Srbsko-ruské vzťahy počas vojny v Juhoslávii

Bc. Jana Kobzová

Bachelor's thesis

Serbo-Russian Relations During the War in Yugoslavia

Abstract:

In this thesis, we focused on often-disputed question of War in Yugoslavia. We tried to stress the relevance of inter-civilizational relations in this conflict and explain functioning of kin-country syndrome in that respect. The mail goal of this thesis was to uncover the relations between Russia and Serbia in this period (1991-1995), and trace some points, that would provide us the base for further generalizations. We can find many examples of works on geopolitical theory in Western, Serbian and Russian literature. They all emphasize the importance of civilizational closeness that forms the relations between states. Relations between Russia and Serbia have deep roots, which we can trace back to 17. Century. For several centuries, we could witness a long tradition of shuttling of Serbian elites between orientations on Russia and Western countries. Russian attitude towards Serbia has been more consistent, but was mainly dominated by Russian interests in Balkan region, not by some type of civilizational tie. Even despite that, there are some traces of cultural exchange, which took place in education and culture. Even the influence of Russian language could be seen in the best works of Serbian authors of last centuries. The situation changed with the Bolshevik revolution in Russia in 1917, and a revision of relations had to wait until the Second World War. Thanks to the communist resistance, which developed in Serbia under the command of Josip Broz Tito, relations between these two countries become more sincere. However, this was not to last long. The split break that took place between Tito and Stalin in 1947 changed orientation of Yugoslavian foreign policy for several decades, and even set up one of the reasons of dissolution of this country. Even despite the fact, that relations between Soviet Union and Yugoslavia has become better over time, Tito has managed to develop his own policy, independent on the superpower struggle, and Russian influence. During the war in Yugoslavia, situation became more complicated. The new geopolitical order all the states found themselves required setting new goals and foreign policy means. This was true mainly for Russia that lost her superpower status and had to find a new place in international community. This might be one of the reason of indecisive policy towards Serbia. This indecision was characteristic for the government elites that had 36 to focus not only on tradition of relations with Serbia, but also on other political goals. Even despite that, the stance of the so-called “concerned minority” was quite different. This part of population was more pro-Serbian and forced government to behave in this direction. The clash between these two branches of society is symptomatic. We found out some other important facts that changes our posture as well. In this period, Russia has cooperated with Croatia and Slovenia, and even with Bosnian Muslims, all of them from other civilizational groups as Russia is. The case in point is also the strategic dimension of relation between Russia and Serbia, represented by Russian interests in Serbian oil and gas industry. Control of territory may not be excluded as well. We can conclude that Russia and Serbia has, at least declaratorily, cooperated, but this cooperation cannot be considered clear and unambiguous. These are reasons for our assumption, that civilizational relations are important for strategic and geopolitical thinking, but only in limited extent. They form mainly the attitude of the concerned minority, but has only a limited influence on the government elites. This is why we have to take them seriously, but any maximation of its influence would bring us to false conclusions.

Abstract:

