé choroby. V roku 1996 a aj v nasledujúcich rokoch bol pomer podobný. V roku 1997 v rôznych kútoch sveta bolo zaregistrovaných viac ako 60 epidémií, z ktorých časť bola neznámeho pôvodu. Nákazlivé choroby sú v súčasnosti pokladané za jednu z najväčších hrozieb (z hľadiska humánnej bezpečnosti). Mnohé choroby, o ktorých si ľudstvo myslelo, že sú už zažehnané, sa znovu objavujú v masovom rozsahu. Za jednu z najnebezpečnejších chorôb súčasného sveta sa považuje HIV. Preto môžeme konštatovať, že vírus HIV už nie je len zdravotným problémom, ale rizikom ohrozujúcim národnú bezpečnosť. Toto konštatovanie je obzvlášť pravdivé v súvislosti s vyspelými krajinami. Tab.č.8: 6.5. MEDZINÁRODNÁ MASOVÁ MIGRÁCIA Dôležitou charakteristikou 21. storočia je aj nárast regionálnej, kontinentálnej, ale aj globálnej migrácie. V súčasnom období je počet účastníkov medzinárodnej migrácie takmer 130 miliónov. Tento počet ale musíme doplniť približne o 25 miliónov utečencov, ktorí sú súčasťou tzv. nelegálnej migrácie. Podľa odhadov, nárast medzinárodnej migrácie je 3-4 milióny ročne. Čím ďalej, tým viac ľudí opúšťa svoju materskú krajinu a smeruje k prosperujúcim regiónom sveta. Ale na druhej strane, čím ďalej, tým menej vyspelých krajín je ochotných ich prijať. A práve preto, jedinou možnosťou migrantov je ilegálne prisťahovanie. Toto potom napomáha vývoju organizácií na „pašovanie ľudí“. Netrúfame si povedať presnú sumu, ktorú takéto organizácie ročne zarobia. No podľa odhadov je to okolo osem miliárd dolárov ročne. Masovú migráciu dnes stále viac krajín posudzuje z národno-bezpečnostného hľadiska. V pozadí sú rôzne príčiny – sú krajiny, ktoré sa boja zmeny stavajúcej etnickej štruktúry, niektoré sa obávajú importovania zločinnosti a spomínaných nákazlivých chorôb. Ale sú aj také krajiny, ktoré sa obávajú negatívnych ekonomických vplyvov. Tu je dôležité zdôrazniť, že jednotlivé transnacionálne hrozby sa zriedka objavujú samostatne. Vo väčšine prípadoch je možné pozorovať ich vzájomnú súvislosť a pôsobenie. Veď práve s masovou migráciou je spojený rast medzinárodného zločinu a k tomu viažuce sa ilegálne obchodovanie. V danom priestore a v danom čase môže nejaká hrozba dominovať, ale potencionálne v sebe vždy obsahuje aj inú hrozbu. 7. NELEGÁLNA MIGRÁCIA 7.1. NELEGÁLNA MEDZINÁRODNÁ MIGRÁCIA A SLOVENSKO Medzinárodná migrácia osôb, stimulovaná širokou škálou ekonomických i neekonomických faktorov, patrí k významným črtám poznačujúcim súčasnú tvár svetového hospodárstva. Nejde o celkom nový jav. Aj na Slovensku má svoju dlhú tradíciu. Príčiny sú však diferencované v závislosti od špecifických podmienok jednotlivých období uplynulého vývoja. Vysťahovalectvo bolo pre Slovensko jedným z najcharakteristickejších a najmohutnejších populačných a sociálnych javov v období krízy feudalizmus a počas celého obdobia kapitalizmu. Úlohu pri ňom hrali politické, národnostné, náboženské a iné ideologické príčiny. Masové vysťahovalectvo zo Slovenska bolo dôsledkom nepriaznivého ekonomicko-sociálneho stavu a vývoja krajiny od 17. Storočia až do vzniku ČSR v roku 1945. Napriek ničivým vojnovým udalostiam a častým morovým epidémiám boli horské oblasti Slovenska už v 17.storočí dosť preľudnené. Tak začalo dochádzať k postupnému vysťahovalectvu. Na prelome 19. a 20.storočia v priemyselných centrách Zadunajska, Sedmohradska, Budapešti a Viedni bol každý dvanásty obyvateľ rodák zo Slovenska. Od konca 70. Rokov 19.storočia hlavný prúd slovenského vysťahovalectva smeroval do USA s cieľom zarobiť si na rozšírenie či zakúpenie hospodárstva a vrátiť sa domov. Našetrené finančné prostriedky však často nestačili. V rokoch 1871-1914 z celkovej migračnej bilancie Slovenska 650 tisíc osôb až okolo 500 tisíc pripadalo na USA. Teda Slovensko ročne opustilo 15 tisíc osôb. Vysťahovalectvo spočiatku zachvátilo najchudobnejšie a najzaostalejšie oblasti /Zemplín, Šariš a Spiš/, preto mu uhorské vládnuce kruhy nevenovali pozornosť. Pomáhalo im to totiž riešiť problém nezamestnanosti a agrárneho preľudnenia. Zároveň to vyhovovalo ich politike utvoriť z Uhorska jednonárodný maďarský štát. Situácia sa začala meniť až vtedy, keď sa uhorskí podnikatelia a statkári začali obávať prípadnému nedostatku lacných pracovných síl či znižovania rezervnej armády nezamestnaných, ktorá umožňovala udržiavať nízke mzdy a obmedzovať štrajky. Oficiálna propaganda dokazovala, že v Uhorsku je dostatok pracovných príležitostí, teda vysťahovalectvo nemá ekonomický základ, ale je motivované nedostatkom vlastenectva a túžbou po luxusnejšom živote a túžbou po túlavosti. Ekonomicko-sociálne príčiny sa nezmenili ani po vzniku ČSR. Pozemková reforma nevyriešila problém nedostatku pôdy širokých roľníckych más. Rozvoj dopravy, obchodu, peňažníctva, školstva, štátnej a verejnej správy nemohol nahradiť stagnáciu národohospodárskych odvetví a zabezpečiť prácu státisícom voľných pracovných síl. USA začali obmedzovať prílev prisťahovalcov. Slováci sa preto preorientovali na Kanadu, Argentínu, Francúzsko a Belgicko. Migrácia pracovných síl prispieva k priestorovému prerozdeleniu obyvateľstva. To môže mať pre istú krajinu pozitívny, pre istú negatívny vplyv. Migrácia môže mať charakter dobrovoľnej lebo nedobrovoľnej migrácie. S oboma ale súvisí problém integrácie prisťahovalcov, ktorí sa v cieľovej krajine často ocitnú na okraji spoločnosti.. K nim patria aj tí, ktorí boli nútení opustiť krajinu z politických dôvodov. Počet utečencov vo svete rastie závratným rastom – 10 tisíc ľudí denne. Posledné desaťročie je v znamení masového odchodu utečencov. Ich celkový počet vzrástol zo 17 na takmer 28 miliónov. Príčinou je séria kmeňových bojov a bezvládie, lavína hladových vĺn a epidémia v Afrike. Milióny volia odchod, aby si zachránili život. Poháňaní strachom z vojny, utrpenia a prenasledovania volia neistotu v cudzej krajine. Záplava utečencov z chudobných krajín k rovnako chudobným susedom či do bohatých európskych krajín spôsobuje obrovské problémy. Utečenci často zostávajú na okraji spoločnosti. Aj to prispieva k šíriacemu sa požiaru nenávisti voči cudzincom. Keď sa politické a hospodárske podmienky na život v pôvodnej vlasti upravia, časť z nich sa vracia domov. Prichádzajú do nestabilnej krajiny, ktorá sa ešte donedávna zmietala vo vojne a v ktorej prevládali epidémie a hlad. Vracajú sa do novej neistoty. Niektorí z nich však z hostiteľskej krajiny odísť nechcú. Navyše k nim pribúdajú ilegálni prisťahovalci. Politické nepokoje, vojenské konflikty a nepriaznivá sociálna situácia na rôznych územiach sveta spôsobujú od začiatku 90-tych rokov 20.storočia značný nárast migrácie v regiónoch strednej a západnej Európy. Ako sme už spomínali, popri ilegálnych formách migrácie narastá počet nelegálne migrujúcich osôb. Zároveň sa migrujúce osoby vyznačujú značnou pestrosťou a rozmanitosťou. Rôzna je totiž krajina ich pôvodu , motívy vyvolávajúce ich pohyb, ale aj kultúry, z ktorých pochádzajú. Všetky tieto skutočnosti spôsobujú, že obyvateľstvo prijímacej krajiny ich vníma rozdielnym spôsobom – niekde so súcitom, inde s opovrhovaním a niekde až s nenávisťou. Krajiny strednej Európy sa stávajú tranzitnými krajinami, cez ktoré sa valia migračné vlny smerom do Nemecka, poprípade ďalej na Západ. Vzhľadom na svoju geografickú polohu, do podobnej situácie sa dostala aj Slovenská republika. Naše územie je totižto akousi „prestupnou stanicou“ medzi Východom, resp. Juhom a Západom. Slovenská republika nezvykne byť cieľovou stanicou. Podľa poznatkov krajín Európskej únie prichádza do krajín západnej Európy ročne okolo 500 000 nelegálnych migrantov hlavne z ázijských krajín. Súčasný smer nelegálnej migrácie, doba pobytu utečencov na území SR, opakované zadržania utečencov, to sú fakty, ktoré potvrdzujú, že Slovensko je pre väčšinu ilegálnych migrantov z krajín Ázie nielen štátom cieľovým, ale hlavne tranzitným. Za 10 rokov existencie SR bolo pri nedovolenom spôsobe prekročenia štátnej hranice SR alebo pri jeho preukázateľnom pokuse zaistným cca 80 000 osôb. Činnosť pri ochrane štátnej hranice je v súčasnom období zameraná na prekrytie hlavných smerov postupu nelegálnych migrantov na zelenej hranici. Dôraz sa kladie na dôslednejšiu kontrolu vytypovaných motorových vozidiel a osôb, ktoré sú dôvodne podozrivé z cezhraničnej trestnej činnosti. Situácia je často nepriehľadná aj z toho dôvodu, že migranti sa dostávajú na naše územie legálne, ale nespĺňajú podmienky na to, aby mohli pokračovať ďalej. Tak sa z nich často stávajú nelegálni migranti. Miestom, kde sa migrácia najviac prejavuje, je štátna hranica. Je to miesto, kde sa stretávajú právne poriadky, ale i záujmy