Priestorové aspekty výukovej komunikácie na základných školách

Mgr. Jarmila Bradová, Ph.D.

Disertační práce

Spatial aspects of instructional communication at lower secondary schools

Abstract:

The dissertation thesis discusses spatial aspects of instructional communication at lower secondary schools. Anchored in spatial theories, it reflects absolute and relative perception of space and the theory of proxemic relations. The thesis therefore aims to find out what role the classroom space, and the position of pupils within this space, plays in instructional communication of pupils at lower secondary schools. The methodology is based on sequential exploratory mixed design, which resulted in three phases of analysis, after the first qualitative phase, after the second quantitative phase, and in an integration phase that linked two data sources. The research sample in the qualitative phase of the research consisted of two sixth grade classes from lower secondary schools, one urban and one rural. The main method of data collection is long-term direct non-participant unstructured observation, semi-structured interviews with class teachers and unstructured interviews with pupils and other teachers. Open and focused coding and constant comparison procedures were used to analyse the data. The research sample in the quantitative phase of the research consisted of 32 sixth grade classes, 20 from towns, 7 from small towns and 5 from rural schools. All schools were from the South Moravian Region. A total of 32 teachers (25 % men and 75 % women) and 751 pupils (49.7 % boys and 50.3 % girls) participated in the research. The main method of data collection was short-term direct non-participating structured observation, which took place in the subjects of Czech language teaching and focused on the movement of teachers within the classroom, the structure of ongoing teaching communication as well as the communication activity of pupils. Descriptive and regression analysis procedures were chosen for data analysis. Data integration was realised at the level of research design, research methods and interpretation and presentation of results. The results of the qualitative phase of the research show that the act of placing pupils in a classroom is a dynamic multi-factor tool, going through four stages of development - adaptation, discipline, stabilisation and liberalisation. Depending on these stages, its functions, the influence of teachers and pupils on its creation, as well as the preferences that govern the occupation of individual places in the classroom, change. The classroom also gets divided into zones, based on how teachers and pupils perceive its individual places. The results of a descriptive analysis of the data showed that teachers spent most of their teaching time in front of the class and preferred whole class communication with pupils. Subsequent analysis of pupils' communication activities revealed that there was an area consisting of middle and front desks in the classroom, from which pupils communicated more intensively than their classmates from marginal positions. At the same time, the results pointed to the importance of proxemics in instructional communication, as the action zone was changing according to the position of the teacher in the classroom. The results of data integration highlighted unequal distribution of pupils' communication activities across teaching zones, and pointed out that the findings of both phases of research showed consistency in claiming that teachers tend to help pupils in the front desks, cooperate with middle desks, and leave rear desk to their self-nominating activities .

Abstract:

Dizertačná práca sa zaoberá priestorovými aspektami výukovej komunikácie na druhom stupni základných škôl. S ohľadom na priestorové teórie vychádza z absolútneho a relatívneho vnímania priestoru a teórie proxemických vzťahov. Hlavný cieľom práce je zistiť, akú úlohu zohráva priestor školskej triedy, a pozícia žiakov v tomto priestore, vo výukovej komunikácii žiakov na druhom stupni juhomoravských základných škôl. Metodológia výskumného šetrenia je postavená na sekvenčnom exploračnom zmiešanom designe. Výskumnú vzorku v kvalitatívnej fáze výskumného šetrenia tvorili 2 sálovo usporiadané triedy šiesteho ročníka z bežných základných škôl, jedna mestská a jedna vidiecka. Hlavnou metódou zberu dát bolo dlhodobé priame nezúčastnené neštrukturované pozorovanie, pološtrukturované rozhovory s triednymi učiteľkami a neštrukturované rozhovory so žiakmi a s ostatnými vyučujúcimi. Pre analýzu dát boli zvolené postupy otvoreného a zameraného kódovania a konštantnej komparácie. Závery kvalitatívnej fáze výskumu boli východiskom pre zber dát v kvantitatívnej fáze. Výskumnú vzorku v kvantitatívnej fáze výskumného šetrenia tvorilo 32 sálovo usporiadaných tried šiesteho ročníka z bežných základných škôl, 20 mestských, 7 malomestských a 5 vidieckych, celkovo sa výskumu zúčastnilo 32 učiteľov a 751 žiakov. Hlavnou metódou zberu dát bolo krátkodobé priame nezúčastnené štrukturované pozorovanie, ktoré prebiehalo v predmetoch výuky českého jazyka a zameriavalo sa na pohyb učiteľov po triede, štruktúru prebiehajúcej výukovej komunikácie, realizované komunikačné formy, a komunikačnú aktivitu žiakov. Pre analýzu dát boli zvolené postupy deskriptívnej a regresnej analýzy. Integrácia dát bola realizovaná na úrovni výskumného designu, výskumných metód a interpretácie a prezentácie výsledkov. Výsledky kvalitatívnej fázy výskumu poukazujú na to, že akt rozsadzovania žiakov vo výuke je dynamický viacfaktorový činiteľ, prechádzajúci štyrmi štádiami vývoja – adaptačným, disciplinačným, stabilizačným a liberalizačným. V závislosti od týchto štádií sa menia jeho funkcie, vplyv učiteľov a žiakov na tvorbu zasadacieho poriadku, ako aj preferencie, ktorými sa pri obsadzovaní jednotlivých miest v školskej triede riadia. Výstupom je tiež rozdelenie triedy na významové zóny, na základe toho, ako jej jednotlivé miesta učitelia a žiaci vnímajú. Výsledky deskriptívnej analýzy údajov ukázali, že učitelia strávili najväčšiu časť vyučovacieho času v prednej časti triedy a preferovali celotriednu komunikáciu so žiakmi. Následná analýza komunikačných aktivít žiakov odhalila, že v triedach existuje oblasť stredných a predných lavíc, z ktorej žiaci komunikovali väčšou intenzitou ako ich spolužiaci z okrajových pozícií. Výsledky zároveň poukázali na význam proxemiky vo výukovej komunikácii, keďže sa zóna dominantnej účasti žiakov menila podľa pozície učiteľa v triede. Výsledky integrácie dát upozornili na nerovnomerné rozdelenie komunikačných aktivít žiakov v jednotlivých učiteľských zónach a zároveň poukázali na zhodu zistení obidvoch fáz výskumu, z ktorých vyplýva, že učitelia majú tendenciu pomáhať žiakom v predných laviciach, spolupracovať so strednými lavicami a ponechávať priestor pre samonominačné aktivity žiakom zo zadných lavíc.

Klíčová slova

druhý stupeň základnej školy, miesto, pozícia, priestor, sálové usporiadanie lavíc, výuková komunikácia, zasadací poriadok, zóna dominantnej účasti action zone, lower secondary school, instructional communication, place, row and column arrangement, position, seating arrangement, space

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 11. 3. 2020

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 2. 7. 2020
• Vedoucí: doc. Mgr. Klára Šeďová, Ph.D.
• Oponent: doc. PhDr. Hana Kasíková, CSc., doc. PhDr. Tomáš Svatoš, Ph.D.

Masarykova univerzita

Filozofická fakulta

Doktorský studijní program / obor:
Pedagogika (čtyřleté) / Pedagogika