Vývoj sonátovej formy v klavírnej tvorbe romantikov prvej polovice 19. storočia (Analýza vplyvov a príčin zmien hudobného myslenia a z toho rezultujúce nároky na interpretáciu)

MgA. Ján Molčan, Ph.D.

Disertační práce

The Progress of Sonata Form in Piano Works by Romantic Composers in the First Half of the 19th Century (Analysis of Influences and Causes of Musical Thought Changes and Following Demands to the Interpretation)

Abstract:

1. Beginning and indications of sonata form in the D. Scarlatti's work. 2. Following development of sonata form by C. Ph. E. Bach, J. Ch. Bach, the contribution of Mannheim school, J. A. Benda's piano (cembalo) sonatas. 3. Creation of mature classical sonata form by J. Haydn and W. A. Mozart. 4. The influence of Mozart's contemporaries on the form of his piano sonata. 5. Artistic profoundness of Mozart's piano sonatas in relation to Haydn's and Beethoven's sonatas. 6. The expression of sense in classicistic sonata form, dramatical moments, prevision of tragical tones. 7. Self-expression and subjective enunciation in Mozart's works. 8. The confrontation of his piano sonatas with other piano works. 9. Rondo la minor KV 511 in the performance of Nejgauz. 10. Change of expression character of classicism. 11. Individualization and self-realisation in the music. 12. Original interventions in the classical sonata form and their psychological account. 13. Realisation of Beethoven's piano sonatas, technical and psychological preparedness of performer. 14. Confrontation of piano sonatas by F. Schubert and L. van Beethoven. 15. Fragment of Sonata F-sharp minor D 571, the confusion of song-harmonical character with sonata elements. 16. Fragment of Sonata F minor D 625, resemblance of L. van Beethoven's piano Sonata F minor op. 57 Appassionata. 17. Analyse of recording of Sonata F minor D 625 in performances by S. Richter and A. Schiff. 18. R. Schumann’s piano sonatas, Sonata No. 1 for piano in F-sharp Minor, op. 11, Concert sans orchestre in F Minor, op. 14 - The confusion of sonata and rondo fundamentals. 19. Fantasie in C dur op. 17 - a sonata or a fantasie? 20. Piano sonatas by C. M. von Weber and F. Mendelssohn-Bartholdy. 21. F. Chopin and his piano sonatas. Balades and Fantasie in F Minor, op. 49 inspired by sonata form. 22. F. Liszt - piano sonatas - metamorphoses. 23. Brahms - a regression to clasical sonata form. Rhapsody op. 79. 24. Final résumé.

Abstract:

1. Počiatky a náznaky sonátovej formy v tvorbe D. Scarlattiho. 2. Ďalší vývoj sonátovej formy u C. Ph. E. Bacha, J. Ch. Bacha, prínos mannheimskej školy do oblasti sonátovej formy, klavírne (cembalové) sonáty J. A. Bendu. 3. Kryštalizácia klasicistickej sonátovej formy u J. Haydna a W. A. Mozarta. 4. Vplyv Mozartových súčasníkov na formovú stránku jeho klavírnej sonáty. 5. Hĺbka umeleckého vyjadrenia Mozartových klavírnych sonát vo vzťahu k Haydnovým a Beethovenovým sonátam. 6. Vyjadrenie obsahu v klasicistickej sonátovej forme, dramatické momenty, predzvesť tragických tónov. 7. Otázka sebavyjadrovania a subjektívnej výpovede v Mozartovej tvorbe. 8. Porovnanie klavírnych sonát s ostatnými klavírnymi skladbami. 9. Rondo a mol KV 511 v interpretácii G. G. Nejgauza. 10. Zmena výrazového charakteru klasicizmu. 11. Individualizácia a sebazobrazovanie v hudbe. 12. Novátorské zásahy do sonátovej formy a ich psychologická odôvodnenosť. 13. Zvuková stránka realizácie Beethovenových klavírnych sonát, technická a psychická pripravenosť interpreta. 14. Konfrontácia klavírnych sonát F. Schuberta a L. van Beethovena. 15. Fragment Sonáty fis mol D 571, monotematickosť v permanentnej plynulosti, snaha o splynutie piesňovo-harmonického charakteru so sonátovosťou. 16. Fragment Sonáty f mol D 625, spätosť s klavírnou Sonátou f mol op. 57 "Appassionata" L. van Beethovena. 17. Analýza nahrávky Sonáty f mol D 625 v interpretácii S. Richtera a A. Schiffa. 18. Klavírne sonáty R. Schumanna, Sonáta fis mol op. 11, Concert sans orchestre f mol op. 14 - sonátovo-rondové splynutie. 19. Fantázia C dur op. 17 - sonáta alebo fantázia? 20. Klavírne sonáty C. M. von Webera a F. Mendelssohna-Bartholdyho. 21. F. Chopin a jeho klavírne sonáty. Balady, Fantázia f mol op. 49 inšpirované sonátovou formou. 22. F. Liszt - sonáty - metamorfózy. 23. Brahms - návrat ku klasickej schéme. Rapsódie op. 79. 24. Záverečné zhrnutie.

Klíčová slova

sonátová forma, klasicistická sonátová forma, Scarlatti, C. Ph. E. Bach, J. Ch. Bach, Mannheimská škola, J. A. Benda, J. L. Dusík, Haydn, Mozart, Beethoven, sebazobrazovanie v hudbe, psychická pripravenosť interpreta, F. Schubert, sonátové fragmenty, S. Richter, A. Schiff, R. Schumann, romantické klavírne sonáty, Sonáta fis mol op. 11, Concert sans orchestre f mol op. 14, Fantázia C dur op. 17, C. M. von Weber, F. Mendelssohn-Bartholdy, F. Chopin, Balady, Fantázia f mol op. 49, F. Liszt, Sonáta h mol, J. Brahms, Rapsódie op. 79, subjektívne poňatie sonátovej formy, pedagogika G. G. Nejgauza

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 24. 11. 2008

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 12. 12. 2008
• Vedoucí: prof. Michal Košut, Ph.D.
• Oponent: doc. Mgr. Petr Hala, Ph.D. et Ph.D., doc. MgA. Daniela Velebová

Masarykova univerzita

Pedagogická fakulta

Doktorský studijní program / obor:
Specializace v pedagogice / Hudební teorie a pedagogika