okolitých štátov. Preto najčastejšou trestnou činnosťou týchto osôb je nedovolené prekročenie štátnej hranice. Veľkosť migrácie, jej legálny alebo nelegálny priebeh je pochopiteľne prvoradou bezpečnostnou otázkou. Veď ani jeden štát nemôže byť ľahostajný v tej otázke, ako dokáže zabezpečiť masy ľudí,, ktoré sa zdržiavajú na jeho území. Štátna hranica je významným symbolom územnej zvrchovanosti a nedotknuteľnosti každého štátu, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti sa v rámci budúcej Európy čoraz častejšie hovorí o zbúraní štátnych hraníc. Zatiaľ je ale každé porušenie štátnej hranice porušením medzinárodného práva, ktoré chráni územie štátu. Štát je v každom prípade oprávnený urobiť opatrenia proti porušovaniu jeho územnej celistvosti a nedotknuteľnosti. Práve ilegálny prechod štátnej hranice je kriminálnym činom. Nezákonný prechod štátnej hranice je totiž zriedka uskutočniteľný bez asistencie kriminálnych skupín. Analýzy vývoja bezpečnostnej situácie na našom území poukazujú na skutočnosť, že mnohé problémy vychádzajú zo stavu a úrovne ochrany štátnej hranice. Opäť sa tu potvrdzuje skutočnosť, že štátne hranice sú akýmsi filtrom, cez ktorý vstupuje z jedného štátu do druhého organizovaný zločin. Paralelne s tým súvisí prevádzačská činnosť, ktorá hlavne v poslednom období nadobudla na intenzite. A práve ona môže rozložiť jednotlivé správne aparáty štátu prostredníctvom rôznych korupčných vplyvov. Za prevádzačstvom a pašovaním ľudí sa skrýva viac ako len neobjasnené ilegálne prekročenie hraníc. Ich negatívne dôsledky totiž podkopávajú výhody legálnej migrácie, tak pre samotných prisťahovalcov, ako aj pre zainteresované štáty. Tab.č.9: Povolené pobyty najpočetnejším štátnym príslušníkom tretích krajín k 31.12.2008 v % Ukrajina Vietnam Srbsko Rusko Kórejská rep. Čína Macedónsko Srbsko USA ostatné 24,3 13 9,3 7,6 7,6 7,6 1,8 5,5 4,2 19 U nás má práve hraničná a cudzinecká polícia mandát na to, aby ako prvá zachytila organizovanú kriminalitu s medzinárodným prepojením. A zároveň na to, aby zabezpečila ochranu štátnej hranice, jej nenarušiteľnosť, suverenitu a územnú celistvosť štátu. Podľa oficiálnych údajov boli roky 1998 – 1999 charakteristické tým, že nastal posun nelegálnych migračných prúdov od východnej hranice. Zároveň sa zvýšil počet trestných činov, ktoré spáchali cudzinci. Potvrdzujú sa predpoklady, že nelegálne migračné pohyby územím SR budú vykazovať stále vyšší trend. V roku 1999 sa na tzv. „zelenej hranici“ riešilo celkom 7801 prípadov nedovoleného prekročenia štátnej hranice SR nelegálnymi migrantmi. V porovnaní s obdobím roku 1998, kedy to bolo 8236 osôb, ide o pokles 435 osôb. V roku 2000 došlo k ďalšiemu poklesu o 1022 osôb oproti roku 1999. Dôvodom však nie je to, že nelegálnych migrantov je stále menej, ale to, že v poslednom období na Slovensku vzniká čoraz viac organizovaných skupín. A práve tieto skupiny sa „živia“ nelegálnym pašovaním ľudí. Preto hľadajú a vymýšľajú stále nové a nové spôsoby pašovania ľudí. Ich spôsoby sú často také dokonalé a prepracované, že hraničná polícia nemá šancu objaviť ich. Ďalším dôvodom je aj to, že tieto organizované skupiny sú neraz prepojené aj so samotnou políciou. Je to totižto jeden z najľahších spôsobov ako získať značný obnos peňazí. Nasledujúca tabuľka poskytne prehľad o počte zistených nelegálnych migrantov na štátnej hranici so susednými štátmi v už spomínaných rokoch 1998-1999: Tab. č. 10: počty nelegálnych migrantov – štátna hranica vs. susedné štáty Štátna hranica Rok 1999 Rok 1998 Rozdiel Maďarsko 592 1270 -678 Česko 3445 5254 -1809 Poľsko 784 843 -59 Ukrajina 1651 365 +1286 Rakúsko 1390 504 +886 Spolu 7862 8236 -374 Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v roku 1999 bol zaznamenaný vysoký nárast nelegálnych migrantov predovšetkým na štátnej hranici s Ukrajinou a Rakúskom. V dôsledku opatrení vykonaných orgánmi ochrany hraníc Maďarskej republiky, bol zaznamenaný pokles nedovolených prekročení štátnej hranice s Maďarskou republikou o 678 osôb. Len v rokoch 1998-1999 útvary služby hraničnej polície pre nedovolené prekročenie štátnej hranice riešili občanov z 57 krajín sveta. Za obdobie od vzniku SR do konca roka 2003 nedovolene prekročilo štátnu hranicu SR alebo sa o to preukázateľne pokúsilo celkovo 78 493 ilegálnych migrantov. V roku 2000 z hľadiska štátnej príslušnosti nelegálne prekročili naše štátne hranice najmä občania Afganistanu (1199), Rumunska (939), Srí Lanky (490), Číny (413) a Vietnamu (13). Pomerne vysoký je nelegálny pohyb poľských občanov cez hranice Slovenskej republiky – v roku 2000 ich zaregistrovali až 291. Tab. č. 11: počet zistených nelegálnych migrantov rok 2002 Štátna hranica Z SR Do SR Spolu Rakúsko 5755 538 6293 Česko 3974 9 3983 Ukrajina 8 2391 2399 Maďarsko 52 1747 1799 Poľsko 463 298 761 Spolu 10252 4983 15235 Tab. č. 12: počet zistených nelegálnych migrantov rok 2003 Štátna hranica Zo SR Do SR Spolu Rakúsko 3560 348 3908 Česko 2108 22 2130 Ukrajina 15 5468 5483 Maďarsko 69 304 373 Poľsko 352 247 599 Spolu 6104 6389 12493 V roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 podstatne vzrástol tlak nelegálnej migrácie na štátnej hranici s Ukrajinou, čo sa prejavilo zvýšeným počtom zadržaných migrantov v smere do SR. Najväčší záujem bolo aj v tomto roku pri obchode zo SR o Rakúsko, o niečo menší záujem bol o nelegálnu migráciu do Českej republiky. Celkovo však možno konštatovať pokles v množstve zistených nelegálnych migrantov. Zvýšil sa počet žiadostí o azyl i počet opakovaných pokusov nelegálne prekročiť štátnu hranicu. V roku 2003 nastala v porovnaní s rokom 2002 zmena v zložení krajiny pôvodu nelegálnych migrantov. Najviac nelegálnych migrantov pochádza z Ruska (čečenskej národnosti), nasledovala India, Čína, Arménsko a Moldavsko. Na porovnanie, v roku 2002 bolo najviac nelegálnych migrantov z Afganistanu, nasledovala Čína, India, Irak a Bangladéš. Z analýz nelegálnych migračných prúdov smerom do SR vyplýva, že nelegálni migranti najčastejšie vstupujú na územie SR v priestore štátnej hranice s Ukrajinou a Maďarskom. Z územia SR sa pokúšajú vystúpiť na úseku štátnej hranice s Rakúskom a českou republikou. Na porovnanie, v roku 2002 bolo najviac nelegálnych migrantov z Afganistanu, nasledovala Čína, India, Irak a Bangladéš. Z analýz nelegálnych migračných prúdov smerom do SR vyplýva, že nelegálni migranti najčastejšie vstupujú na územie SR v priestore štátnej hranice s Ukrajinou a Maďarskom. Z územia SR sa pokúšajú vystúpiť na úseku štátnej hranice s Rakúskom a Českou republikou. Všeobecne možno trend v oblasti nelegálnej migrácie charakterizovať ako mierne klesajúci – v roku 2003 zistených 12 493 migrantov, čo je oproti roku 2002 pokles o 2 707 osôb. Aj z uvedeného dôvodu pôsobia v Kyjeve (od roku 2001) a v Budapešti (od roku 2002) policajní pridelenci. Ich vysielanie je uskutočňované v súlade so schválenou koncepciou vysielania policajných pridelencov. Tab. č.13: Tab. č. 14: Porovnanie národnosti prevádzaných cudzincov v 1. Polroku 2006 a v rovnakom období predchádzajúceho roku Národnosť 1. polrok 2006 1. polrok 2005 Rusko 980 871 India 979 773 Gruzínsko 465 58 Moldavsko 307 276 Pakistan 289 108 Čína 139 837 Afganistan 135 239 Bangladéš 127 557 Arménsko 89 186 Poľsko 64 150 Vietnam 62 27 Turecko 51 31 Irak 35 383 Tieto štatistiky dokazujú, že hoci sa krajiny pôvodu nelegálnych migrantov nemenia, mení sa ich počet, no nejde o nejaké výrazné zmeny. Z výsledkov rôznych štatistík môžeme konštatovať, že skladba štátnej príslušnosti nelegálnych migrantov za posledné roky zostáva rovnaká. Teda popri Juhoslávii a Rumunska ide hlavne o osoby z južnej a východnej Ázie. Tu ale musíme poznamenať, že oproti predchádzajúcemu obdobiu bol zaznamenaný výrazný pokles občanov bývalej Juhoslávie. Dôvody môžu byť rôzne. Môžu to byť prijaté opatrenia pohraničných orgánov Maďarskej republiky, ale aj čiastočné ukončenie vojnových konfliktov na tomto území. Z uvedených štatistík nám zároveň vyplynulo, že narastá počet nelegálne prichádzajúcich občanov Afganistanu, Srí Lanky, Rumunska a Indie. Tu je ale nutné uvedomiť si, že všetky tieto štatistiky, ktoré sme tu viedli, zahrňujú len tých nelegálnych migrantov, ktorí boli zadržaní. Lenže chýbajú nám informácie o pohybe nelegálnych migrantov, ktorí sa dostali cez hranice bez toho, aby to príslušné úradné orgány zistili. Podarilo sa im to (a naďalej darí) v sprievode dobre organizovaných prevádzačských skupín. 