V tejto práci sme sa zamerali na často diskutovanú otázku vojny v Juhoslávii. Pokúsili sme sa zdôrazniť význam medzicivilizačných vzťahov v tomto konflikte a v súvislosti s tým vysvetliť fungovanie tzv. syndrómu príbuznej krajiny (kin-country syndrome). Hlavným cieľom práce bolo odhaliť vzťahy medzi Ruskom a Srbskom v tomto období (1991-1995), a vysledovať určité body, ktoré by nám poskytli základ pre ďalšie zovšeobecnenie teórie. V západnej, srbskej i ruskej literatúre je možné nájsť mnoho príkladov prác zaoberajúcich sa geopolitickou teóriou. Všetky tieto práce zdôrazňujú práve dôležitosť civilizačnej blízkosti, ktorá následne formuje vzťahy medzi štátmi. Vzťahy medzi Ruskom a Srbskom majú hlboké koreňe, ktoré možno vysledovať späť do 17. storočia. Po niekoľko storočí sme boli svedkami dlhej tradície zmeny orientácie srbských politických elít medzi západom a Ruskom. Ruský postoj k Srbsku bol konzistentnejší, ale bol do veľkej miery determinovaný ruskými záujmami v regióne, nie žiadnym typom civilizačného puta. Aj napriek tomu možno nájsť isté stopy civilizačnej výmeny, ktorá prebehla hlavne v oblasti vzdelávania a kultúry. Dokonca aj vplyv ruského jazyka možno nájsť v niektorých najlepších prácach srbských autorov posledných storočí. Situácia sa však zmenila s boľševickou revolúciou v Rsku v roku 1917, a obnova vzťahov nastala až v období druhej svetovej vojny. Vďaka komunistickému odboju, ktorý vznikol v Srbsku pod vedením Josipa Broza Tita, sa začali vzťahy oboch krajín opäť zlepšovať. Táto situácia ale nemala trvať dlho. Roztržka medzi Titom a Stalinom z roku 1947 zmenila orientáciu juhoslávskej zahraničnej politiky na niekoľko desaťročí, a dokonca vytvorila jeden z dôvodov pre neskorší rozpad krajiny. Aj napriek faktu, že sa vzťahy Sovietskeho zväzu a Juhoslávie po čase opäť zlepšili, Titovi sa podarilo vytvoriť si svoju vlastnú zahraničnú politiku, nezávislú na veľmocenskom súperení a ruskom vplyve. Počas vojny v Juhoslávii sa situácia znova skomplikovala. Nová geopolitická situácia, v ktorej sa všetky štáty ocitli, vyžadovala stanovenie nových cieľov a prostriedkov pre zahraničnú politiku. Toto platilo najmä pre Rusko, ktoré stratilo status superveľmoci a muselo si nájsť nové miesto v medzinárodnej komunite. Toto mohol byť jeden z dôvodov nerozhodnej politiky voči Srbsku. Nerozhodnosť bola charakteristická pre vládne elity, ktoré sa museli ohliadať nielen na tradíciu vzťahov so Srbskom, ale aj na iné politické ciele. Aj napriek tomu bol postoj tzv. zúčastnenej menšiny značne odlišný. Táto časť populácie bola viac prosrbsky orientovaná a tlačila na vládu, aby sa taktiež správala týmto spôsobom. Stret medzi týmito dvoma časťami spločnosti je potom pre danú situáciu symptomatický. Zistili sme niekoľko dôležitých faktov, ktoré tiež menia naše predchádzajúce zistenia. V tomto období spolupracovalo Rusko tiež s Chorvátskom a Slovinskom, a dokonca aj bosenskými Moslimami, pričom všetky tieto entity pochádzali z inej civilizačnej rodiny ako Rusko. Dôležitým bodom je aj strategická dimenzia vzťahov Ruska a Srbska, reprezentovaná ruskými záujmami v srbskom ropnom a plynárenskom priemysle. Rovnako ani kontrola územia nemôže byť vylúčená. Môžeme zhodnotiť, že Rusko a Srbsko, minimálne v deklaratórnej rovine spolupracovali, avšak táto spolupráca nemôže byť považovaná za jednoznačnú. To sú dôvody pre naše presvedčenie, že civilizačné vzťahy sú síce pre geopolitické a strategické myslenie dôležité, avšak iba do istej miery. Formujú hlavne postoj zúčastnenej menšiny, ale majú len obmedzený vplyv na vládne elity. Z týchto dôvodov je nutné brať ich vážne, ale mať na pamäti, že akékoľvek preceňovanie ich významu by mohlo viesť k chybným z

Abstract:

áverom.

Kľúčové slová

Rusko, Srbsko, kin-country syndrome, War in Yugoslavia, vojna v Juhoslávii, Russia, Serbia, syndróm príbuznej krajiny

Jazyk práce: Slovak

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 7. 5. 2014

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 9. 6. 2014
• Vedúci: doc. PhDr. Václav Štěpánek, Ph.D.

Masaryk University

Faculty of Arts

Bachelor programme / odbor:
Philology / Serbian Language and Literature