7.2. PREVÁDZAČSKÉ SKUPINY Pašovanie ľudí prevádzačmi zaujíma centrálne miesto v bezpečnostno-politických oblastiach medzinárodnej migrácie. V tomto prípade ide o vedomé a dobré organizované narušenie hraníc, v ktorom je dokonca zrejmé, že „pašovaní“ ľudia sa aj po prekročení hraníc budú pripravovať na vedomé porušenie zákonov a noriem daného štátu. A prečo sme v predchádzajúcej podkapitole spomenuli, že ide o dobre organizované prevádzačské skupiny? Nedá sa síce určiť presný počet členov danej skupiny, no s určitosťou vieme povedať, že v rámci nej dochádza k istej „spoločenskej deľbe práce“. Jednotliví členovia vykonávajú špecifické funkcie, podľa ktorých sú aj príslušne „odmeňovaní“. Treba ale pripomenúť, že nejde o žiadnu „minimálnu mzdu“ ale o dosť veľké peniaze. Ide tu o dobrý organizovanosť, keďže nelegálne prevádzačstvo je spojené s mnohými činnosťami. Je potrebné mať organizátora, falšovateľa cestovných dokladov, prepravcu či sprievodcu. Zaistiť takúto skupinu je o to ťažšie, že v týchto skupinách nezriedka asistujú aj policajti a vojaci hraničnej polície. Práve vzhľadom na podozrenie z účasti policajtov a vojakov základnej vojenskej služby na prevádzaní osôb, predovšetkým na štátnej hranici s Ukrajinou, bol vydaný rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 34/1999 s cieľom zamedziť ich podiel na páchaní trestnej činnosti, súvisiacej s nedovoleným prekročením štátnej hranice. V poslednom čase sa za najzávažnejší druh protiprávnej činnosti, ktorej sa dopúšťajú cudzinci spoločne s našimi občanmi, považovalo nedovolené prekročenie štátnych hraníc organizovanou formou. Už sme spomenuli, že pre trestnú činnosť prevádzačov je charakteristická vysoká organizovanosť a medzinárodné prepojenie. Hlavní organizátori prevádzačských činností sa zdržiavajú hlavne na našom území. Navzájom koordinujú prevádzačské skupiny, pôsobiace v blízkosti štátnych hraníc. Medzi najzaťaženejší úsek z hľadiska prevádzačstva od vzniku SR je úsek štátnej hranice s Českou republikou. Na spoločnej „zelenej“ slovensko-českej štátnej hranici pôsobí najviac prevádzačov, ktorí sa pokúsili, resp. previedli do Českej republiky veľký počet nelegálnych migrantov z rôznych krajín Európy a Ázie. Podobne na spoločnej slovensko-maďarskej štátnej hranici bolo zistených niekoľko desiatok prevádzačov, ktorí previedli na naše územie spolu niekoľko tisíc nelegálnych migrantov. Čo sa týka spoločnej slovensko-rakúskej štátnej hranici, bolo tam zistených niekoľko desiatok prevádzačov, ktorí do Rakúska previedli občanov Iraku, Indie, Pakistanu, Srí Lanky, štátov bývalej Juhoslávie atď. Prehľad zadržaných nelegálnych migrantov podľa krajov: Tab. č. 15.: Zadržanie nelegálnych migrantov v roku 2002 Kraj zo SR do SR spolu Bratislavský 5547 633 6180 Trnavský 2643 134 2777 Nitriansky 5 1493 1498 Košický 24 1466 1490 Trenčiansky 1355 0 1355 Prešovsky 175 940 1115 Žilinsky 481 195 676 Banskobystricky 22 122 144 Spolu 10 252 4983 15 235 Tab. č.16.:. Zadržanie nelegálnych migrantov v roku 2003 Kraj zo SR do SR spolu Bratislavský 3495 356 3851 Trnavský 1257 22 1279 Nitriansky 18 223 241 Košický 34 2937 2971 Trenčiansky 863 3 866 Prešovsky 269 2669 2938 Žilinsky 156 142 298 Banskobystricky 12 37 49 spolu 6104 6389 12 493 V uplynulom období bol zaznamenaný nárast prevádzačov hlavne na štátnej hranici s Ukrajinou, kde dochádza k neustálemu prenikaniu občanov Afganistanu, Pakistanu, Indie, Srí Lanky a Číny cez hranice. Na štátnu hranicu s Ukrajinou je stále väčší tlak, čo dokazuje nasledujúca tabuľka: Tab.č. 17: tlak na ukrajinskú hranicu Štát Česko Maďarsko Poľsko Rakúsko Ukrajina rok 1993 0 1038 744 309 91 1994 380 567 715 163 66 1995 631 893 1015 155 92 1996 1622 497 755 220 235 1997 926 561 564 665 105 1998 5254 1270 843 504 365 1999 3433 586 776 1365 1641 2000 2190 427 736 1233 1473 Tab. č.18: Zaistenie migrantov a trestné stíhane za rok 2005 Hraničný prechod Počet prípadov Začaté trestné stíhanie Zaistení migranti + prevádzačom Ukrajina 18 35 259 Maďarsko 2 6 37 Rakúsko 6 11 31 Česká republika 7 8 88 Poľsko 0 0 0 Tab. č.19: Zaistenie migrantov a trestné stíhane za rok 2006 Hraničný prechod Počet prípadov Začaté trestné stíhanie Zaistení migranti + prevádzačom Ukrajina 11 48 370 Maďarsko 4 12 30 Rakúsko 14 36 83 Česká republika 6 13 162 Poľsko 1 3 1 Tak sa ocitnú bez dokladov i bez peňazí. Navyše nie sú v krajine, ktorú chceli dosiahnuť. Tak sa túlajú v neznámej krajine hladní a na konci so silami. Preto sa neraz stal prípad, že vyhľadali pomoc miestnych obyvateľov, no stretli sa s rôznymi reakciami. Tí, ktorí sa ich báli, rýchlo zavolali políciu. No našli sa aj takí, ktorí s nimi súcitili, vzali ich k sebe domov, dali im najesť a až potom zavolali príslušné orgány. Boli to hlavne obyvatelia tých obcí, ktoré sú v tesnej blízkosti štátnej hranice. Títo ľudia sú už totižto na ilegálnych migrantov zvyknutí. Preto sa z nich vytratil aj prvotný strach pred utečencami a na jeho miesto nastúpila ľudskosť, súciť a empatia. Niektorí si ich dokonca ani nevšímajú. Tento problém sa týka migrantov, prevádzačov, ale aj nás ostatných. Zároveň sa stal veľkým lákadlom hlavne pre mladých ľudí žijúcich v našom okolí, pretože touto činnosťou sa dá dobre a hlavne veľmi rýchlo zbohatnúť. Východná hranica Slovenska je miestom, kde sa povaľujú veľké peniaze. Stačí len mať odvahu a zdvihnúť ich. V praxi to znamená získať správne kontakty a využiť svoje znalosti terénu na prevedenie niekoľkých chudákov z Ázie, ktorých bieda doma donútila za každú cenu odísť. Len veľmi ťažko sa dajú určiť presné príčiny nelegálnej migrácie, pretože iné dôvody sú na strane migrantov a iné na strane prevádzačov. Na migrantov vplýva hlavne politická situácia, kým prevádzači to robia čisto len z ekonomických dôvodov. V pohraničnom regióne s veľkou nezamestnanosťou býva táto činnosť spolu s pašovaním lacnejších ukrajinských cigariet, alkoholu a pohonných látok často jediným spôsobom obživy. Názory na tento problém sa u mnohých líšili, preto je ťažké zaujať k tomuto problému jednoznačné stanovisko. Takýto systém zárobkovej činnosti je najväčším lákadlom hlavne pre ľudí medzi 19 – 25 rokov života. A prečo práve pre nich? Spodná hranica 19. Rokov preto, lebo práve v tomto veku ľudia končia stredné školy. Pripravujú sa na nový život, hľadajú si prácu a preto je pre nich veľkým lákadlom dať sa na dráhu prevádzania. A 25. Rokov je zase priemerným vekom na to, kedy si väčšina ľudí zakladá vlastné rodiny a všetci dobre vieme, koľko peňazí je potrebné pre nový začiatok spoločného života. Celkovo sa vekové kategórie dajú rozdeliť na : 1. osoby do 30 rokov 2. osoby od 30 do 40 rokov 3. osoby od 40 do 50 rokov 4. osoby nad 50 rokov Z celkového hodnotenia vyplýva, že najčastejšou vekovou kategóriou, ktorá sa colných priestupkov dopúšťa v roku 1995 je vekov kategória osôb do 30 rokov. V roku 1996 je to kategória od 30 do 40 rokov. S pribúdajúcim vekom klesá aj počet colných priestupkov. Mladšia veková kategória je ochotná viac riskovať a dopúšťať sa colných priestupkov. Tab. č. 20: priestupky 1995-1997 Rok Počet priestupkov Právnické osoby Muži Ženy 1995 1508 55 920 533 1996 957 49 512 396 1997 244 24 123 97 Z uvedenej tabuľky vyplýva, že najväčší počet colných priestupkov bol zaznamenaný v roku 1995. Postupne sa každým rokom tento ukazovateľ znižuje. Táto skutočnosť môže svedčiť o tom, že občania sa každým rokom menej dopúšťajú colných priestupkov. Dôvody môžu byť aj tie, že sa dôslednejšie venuje pozornosť colných organov k cestujúcim a odrádza tak potencionálnych rušiteľov. Existuje aj iné vysvetlenie, ktoré je podľa občanov žijúcich v centre diania najpravdepodobnejšie. Tak ako sa zlepšuje vybavenie pohraničnej polície, tak sa zlepšuje aj vybavenie zločineckých skupín. Hlavné dôvody, prečo to robia sú dôvody ekonomické., vzhľadom k tomu, že sa ekonomická situácia v daných oblastiach nezlepšila, nemali dôvod s touto činnosťou prestať. Trestnú činnosť páchajú muži i ženy , z logického dôvodu je mužská populácia dominantná. Tab. č. 21: Počet colných priestupkov za rok 2005 Vek do 30 rokov 30-40 rokov 40-50 rokov nad 50 rokov spolu Muži 422 308 145 45 920 Ženy 160 207 118 48 533 Spolu 582 515 263 93 1453 Vzťah verejnosti ku konkrétnym národnostným skupinám je vyjadrený v nasledujúcej tabuľke: Tab. č.22: vzťah verejnosti k národnostným skupinám Vzťah priateľský Skôr priateľský ľahostajný Skôr nepriateľský nepriateľský nevie Skupina Česi 53 29 14 2 1 1 Nemci 25 31 31 5 1 7 Poliaci 24 33 32 6 2 3 Židia 11 21 23 35 7 3 Maďari 28 25 25 15 5 2 Ukrajinci 13 24 33 17 7 6 Ázijci 8 16 38 23 7 8 Utečenci 6 20 36 22 7 9 Arabi 8 13 42 18 8 11 Rómovia 5 8 20 36 30 1 Spolu 181 220 294 179 75 51 Ako z tejto tabuľky vyplýva, obyvatelia nepociťujú nepriateľský vzťah k cudzincom. Veľký počet nelegálnych migrantov bolo zadržaných bez priamej prítomnosti prevádzača. To však ešte neznamená, že sa nelegálny migranti pohybujú na našom území bez organizovanej pomoci. Pešie prevádzanie je zo strany organizátorov stále zdokonaľované a do akcie sa zapája čoraz viac osôb pochádzajúcich z blízkeho okolia štátnej hranice. Pozornosť kontrolných orgánov sa prevádzači pokúšajú odviesť rôznymi spôsobmi. Najčastejšie je to systémom volavky, pri ktorom polícia zadrží dvoch či niekoľkých migrantov, pričom v paralélnom úseku zatiaľ prechádza ďalšia veľká skupina. Organizátori zariaďujú pre migrantov tzv. zberné strediská. Najčastejšie sa nachádzajú v opustených rekreačných zariadeniach, rodinných domoch alebo v hoteloch, ktoré sa nachádzajú ďaleko štátnych hraníc. V nich sa nelegálny migranti nachádzajú niekoľko dní, niekedy aj niekoľko týždňov. Medzitým sa do týchto priestorov privážajú ďalší migranti. Boli zistené prípady, keď sa v týchto zariadeniach zdržiavalo aj viac ako sto migrantov. Ubytovanie v rôznych bytoch je špecifikom Bratislavy, ktorá je križovatkou evidovaných prevádzačských trás. V hlavnom meste sa nachádza veľa ľudí, tak niekoľko migrantov navyše sa sa tu stratí. v iných častiach Slovenska sú to skôr už spomínané opustené priestory, keďže v týchto oblastiach je každý nový stredobodom pozornosti. Prevádzači potom preverujú najvhodnejší spôsob ďalšieho presunu, študujú situáciu na štátnej hranici a podľa toho sa rozhodnú. následne sa vytvárajú nové zmiešané skupiny, ktoré pokračujú v prechode štátnej hranice. Pri zadržaní takejto skupiny sa odpovede migrantov značne líšia. každý z nich uvádza iný spôsob prechodu štátnej hranice, čo sťažuje zdokumentovanie trestného činu, zadržanie prevádzačov,, ale aj ich prípadný postih. Organizovaná forma prevádzačstva má tieto fázy: 1. Zhromaždenie ľudí, ktorí z istých dôvodov chcú opustiť svoju krajinu a príprava k presunu do niektorej krajiny s vysokou životnou úrovňou, spravidla pod falošnými sľubmi; 2. Nelegálny presun ľudí do krajiny určenia pomocou rôznych podvodov, falšovania dokladov, často za vysokú cenu, ktorá predstavuje úplné ochudobnenie utečencov a ich rodiny; 3. prípadné kriminálne zneužitie utečencov v dôsledku nemožnosti zaplatiť požadovanú sumu za presun. je tu aj prípadná iná forma vydierania vzhľadom k nelegálnosti pobytu v danej krajine. Utečenci sa stávajú ľudským tovarom, obeťami prevádzačských skupín, ktoré ich doslova vykorisťujú ( získavajú ich sociálne dávky ), dopúšťajú sa kriminality ( nútia ženy k prostitúcií, mužov k drogovej spolupráci, krádežiam áut a pod). V súčasnom období už činnosť prevádzačských skupín nie je zameraná iba na klasický spôsob cez tzv. “zelenú štátnu hranicu“. Častejšie využívajú všetky možnosti k preprave nelegálnych migrantov cez hraničné priechody. Prevážajú ich v špeciálne vybudovaných úkrytoch vo vlakových súpravách, v kamiónoch a pod. Občania bývalej Juhoslávie väčšinou využívajú bezvízovú dohodu na legálne cesty do Maďarska a na následné nelegálne prechody na naše územie. Štátnu hranicu prekonávajú väčšinou peši, na rôznych plavidlách, alebo v úkrytoch nákladných vozidiel. Občania Afganistanu prechádzajú štátnu hranicu z Ukrajiny a z Maďarskej republiky. Naďalej sa na prepravu nelegálnych migrantov na naše územie využívajú letecké línky z Ázijských krajín, pričom migranti sú vybavení pravými alebo falošnými vstupnými vízami do Slovenskej republiky, ktoré sú vyhotovené na profesionálnej úrovni. tento spôsob využívajú najmä občania Číny a Vietnamu. V kontexte Európy možno hovoriť o štyroch hlavných trasách: 1. Západná trasa - začína v Maroku, ďalej sa rozvetvuje na tri podtrasy. Prvá vedie cez Gibraltársky prieplav do Španielska. Menej nebezpečná je cesta cez dve španielske enklávy Ceuta a Melila v severnej Afrike. Tak Španieli výrazne posilnili hranice s Marokom. Využívajú najmodernejšiu techniku ( radary, prístroje na nočné videnie a infračervené kamery ). Tieto dva prúdy sa stávajú pre utečencov čoraz náročnejšie, preto viac ľudí z Afriky využíva obchádzku cez Kanárske ostrovy. 2. Hlavná - ústí v Stredomorí a vedie cez Turecko, Grécko a Albánsko do južného Talianska. 3. ázijská - vedie z Ruska a Ukrajiny .a je najviac využívaná na našom území. .Migranti z Ázie sú letecky dopravení do Moskvy alebo Kyjeva. Trasa ďalej vedie cez Poľsko priamo do Nemecka, alebo sa využívajú varianty cez Maďarsko, Slovinsko, no v prvom rade cez Slovenskú a Českú republiku. 4. smerom na Západ - kde sa ročne pohybuje okolo 250 tisíc utečencov, väčšinou ide o Kurdov. Vstupnou bránou je arménske mesto Van, vzdialené asi 10 km západne od Iránskej hranice a asi 170 km južne od biblickej hory Ararat. Z Vanu odchádzajú veľké skupiny utečencov do Istanbulu, odtiaľ buď po súši cez severný Balkán, alebo cez more do Grécka, bývalej Juhoslávie, prípadne do Talianska. Csámpai sa zase venoval výskumu tých trás, ktoré vedú priamo cez Slovensko. Rozdelil ich do troch skupín25: 1. Ázijské cesty : a) Afganistan – Pakistan – Irán – Tadžikistan – Ruská federácia (Moskva) – Ukrajna (Kyjev) – Maďarsko – Slovenská republika – Česká republika – Nemecko b) Egypt – Sýria – Libanon – Irak – Turecko – Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Slovenská republika – Nemecko c) Čína – Vietnam – Hongkong – India – Sri Lanka – Ukrajina- Rumunsko – Maďarsko – Slovenská republika – Česká republika – Nemecko 2. Balkánska cesta : - štáty bývalej Juhoslávie – Rumunsko – Maďarsko – Slovenská republika – Česká republika – Nemecko 3. Africká cesta : - Maroko – Egypt – Turecko – Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko Slovenská republika – Česká republika – Nemecko Východiskovým bodom a sústreďovacím miestom pre hore uvedené smery nelegálnej migrácie sú stále Budapešť a Kyjev. Získané informácie nasvedčujú tomu, že prevádzačské organizácie uskutočňujú prepravu nelegálnych migrantov cez štátnu hranicu v intervaloch dvoch až siedmich dní. Nie sú však ojedinelé ani také prípady, že sa prechody cez štátnu hranicu uskutočňovali každý deň. osobitnú skupinu tvoria cudzinci, ktorí legálny pobyt v Slovenskej republike zneužívajú na následné nedovolené prechody štátnej hranice do Rakúska, Poľska a Českej republiky. Túto formu využívajú najmä občania ázijských štátov a Rumunska. V prípade nelegálnej migrácie osôb ázijskej a arabskej národnosti sú organizátormi prevádzačskej činnosti rôzne cestovné kancelárie. Organizátori potencionálnych záujemcov o emigráciu nelegálne dopravujú do ďalších štátov Európy cez „zelenú hranicu“. Ide najmä o občanov Vietnamu, Číny a Iraku. Je problematické vykonať presnú štatistiku jednotlivý ch prípadov, pretože osoby jedinú hranicu prekročia napr. v úkryte dopravného prostriedku a druhú peši. Je množstvo prípadov, pri ktorých nie je možné určiť spôsob prekročenia štátnej hranice, ani štát z ktorého prekročili štátnu hranicu do Slovenskej republiky. 25Csámpai, O. 2002. Medzinárodná migrácia. Bratislava: APZ, 2002, str.125-126 Občania z Činy a Afganistanu najčastejšie prekračujú štátnu hranicu z Maďarska a Ukrajiny v úkryte kamiónov. Vo väčšine prípadov prekročili štátnu hranicu bez cestovných dokladov, ktoré im odobrali prevádzači. pri vypočúvaní štátnych príslušníkov uvedených krajín je ťažké presne určiť miesto a spôsob prekonania štátnej hranice, pretože tieto osoby odmietajú komunikovať. Pre migrantov z ázijských krajín je príznačné, že prevádzačom za prevedenie neplatia vopred. Tieto prostriedky hradia cudzinci z ázijských štátov žijúci v zahraničí, pričom nelegálni migranti si túto službu musia u nich odpracovať. Do Slovenskej republiky sa nelegálni migranti dostávajú hlavne cez „ zelenú hranicu“ s Ukrajinou. tento výhodný úsek hranice zahŕňa prešovský a košický kraj. Prešovský úsek hranice je skôr hornatý, košický rovinatý. A rovina je ako stvorená na ilegálne prekročenie. Preto aj počty nelegálnych prekročení v týchto oblastiach sú rozdielne. Nasledujúca tabuľka je prehľadom nedovolených prekročení štátnej hranice s Ukrajinou podľa štátnej príslušnosti v už spomínaných krajoch za rok 2004: Tab. č.23: nepovolené prekročenia hranice Košický kraj Prešovský kraj Štátna príslušnosť Počet prekročení Štátna príslušnosť Počet prekročení Čína 467 Čína 362 India 193 Rusko 157 Afganistan 155 Afganistan 111 Rusko 147 India 89 Moldavsko 88 Moldavsko 77 7.3 TRESTNÁ ČINNOSŤ MIGRANTOV Spomínali sme, že Slovenská republika je zatiaľ v polohe tranzitnej krajiny. To znamená, že Slovensko je zastávkou pre migrantov, ktorí nelegálne prekročili štátne hranice, ale aj pre tých, ktorí sú z rôznych príčin nútení zotrvať na našom území. Ich dočasný pobyt na našom území súvisí s nedostatočným finančným obnosom na pokračovanie v ceste, alebo ich prevádzači nechali napospas svojmu osudu. Aby neboli odhalení, finančné prostriedky sa snažia získať nezákonnou cestou. Zároveň sa stávajú potencionálnymi obeťami vydierania medzinárodnými skupinami na realizáciu rôznej trestnej činnosti. Častou formou trestnej činnosti uvedených migrantov je porušovanie ustanovených právnych noriem v oblasti pohybového režimu. Ide hlavne o pobyt na našom území bez platného cestovného dokladu alebo o pobyt nad rámec doby stanovenej bezvízovou dohodou. Niekedy však ide aj o pobyt určený na vykonávanie neoprávnenej zárobkovej činnosti. nebezpečné sú trestné činy, ktoré doprevádzajú ich pobyt na našom území. Ich trestné činy sa môžu prejavovať v dvoch rovinách ( Haládik, 1999): a) v skrytej - v podobe daňových únikov, prania špinavých peňazí, korupcie, ... b) v otvorenej - v podobe násilnej trestnej činnosti, nezákonného obchodu s drogami, zbraňami a výbušninami, organizovanej prostitúcie, falšovania peňazí, ... V poslednom období násilná kriminalita cudzincov zaznamenáva nárast nových trendov jej páchania. jej sprievodnými znakmi sú brutalita, surovosť, sadistické správanie páchateľa, zákernosť či bezbrannosť obete ( Očenášová 2001, s.27 ). Územie Slovenskej republiky sa stalo relatívne vhodným prostredím pre postupné usadzovanie sa medzinárodných skupín páchajúcich trestnú činnosť z nasledujúcich príčin: a) Slovenská republika má výhodnú geografickú polohu. Tým, že sa nachádza v strede európskeho kontinentu, sa stáva tranzitnou krajinou medzi východom a Západom, ale aj Severom a Juhom. b) Slovensko poskytuje priaznivý ekonomický priestor vzhľadom na transformáciu ekonomiky a na zmeny legislatívy. nedokonalá legislatíva dáva priestor na páchanie a organizovanie hospodárskej trestnej činnosti. c) Nezastupiteľné miesto zohráva aj skutočnosť že na Slovensku existuje vhodné zázemie pre pomoc organizovanému zločinu v podobe komunít zahraničného pôvodu. V predchádzajúcej časti sme charakterizovali hlavné smery nelegálnej migrácie. Tu by sme chceli spomenúť jednotlivé skupiny migrantov, ktorí páchajú organizovanú trestnú činnosť. Možno ich identifikovať hlavne podľa etnického pôvodu alebo krajiny, z ktorej pochádzajú. Na základe toho Csámpai v svojom diele Medzinárodná migrácia rozoznáva tieto štyri skupiny: 1. Skupiny z oblasti bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sú zastúpené hlavne migrantmi z Ukrajiny, Čečenska a Ruska. Ich hlavnou činnosťou, ktorou zastierajú svoje kriminálne aktivity, je legálne podnikanie v obchodných spoločnostiach. Okrem toho je aj prevádzka reštaurácií, herní a kasín. Zároveň sa veľkou intenzitou podieľajú aj na priamej trestnej činnosti v podobe krádeží, vymáhaní pohľadávok, prevádzačstva a prostitúcie. podieľajú sa aj na nelegálnom obchode so zbraňami a výbušninami, no často svoje aktivity orientujú na vraždy na objednávku. 2. Ázijské skupiny sú zastúpené hlavne osobami čínskeho a vietnamského pôvodu. ich kriminálne aktivity sú zakryté legálnym podnikaním v oblasti prevádzky reštaurácií, herní, kasín a obchodu so spotrebným tovarom. V otvorenej rovine sa výrazne podieľajú na organizovaní nelegálneho prechodu hraníc, pašovaní tovaru a obchodu so zbraňami. Ich aktivity sú zjavné aj v oblasti výpalníctva a lúpežných prepadnutí, ako aj vrážd na objednávku. 3. Skupiny z balkánskych štátov sú zastúpené migrantmi z krajín bývalej Juhoslávie, Albánska, Bulharska a Turecka. Z nich najväčšiu aktivitu v oblasti trestnej činnosti vyvíjajú kosovskí Albánci, ktorí sa orientujú na krádeže a pašovanie motorových vozidiel, obchodovanie s drogami a ich distribúciou na našom území. 4. Skupiny z iných štátov sú zastúpené osobami z najrôznejších krajín jednotlivých kontinentov. V tejto súvislosti j môžeme spomenúť kriminálne aktivity osôb z arabských krajín. Zriedkavá nie je ani trestná činnosť osôb z krajín susediacich so Slovenskou republikou. Dokonca z niektorých západných štátov prichádzajú na naše územie ako ilegálni migranti priamo s kriminálnymi cieľmi. Tu sa začínajú podieľať na riadení medzinárodné organizovaných skupín. Z dostupných analytických materiálov je zrejmé, že skupiny z oblasti bývalého Sovietskeho zväzu, tvorili najpočetnejšiu a najproblematickejšiu skupinu cudzincov. Ide hlavne o štátnych príslušníkov Ukrajiny. Prejavuje sa u nich vysoký stupeň organizovanosti. Podieľali sa hlavne na páchaní trestnej činnosti krádeží motorových vozidiel, ktoré sa nelegálne prevážali na územie Ukrajiny. Takisto sa podieľali na obchodovaní, pašovaní alebo distribúcií drog. Sú zaznamenané prípady, keď si fyzické alebo právnické osoby najímajú občanov Ukrajiny na vydieranie alebo vymáhanie dlhov. Známe sú aj prípady lúpeží s použitím zbraní, vyberanie výpalného, výbuchy nástražných výbušných systémov a pod. Podľa interných materiálov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v nasledujúcej tabuľke uvedieme počty odhalených trestných činov. Sú to trestné činy, ktorých sa dopustili občania Ukrajiny od vzniku Slovenskej republiky po rok 2000, Tab.č.24: Trestné činy obyvateľov Ukrajiny na území SR Rok Trestné činy celkom Z toho neúmyselné tr. činy 1993 81 72 1994 132 111 1995 183 151 1996 228 202 1997 188 169 1998 162 144 1999 113 102 2000 215 204 Treba si však uvedomiť, že čísla v tabuľke vyjadrujú iba odhalené trestné činy. Ich počet je v skutočnosti omnoho vyšší. Zároveň však netreba všetky trestné činy hneď odsudzovať, pretože niektoré z nich boli spáchané neúmyselne. Napriek tomu, že od roku 1996 bola zaznamenaná klesajúca tendencia, v roku 2000 znovu došlo k nárastu. Počet neobjasnených prípadov je stále vysoký. V médiách sa objavili tvrdenia, že sa na nich najviac podieľajú práve migranti ukrajinského pôvodu. Dokonca sa objavili dohady, podľa ktorých počet Ukrajincov, vykonávajúcich nelegálnu činnosť na našom území, je až 100 tisíc. Uvedená situácia a zistené skutočnosti viedli k tomu, že v polovici roku 2000 došlo k zrušeniu bezvízového styku s Ukrajinou. Práve toto malo viesť k zmierneniu existujúceho stavu. Od roku 2005 bol zavedený bezvízový styk, no zatiaľ je to len dočasný stav. Už sme spomínali vhodné ekonomické prostredie a zázemie pre kriminálne aktivity migrantov, ktoré sú podporované komunitami rovnakého etnika. Na našom území však existujú aj ďalšie prvky a momenty, ktoré uľahčujú ich kriminálnu činnosť. Okrem iného je to aj tzv. anomický stav spoločnosti, ktorý bol v teoretickej rovine rozpracovaný mnohými sociológmi, najmä É. Durkheimom a R.K. Mertonom. Tento stav sa dá stručne charakterizovať tézou: „Staré zákony už neplatia a nové ešte neplatia.“ Táto sociálnopsychologická atmosféra je znásobená tzv. legislatívnymi dierami. Zároveň viedla k tomu, že sa všeobecne stretávame s oslabeným právnym vedomím občanov, ktorí často spolupracujú s migrantami vykonávajúcimi nelegálnu činnosť. jeho prejavy sú ale o to závažnejšie, že neexistuje veľká synchrónnosť medzi orgánmi polície a súdnictvom. Pri charakteristike trestnej činnosti páchanej organizovanými skupinami migrantov treba zvýrazniť niektoré obzvlášť spoločensky nebezpečné aktivity, ktoré doposiaľ v našom regióne neboli známe. Ide hlavne o pašovanie jadrového, chemického a biologického materiálu. uvedený materiál sa do rúk neoprávnených osôb dostáva zo zbraní hromadného ničenia likvidovaných na území bývalého Sovietskeho zväzu. Osoby, pašujúce takýto materiál, si často ani neuvedomujú hrozbu, ktorá číha na ich vlastné zdravie a život. Nehovoriac o hrozbe, keby sa takýto materiál dostal do rúk teroristickej skupiny alebo nezodpovedného jednotlivca. V roku 1995 otriasla svetom akcia náboženských fanatikov, ktorí nervovým plynom zaútočili na metro v Tokiu. Zanechali za sebou 12 tisíc mŕtvych a 5 tisíc zranených26. Možno si takéto hrozby veľmi neuvedomujeme, keďže sa to Slovenskej republiky priamo netýkalo a dokonca nemáme ani metro. No predstavme si, že to, čo sa stalo v Tokiu, sa stane niekde u nás vo väčšom obchodnom centre alebo na podujatí, ktoré je nasýtené veľkým množstvom ľudí. Stačí k tomu ruka nezodpovedného jednotlivca, narkomana, náboženského fanatika alebo politického extrémistu. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že mnohí z migrantov prichádzajú z odlišného ekonomického a sociálneho prostredia. Zároveň sa formovali aj v úplne inom kultúrnom prostredí. Vo svojich pôvodných krajinách boli mnohí ako 10 - 15 ročný nútení siahať k zbraniam a bojovať proti reálnemu alebo fiktívnemu nepriateľovi. Pre tých, ktorí sa denne stretávali so smrťou, má ľudský život veľmi nízku hodnotu. 26Haládik, J. 1999. Niektoré riziká nekontrolovanej medzinárodnej migrácie. In:Policajná teória a prax. Roč. VII. 1999. č.2, str. 67 Tab.č.25: Trestná činnosť cudzincov v porovnaní s celkovou tr.činnosťou Rok Celková tr. činnosť Objasnené tr. činy Tr. činnosť cudzincov 1993 146 125 52 981 569 1994 137 713 51 327 937 1995 114 579 49 153 1010 1996 99 402 45 116 752 1997 92 395 43 642 804 1998 93 859 45 658 1177 1999 94 016 47 067 1865 2000 88 817 47 107 1627 Odborné analýzy konštatujú, že najväčšie kriminologické riziká predstavuje medzinárodná nelegálna migrácia. Zároveň charakter stredoeurópskeho regiónu nasvedčuje tomu, že sa trestnej činnosti dopúšťajú aj legálni migranti, prichádzajúci priamo s kriminálnymi cieľmi. Najčastejšími trestnými činmi je majetková a ekonomická kriminalita, násilná trestná činnosť, ale aj mravnostná kriminalita. Len v roku 1999 bolo na území Slovenskej republiky trestne stíhaných 1242 cudzincov, ktorí spáchali 1865 trestných činov. V porovnaní s rokom 1998 je to nárast o 439 cudzincov a o 688 trestných činov. V roku 2000 došlo síce k miernemu poklesu, ale trestná činnosť cudzincov bola aj v tomto roku pomerne vysoká. V spomínaných rokoch najväčší podiel na páchaní trestnej činnosti mali štátni príslušníci Bulharska, Ukrajiny a Českej republiky. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť, že pri objasnení závažných trestných činov polícia zaznamenáva relatívne dobre výsledky. No pokiaľ už ide o závažnejšie trestné činy ( napr. vraždy na objednávku ), objasnenosť je minimálna. Táto skutočnosť poukazuje na to, že tieto trestné činy páchajú také osoby, ktoré po splnení úlohy pravdepodobne okamžite prekročia štátne hranice a stávajú sa nedosiahnuteľnými. nebezpečné sú medzinárodne organizované skupiny, ktoré sa snažia o zapojenie domáceho podsvetia do páchania trestnej činnosti na našom území. Je predpoklad , že v blízkej budúcnosti sa budeme stretávať so snahami medzinárodne organizovaných štruktúr o zneužívanie a kontrolu na našom území. Pôjde tu aj o snahu posilniť si vlastné postavenie a vytvárať ďalšie podmienky k sťaženiu ich odhalenia. 8. MOŽNOSTI RIEŠENIA NELEGÁLNEJ MIGRÁCIE 8.1 ZMENA ORGANIZÁCIE A ŠTRUKTÚRY SLUŽBY HRANIČNEJ A CUDZINECKEJ POLÍCIE Ešte pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie musela pristúpiť k niektorým zmenám, ktoré súvisia s ochranou štátnych hranic. Ochranu štátnych hraníc Slovenskej republiky zabezpečuje Policajný zbor prostredníctvom služby hraničnej a cudzineckej polície podľa zákona č.171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Služba hraničnej a cudzineckej polície pri plnení uvedenej úlohy zabezpečuje ochranu tzv. zelenej štátnej hranice. Zároveň kontroluje splnenie podmienok pri prekračovaní štátnej hranice v miestach hraničných prechodov a na medzinárodných letiskách. Pôsobí aj na úseku boja proti organizovanému zločinu, zabezpečovaní verejného poriadku, dohliada nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v blízkosti štátnej hranice. Pri plnení týchto úloh služba hraničnej a cudzineckej polície spolupracuje s ostanými službami Policajného zboru, orgánmi colnej správy, s ozbrojenými silami, zahraničnými policajnými orgánmi a organizáciami, fyzickými a právnickými osobami. Na zabezpečenie efektívnej a systematickej ochrany štátnej hranice v súlade so schengenskými požiadavkami s cieľom skvalitniť riadenie služby hraničnej a cudzineckej polície bol dňa 1.4.2001 zriadený Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý sa v súčasnosti člení na: a) centrálnu úroveň – úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru; b) krajskú úroveň – odbory hraničnej a cudzineckej polície v jednotlivých krajoch a odbor hraničnej a cudzineckej polície Sobrance pre úsek štátnej hranice s Ukrajinou zriadený 1.1.2004; c) miestna úroveň – oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru ( zelená hranica a hraničné prechody; Tab.č.26: Povolené pobyty najpočetnejším štátnym príslušníkom tretích krajín k 31.12.2009 v % Ukrajina Vietnam Srbsko Rusko Kórejská rep. Čína Macedónsko Srbsko USA ostatné 25,2 10,3 5 8,1 7,1 7,5 1,9 11,3 3,9 19,9 Najdôležitejšiu úlohu pri riešení práve už spomínanej nelegálnej migrácie zohráva krajská a miestna úroveň úradu .pre to práve preto, že sa nachádzajú v centre diania a majú s tým aj praktické skúsenosti a nielen teoretické poznatky o danom probléme. V marci 2001 bol vedením Ministerstva vnútra SR odsúhlasený Projekt profesionalizácie ochrany štátnej hranice, ktorým sa vypracoval plán postupného znižovania počtu vojakov základnej služby útvaru vojsk hraničnej polície. jeho realizácia bola ukončená 1.1.2003, kedy vojaci základnej služby skončili svoju činnosť pri ochrane štátnych hraníc. Odvtedy ochranu štátnej hranice zabezpečuje špeciálne školený profesionálny personál výkonných útvarov zodpovedných za ochranu štátnej hranice. K zvýšeniu operatívnej ochrany štátnej hranice bola dňa 1.4.2002 zriadená Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii s celoštátnou pôsobnosťou. práve ona je poverená operatívnym spôsobom odhaľovať, dokumentovať a postihovať trestnú činnosť spojenú s nelegálnou migráciou. Je výkonným, analytickým, organizačným, koordinačným aj koncepčným pracoviskom Úradu hraničnej a cudzineckej polície v oblasti boja proti nelegálnej migrácii a inej cezhraničnej trestnej činnosti. Národná jednotka predchádza, odhaľuje a dokumentuje trestnú činnosť spojenú s nelegálnou migráciou. Pôsobí na celom území Slovenskej republiky, no jej pôsobnosť siaha až po medzinárodne organizovanú nelegálnu migráciu. V rámci procesu tvorby samostatných hraničných orgánov zodpovedných za ochranu štátnej hranice a hraničnú kontrolu schopných zabezpečiť vysokú úroveň ochrany vonkajšej hranice EˇU boli dňom 1.9.2002 zriadené oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru. Tieto oddelenia vznikli zlúčením už existujúcich oddelení hraničnej a cudzineckej polície Policajného zboru. Tieto nové útvary na určených úsekoch štánej hranice zabezpečujú vykonávanie kontroly prekračovania štátnej hranice v miestach hraničných prechodov, no starajú sa hlavne o ochranu zelenej hranice. Slovenská republika kladie veľký dôraz na zabezpečenie účinnej ochrany svojich hraníc a obzvlášť sa sústreďuje na ochranu štátnej hranice s Ukrajinou, keďže sa táto hranica stala vonkajšou hranicou Európskej únie. K 1.1.2004 bol zriadený Odbor hraničnej polície Sobrance v počte 10 tabuľkových miest, ktorý riadi a zodpovedá za ochranu zelenej štátnej hranice a vykonávanie hraničnej kontroly na hraničných prechodoch v úseku štátnej hranice s Ukrajinou. Zároveň boli tomuto odboru podriadené základné útvary, ktoré boli odčlenené od odborov hraničnej a cudzineckej polície Prešov a Košice. Efektívne plnenie úloh na štátnej hranici s Ukrajinou si vyžaduje ďalšie zvýšenie tabuľkových počtov policajtov na jednotlivých oddeleniach hraničnej kontroly Policajného zboru tak, aby sa priblížili požadovanému štandardu ochrany vonkajšej hranice EÚ tzv. schengenského typu ( 2,5 – 3 policajti na jeden kilometer štátnej hranice). Od 1.10.2004 je Odbor hraničnej polície Sobrance posilnený o ďalších 27 policajtov. Ďalej bolo zriadené oddelenie výkonu služby, centrálne riadiace pracovisko a mobilná zásahová jednotka. K z zvýšeniu tabuľkových počtov policajtov na jednotlivých oddeleniach hraničnej kontroly Policajného zboru ( OHK PZ ) došlo nasledovne: Tab.č.27: zvýšenie tabuľkových počtov policajtov Názov OHK PZ Stav v r.2002 Stav k 1.1.2004 Plánovaný stav rozdiel Beňatina 34 41 50 9 Čierna nad Tisou 44 50 59 5 Maťovské Vojkovce 33 40 45 5 Petrovce 31 41 50 9 Ubľa 49 60 70 10 Ulič 31 41 50 9 Veľké Slemence 28 40 45 5 Vyšné Nemecké 67 72 80 8 Zboj 31 41 53 9 Celkom 348 426 502 69 Konečný stav policajtov na základných úrovniach umiestnených na štátnej hranici s Ukrajinou je od 1.10.2004 502 policajtov a minimálny tabuľkový stav na každom oddelení hraničnej kontroly Policajného zboru 45 policajtov. Úsek štátnej hranice s Ukrajinou v dĺžke 98.5 km zabezpečuje celkovo 539 policajtov ( 502 na základných útvaroch a 37 policajtov odboru hraničnej polície Sobrance ). Na zabezpečenie plnenia úloh na úseku zabezpečenia ochrany štátnej hranice bolo na rok 2000 vyčlenených 77,4 milióna Sk, na rok 2001 37,4 milióna Sk a na rok 2002 58 milióna Sk. V rámci čerpania týchto prostriedkov došlo k doplneniu a obmene automobilovej techniky ( predovšetkým terénnych vozidiel(. Došlo k zakúpeniu snežných skútrov a k modernizácii informačných systémov na jednotlivých oddeleniach. Zakúpila sa aj špeciálna technika – prístroje na nočné videnie, prístroje na odhaľovanie falošných a pozmenených cestovných dokladov, čítačky cestovných dokladov, ... . Na jednotlivých hraničných prechodoch sa osvedčil Informačný systém služby hraničnej a cudzineckej polície BORIS na kontrolu osôb a motorových vozidiel. Jeho dostavbou sa výrazným spôsobom zvýši účinnosť odhaľovania prevážaných odcudzených motorových vozidiel na hraničných prechodoch. Systém slúži i ako operatívno -pátrací prostriedok po osobách. Doplnením systémov sa urýchli identifikácia motorových vozidiel a uľahčenie vybavovacieho procesu na hraničných prechodoch. Kľúčovou úlohou v oblasti informatiky je tiež kvalitné dátové prepojenie medzi základnými útvarmi služby hraničnej a cudzineckej polície a centrálnym útvarom. S cieľom zabezpečenia plynulého vybavovania cestujúcich na hraničných prechodoch sú oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru vybavované čítačkami cestovných dokladov. Ich doplnením sa skvalitní a urýchli proces, kontrola osôb, kontrola pravosti cestovných dokladov, vstup a výstup záujmových osôb a registrácia vízových cudzincov. 8.2 INĚ MOŽNOSTI RIEŠENIA NELEGÁLNEJ MIGRÁCIE Snahou všetkých subjektov, zapojených do riešenia a realizácie integračného procesu cudzincov je, aby bol čo najrýchlejší, a to tak v záujme utečencov, ako aj v záujme znižovania výdavkov štátu. jednou z aktuálnych otázok súčasnej integrácie je snaha o zosúladenie. Ide o zosúladenie objektívnych možností poskytovania integračnej pomoci s racionálnymi a objektívnymi potrebami utečencov. Pretože oblasť poskytovania pomoci utečencom je finančne veľmi náročná, zdroje financovania je potrebné hľadať i mimo štátneho rozpočtu. Ide hlavne o prostriedky z neštátnych inštitúcií a medzinárodných organizácií. Riešenie otázky utečencov si takisto vyžaduje prehĺbenie medzirezortnej spolupráce. Napriek tomu, že humanitná pomoc je dôležitým krokom, smerujúcim k zníženie tlakov a upokojovaniu situácie, nemôže byť náhradou za politické riešenie problémov. Preto sa aj v činnosti kompetentných orgánov SR v poslednom období kladie dôraz na prevenciu. Táto otázka je obzvlášť aktuálna pri riešení nelegálnej medzinárodnej migrácie a páchaní trestnej činnosti. Nelegálna migrácia je problém, ktorý má v súčasnej dobe vzostupné tendencie a prináša so sebou množstvo negatívnych javov, ktoré ohrozujú bezpečnosť občanov SR, ale aj bezpečnosť štátu. Nelegálni migranti pochádzajú v prevažnej miere z ekonomicky slabých krajín, tak sú často bez potrebných finančných prostriedkov. Ide o odkázané skupiny osôb a práve tieto sa potom dopúšťajú na našom území rôznej protispoločenskej delikvencie. Znepokojujúca je najmä trestná činnosť, ktorá čoraz viac nadobúda medzinárodne organizovaný charakter. Príčiny usadzovania sa medzinárodne organizovaných skupín na našom území je možné hľadať v geografickej polohe, ale aj v legislatíve štátu. Práve ona v súčasnosti síce predchádza zásadnými zmenami, ale nie vždy drží krok s legislatívou západných krajín. Tieto vzniknuté medzery potom využívajú predovšetkým páchatelia organizovaného zločinu. V rámci predchádzania nelegálnej migrácii, je v oblasti ochrany štátnych hraníc žiaduce zvýšiť stavy policajtov hraničnej a cudzineckej polície. Takisto je potrebné prehodnotiť vecnú a územnú pôsobnosť hraničných oddelení Policajného zboru. v tejto súvislosti sa ukazuje potreba skvalitnenia personálnej a sociálnej práce so samotnými príslušníkmi Policajného zboru s cieľom motivovať ich k dôslednému plneniu služobných povinností. Veľmi potrebná je aj modernizácia materiálno – technického vybavenia na hraničných priechodoch a medzinárodných letiskách. V tejto súvislosti za pozitívny prvok možno označiť snahu o zavedenie nových technických prostriedkov na odhaľovanie nelegálnych migrantov v úkrytoch dopravných prostriedkov. Ide hlavne o zavedenie detektora živých osôb založeného na báze tlkotu ľudského srdca. V neposlednom rade je potrebné sprísniť ochranu štátnych hraníc SR s cieľom zamedziť ilegálne prekročenie zelenej štátnej hranice. Odstránenie nedostatkov v materiálnom zabezpečení policajných zložiek je dôležitým predpokladom zvýšenia bezpečnosti občanov. Nemenej dôležitou oblasťou je prijímanie včasných a adekvátnych opatrení v rámci činnosti pátracej a informačnej služby. Jej cieľom je zistenie a objasnenie kriminálnych aktivít, vrátane cezhraničnej trestnej činnosti. Spolupracujú s ostatnými operatívnymi útvarmi Policajného zboru a spoločne sa usilujú o vypátranie a zaistenie páchateľov. Ďalším problémom je potreba regulácie počtu migrantov, ktorú je možné orgánmi štátnej správy riešiť formou: - získavania väčšieho počet poznatkov a informácií o tzv. vypúšťacích krajinách, t.j. o krajinách produkujúcich migrantov - uzatváraním readmisných dohôd nielen s krajinami pôvodu migrantov, ale aj so štátmi západnej Európy, z ktorých takisto prichádza istá časť migrantov. Dôležitou formou regulácie počtu migrantov je zavedenie systému kvôt na pracovné miesta cudzincov. V tejto súvislosti je žiaduce sprísniť podmienky pre podnikanie a zamestnávanie cudzích osôb na našom území. Zakotvením požiadaviek do právnych noriem by došlo k selekcii tých cudzincov, ktorí sledujú len svoj vlastný prospech od tých , ktorí majú seriózny záujem o podnikateľskú činnosť. V uvedenej oblasti je potrebná lepšia spolupráca s úradmi práce a živnostenskými úradmi. ZÁVER V tejto práci sme sa pokúsili sumarizovať právne, vecné, organizačné a inštitucionálne zabezpečenie riešenia migrácie v Slovenskej republike. Venovali sme sa najmä teoretickej reflexii skúmanej problematiky medzinárodnej migrácie ako sociálno – politickému problému. Išlo nám hlavne o to, aby sa teória začala využívať v prospech praktického riešenia tejto problematiky. Našim cieľom bolo poukázať na migráciu ako celosvetový problém, ktorý sa v nemalej miere dotýka aj Slovenskej republiky. Usilovali sme sa zvýrazniť problémy, s ktorými sa naša spoločnosť musela a naďalej musí vysporiadať pri začleňovaní sa do európskych štruktúr, ale i pri začleňovaní sa medzi tie štáty, ktoré sú charakteristické poskytovaním pomoci tým, ktorí to potrebujú. V celej práci sme zdôrazňovali, že medzinárodná migrácia je na jednej strane sociálnym javom, ktorý si od kompetentných vyžaduje vysoko humánny prístup. No na druhej strane sa tu poukazuje na možné bezpečnostné riziká, ktoré plynú z nekontrolovaných, neregulovaných a hlavne nelegálnych migračných pohybov. Migračná situácia na Slovensku sa v budúcnosti dozaista stane predmetom hlavne historických a sociologických anylýz. Ale dnes je už možné konštatovať, že stredoeurópsky región bude aj v budúcnosti križovatkou pestrých a zložitých migračných prúdov. Je potrebné uvedomiť si skutočnosť, že z hľadiska obsahu ani rozsahu nie je možné problém migrácie vyčerpávajúcim spôsobom spracovať. Napriek tomu sme sa usilovali zhrnúť všetky prístupné doterajšie empirické poznatky i najdôležitejšie závery z teoretických diskusií v oblasti medzinárodnej migrácie. Práca je akýmsi náčrtom, sumárom súvislostí a problémov, ktoré do tejto problematiky spadajú a ktoré je nevyhnuté riešiť. Len okrajovo sme sa dotkli etnických, rasových a náboženských problémov, ktoré sa objavujú v súvislosti s migračnými vlnami. Ale práve oni pri ich nedostatočnej kontrole a riadení môžu v budúcnosti spôsobiť značné konflikty medzi cudzincami a domácim obyvateľstvom. S cudzími ľuďmi sa ťažko dohovoríme, preto im nerozumieme a nechápeme zmysel toho, čo robia. Adam Smith raz poznamenal, že človek v civilizovanej spoločnosti neustále potrebuje spoluprácu a pomoc veľkého počtu ľudí, no jeho celý život mu sotva stačí na to, aby si získal náklonnosť aspoň niektorých priateľov. Asi najdôležitejšou našou skúsenosťou je pocit slobody a neslobody. Byť slobodný znamená, že môžem voliť a naozaj aj volím podľa svojho rozhodnutia. Už to, že sa rozhodujeme, svedčí o našej slobode. Sloboda znamená schopnosť rozhodovať sa a voliť. Nemôžeme však zabúdať na to, že naša sloboda končí tam, kde začína sloboda iného človeka. Rozhodujeme sa sami, preto musíme vedieť za svoje činy niesť aj zodpovednosť. V živote si často stanovujeme rôzne ciele. Ale jedna vec je stanoviť si cieľ a druhá vec je byť schopný ho dosiahnuť. Aj iní ľudia sa môžu usilovať dosiahnuť ten istý cieľ. K tomu, aby som mohol konať slobodne potrebujem vôľu, ale i prostriedky, ktorými sú hlavne peniaze. Mali by sme si uvedomiť, že vo vzťahu k našej slobode hrá dôležitú úlohu skupina, do ktorej patríme. Na jednej strane nám umožňuje byť slobodným, na druhej strane nám však určuje hranice našej slobody. Niektoré skupiny si nevyberáme slobodne, ale sa do nich rodíme ( národ, rasa, ...). Ak sa chceme z takejto skupiny dostať, musíme vynaložiť veľa námahy. je tu ale riziko, že táto skupina sa potom môže stať naším nepriateľom (Bauman 1996,s. 25 – 40). Presne tak je to aj s utečencami. Opúšťajú svoju pôvodnú skupinu a odchádzajú zo svojej vlasti, ktorá sa pre ne v tom momente stáva nepriateľom. Dezertovať, opustiť loď a prejsť na druhú stranu je ten najväčší zločin, z akého môžu byť obvinení. Preto najväčším trestom pre zadržaných utečencov je to, keď ich príslušné orgány v zmysle readmisných dohôd vrátia späť do krajiny ich pôvodu. Ak si položíme otázku, majú na výber? Isto nie je pre nich jednoduché opustiť všetko čo mali a prejsť na druhú stranu. Keď chcú prežiť, musia sa naučiť a prijať spôsob života, ktorý im doteraz bol úplne cudzí a možno sa a ich pôvodná vlasť ostro proti nemu stavala a odcudzovala ho. Aj tu by mal nastúpiť už spomínaný humánny prístup, naša ľudskosť a blízkosť k iným. Podľa Baumana existujú dva typy blízkosti – duševná a morálna. A práve táto morálna blízkosť spočíva v našich schopnostiach a ochote prežívať pocit spolupatričnosti. Preto nevnímajme iných ako nepriateľov, ale ako subjekty rovnaké ako sme my, teda majúce svoje ciele a právo isť za nimi. Vnímajme ich ako živ bytosti, ktoré majú city podobné našim a vedia sa podobne ako my tešiť, no i trpieť. v súčasnosti sa v tomto procese vytratil etický charakter ľudských vzťahov. Ľudský styk je zbavený morálneho významu a pravidlom sa stáva správanie, ktoré nepodlieha hodnoteniu a posudzovaniu podľa morálnych noriem. po vypracovaní práce sme dospeli k záveru, že je potrebné pozornosť štátnych orgánov, medzinárodných inštitúcií a mimovládnych organizácií orientovať na vytváranie predpokladov na integráciu cudzincov do spoločnosti. Pre úspešnú integráciu v počiatočnom štádiu je totiž jednoznačne potrebná pomoc štátu. tá umožní prekonávať problémy vyplývajúce zo skutočnosti, že ide o cudzinca, ktorý sa nachádza pre neho v neznámom prostredí. Práve toto ho môže znevýhodniť pred domácim obyvateľstvom. V centre pozornosti verejnej mienky je najmä počet ilegálnych migrantov, ktorý priťahuje stále väčšiu pozornosť médií. Známe problémy súvisiace s integráciou migrantov a ich trvalým usadením sa zmiešali s novými javmi a s niečím, na čo sme si ešte nezvykli. Práve to môže istej časti domáceho obyvateľstva spôsobiť rozpaky, nevôľu až odpor. Ale zdá sa, že politika harmonizácie je nezastaviteľná a cezhraničná spolupráca s krajinami Európskej únie sa stále viac rozvíja. Slovenská republika sa nachádza na trase migračných prúdov smerujúcich z Východu ako aj z Juhu do západnej Európy. Dopomáha jej k tomu hlavne geografická poloha. ukazuje sa, že jednou zo základných podmienok riešenia migračnej problematiky je vytvorenie určitých legislatívnych základov, o čo sa Slovenská republika po svojom vzniku pokúsila. Zároveň sa však ukazuje, že naša legislatíva nie je dotvorená, má teda medzery aj v oblasti riešenia problému migrácie. Podmienky udelenia azylu sú v štátoch západnej Európy ( hlavne po prijatí systému Schengenských dohôd) prísnejšie a ochrana ich hraníc je kvalitnejšie zabezpečená. Do istej miery to vytvára živnú pôdu pre dlhšie zotrvanie migrantov na našom území. Práve táto skutočnosť si od štátnych orgánov i neštátnych organizácií vyžaduje systematickú sociálnu starostlivosť a od kompetentných policajných orgánov prijímanie účinných opatrení na zamedzenie páchania kriminálnej činnosti. Hranica Slovenska a Ukrajiny je pašerátctvom tovaru a prevádzačstvom ľudí spojená historicky. Od pádu železnej opony sa tu postupne rozvinula ukrajinsko – slovenská sieť prevádzačov a pašerákov, ktorej riadiace zložky zatiaľ nikto neidentifikoval. Slovensko – ukrajinské pohraničie neposkytuje svojim obyvateľom inú alternatívu života. Možnosť získať zamestnanie tu dnes pre mladého človeka predstavuje nereálny cieľ. Prostriedky plynúce z trestnej činnosti tvoria základ príjmov tisícok rodín. Stovky obyvateľov pohraničia žijú vďaka prevádzačstvu nadštandardným konzumným životom. S prevádzačstvom a pašovaním je úzko spojený i obchod s drogami a bielym mäsom. Bojuje s nimi Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii Prezídia Policajného zboru. jej nezávislou skupinou je v pohraničí pôsobiaci špecializovaný vyšetrovací tím ministerstva vnútra, ktorý pracuje pod názvom hranica. Zriadení boli v roku 2002 za účelom odhašovania a dokumentovania trestnej činnosti súvisiacej s prevádzačstvom a nelegálnou migráciou, a takisto s tým spojenú korupciu policajtov. Migračné prúdy pokračujú a vo väčšej intenzite smerujú do západoeurópskych krajín. Tieto krajiny potom hľadajú riešenia svojej migračnej politiky na národnej úrovni. Riešenia sa prejavujú v sprísňovaní migračných zákonov, rozširovaním zoznamov tzv. bezpečných krajín pôvodu a azylu. Ďalej sa prejavujú uzatváraním zmlúv o vzájomnom zamestnávaní s časovým obmedzením a iných opatreniach, ktoré obmedzujú nelegálne migračné prúdy. Zatiaľ si ani neuvedomujeme, že o Slovenskú republiku, ktorá bola spočiatku iba tranzitnou krajinou, prejavujú už migranti záujem aj ako o cieľovú krajinu. Využívajú podmienky legálnej nelegálnej migrácie u nás na zlepšenie svojich ekonomických a sociálnych podmienok. Z tohto dôvodu vznikla potreba prispôsobiť činnosť orgánov, zaoberajúcich sa problematikou migrácie, tomuto stavu. Je potrebné prepracovať niektoré zákony. V súčasnosti planý zákon o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky je značne benevolentný, hlavne čo sa týka doloženia administratívnych dokumentov, ktorý je cudzinec povinný predložiť. Podobne je potrebné podniknúť kroky na prijatie nového zákona o utečencoch. Treba využiť doterajšie skúsenosti, pričom by sa mal dosiahnuť úplný súlad s azylovým právom vyspelých európskych štátov. Nesmieme zabúdať ani na rešpektovanie požiadaviek humánneho prístupu. Veď všetci sme len ľudia. Použitá literatúra: A. Vedecké a odborné práce: 1. Bakalář, P. 2003. Tabu v sociálních vědách. Praha: Votobia, 2003. 2. Balga, J. a kol. 2000. Slovenské cudzinecké právo. Bratislava: APZ, 2000. 3. Bauman, Z. 1997. Myslet sociologicky. Praha: SLON, 1997. 4. Bielik, F. 1969. Slovenské vysťahovalectvo. Bratislava: 1969. 5. Bilčík, V. 2003. Európska únia dnes. Bratislava: Centrum pre európsku politiku, 2003. 6. Brzybohatý, M. 1999, Terorizmus I.Praha: Police History, 1999. 7. Csámpai, O. 1999. Sociológia v skúmaní etnicity. Bratislava: Atelier Gabriel, 1999. 8. Csámpai, O. 2002. Medzinárodná migrácia. Bratislava: APZ, 2002. 9. Erneker, J. 2001. Humanizácia sociálneho konania policajných manažérov. In:Humanizácia vysokoškolského vzdelávania policajtov. Bratislava: APZ, 2001. 10. Giddens, A. 1999. Sociologie. Praha: Argo, 1999. 11. Haládik, J. 1999. Niektoré riziká nekontrolovateľnej medzinárodnej migrácie. In: Policajná teória a prax. Roč. VII. 1999.č.2. 12. Hanzlík, J. 1961. Slovenské vysťahovalectvo na prahu imperializmu. In. Geografický časopis XIII.1961. 13. Chalka, R. a kol. 2000. Prognóza vývoja kriminality v Slovenskej republike. Bratislava: APZ, 2000. 14. Novosád, F. 1999. Stretávanie sa kultúr a vyrovnávanie sa s inakosťou. In:Filozofia 1999/10. 15. Očenášová, E.2000, Kriminalita cudzincov na území SR. Bratislava: APZ, 2000. 16. Potočný, M. a kol. 1968. Slovník medzinárodného práva a politiky. Praha: Svoboda, 1968. 17. Strieženec, Š. 1999. Úvod do sociálnej práce. Trnava: AD, 1999. 18. Toffler, A. 1996. Utváranie novej civilizácie. Bratislava: Open Windows, 1996. 19. Vodička, K. 2003. Dělení Československa. Praha: Volvox Globator, 2003. B. Analyitické materiály: 20. Správa o legálnej a nelegálnej migrácii cudzincov na území SR. Bratislava, 2009 21. Štatistický prehľad legálnej a nelegálnej migrácie k 31.12.2009. Vnútorný a evidenčný odbor Úradu hraničnej a cudzineckej polície prezídia Policajného zboru /spracoval: Orlický, D., Pokorný, B./, Bratislava 20001 22. Vyhodnotenie činnosti služby hraničnej a cudzineckej polície za rok 2009, Bratislava, 31.12.2009 UNCP-91-65/NJ-2009 23. Schengenský akčný plán, III. Aktualizované znenie, ktoré vydalo Ministerstvo vnútra SR v Bratislave dňa 30.9.2004 migrácia,

Klíčová slova

migrácia, cudzinci, Ukrajina, Ministerstvo, polícia, prekročenie, štátna, hranica, trestný, čin, nelegálny, trvalý, hranice, pobyt, prechodný, legálny, dlhodobý

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 20. 5. 2011

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 15. 6. 2011
• Vedoucí: doc. PhDr. Andrej Sičák, PhD.
• Oponent: Mgr. Sisák

Vysoká škola regionálního rozvoje a Bankovní institut – AMBIS

Bankovní institut vysoká škola SK

Bakalářský studijní program / obor:
Bankovnictví / Právní administrativa v podnikatelské sféře