Vybrané rizikové faktory ako prediktory pre vznik úzkosti u tehotných žien v III. trimestri

Bc. Lýdia PAVLUVOVÁ

Master's thesis

Anxiety in pregnancy

Abstract:

Úvod: Diplomová práca sa zaoberá vplyvom faktorov prostredia a faktorov zo strany matky na výskyte úzkosti u tehotných žien v III. trimestri. Cieľ: Zistiť, aký podiel majú faktory z prostredia a faktory zo strany matky na zvýšenom výskyte úzkosti u tehotných žien v III. trimestri tehotenstva Metóda: výskum bol uskutočnený v dvoch súkromných gynekologicko-pôrodníckych ambulanciách vo Svidníku a v Stropkove. Výskum bol schválený etickou komisiou. Na zber empirických dát bol použitý dotazník vlastnej konštrukcie, ktorý obsahuje 20 otázok, doplnený štandardizovanou 7-položkovou škálou generalizovanej úzkostnej poruchy (GAD-7). Dotazník bol distribuovaný celkovo 110 respondentkám, vrátených však bolo 100 dotazníkov, čo predstavovalo 91% návratnosť. Z toho sme však museli vyradiť 4 dotazníky z dôvodu chybného neúplného vyplnenia otázok. Do štatistickej analýzy sme zaradili 96 dotazníkov. Sledovali sme jednotlivé premenné a následne sme ich štatisticky spracovali a vyhodnotili. Pomocou štatistickej analýzy sme overovali platnosť jednotlivých hypotéz a plnili čiastkové ciele. Jednotlivé čiastkové ciele mali za úlohu zistiť aký vplyv majú sociodemografické faktory, faktory zo strany matky, faktory zo strany prostredia a vplyv procesu pôrodu na zvýšenom výskyte úzkosti v III. trimestri tehotenstva. Výsledky: Na vyhodnotenie jednotlivých hypotéz boli použité : Študentov t-test, Pearsonov korelačný koeficient, Kolmogorov-Smirnov Test, Kruskal-Wallis Test a Shapiro-Wilk Test. Jednotlivé vzťahy analyzovaných premenných boli zobrazené pomocou tabuliek a grafov. Použitie štatistických metód sa líšili vzhľadom k počtu a typu premenných. Pomocou štatistickej analýzy hypotéz sme preukázali, že neexistuje významný vzťah medzi vekom a vzdelaním a výskytom úzkosti v III. trimestri tehotenstva. Následne sme zisťovali podiel faktorov zo strany matky na výskyt úzkosti a to, plánovanosť/ neplánovanosť tehotenstva, kde sme zistili, že neexistuje štatisticky významný vzťah. Štatisticky významná závislosť bola preukázaná pri komplikáciách v predchádzajúcom tehotenstve a to medzi mierou úzkosti a krvácaním (p=0,000), rizikom potratu (p=0,000) a rizikom predčasného pôrodu (p=0,000) a medzi mierou úzkosti a úmrtím dieťaťa v tehotenstve(p=0,016), kde bol preukázaný slabý štatisticky významný vzťah. Zisťovali sme aj štatisticky významný rozdiel v miere úzkosti v III. trimestri na základe jednotlivých dôvodov hodnotenia pôrodu ako rizikového, ktorý vyšiel ako nevýznamný. Ako nevýznamný sa preukázal aj vplyv vzťahových a ekonomických faktorov. V prípade testovania vplyvu priebehu pôrodu na mieru úzkosti, kde sme zisťovali strach z pôrodu, strach z komplikácii pri pôrode a strach zo zdravotníckeho personálu sa preukázal stredne silný vzťah (r=0,407) a štatistická významnosť (p=0,000). Bolo teda zistené, že čím viac sa ženy obávajú priebehu pôrodu, tým viac prežívajú úzkosť. Záver: Z nášho uskutočneného výskumu vyplýva, že existujú faktory zo strany matky a z priebehu pôrodu, ktoré ovplyvňujú zvýšený výskyt úzkosti v III.trimestri tehotenstva a môžeme ich označiť za významné. Rovnako sme zistili aj, že niektoré z faktorov nepreukázali štatistickú významnosť. Vzhľadom na väčšiu významnosť niektorých výsledkov, je potrebné sledovať všetky faktory, ktoré môžu mať značný podiel vo výskyte úzkosti počas III. trimestra tehotenstva.

Abstract:

Introduction: The diploma thesis deals with the effects of environmental factors and factors on the part of the mother on the incidence of anxiety in pregnant women in III. trimester. Aim: To determine the contribution of environmental factors and factors on the part of the mother to the increased incidence of anxiety in pregnant women in III. trimester. Method: The research was carried out in two private gynecological and obstetric clinics in Svidník and Stropkov. The research was approved by the ethics committee. An original questionnaire containing 20 questions supplemented with a standardized 7-item generalized anxiety disorder scale was used to obtain empirical data. The questionnaire was distributed to 110 respondents, from which 100 were returned, representing a 91% return. Another 4 questionnaires had to be excluded due to incorrect and incomplete filling. Total of 96 questionnaires were included in the statistical analysis. Individual variables were monitored and then statistically processed and evaluated. The validity of individual hypotheses was verified using statistical analysis. Individual objectives were aimed to determine what effect socio-demographic factors, factors on the part of the mother, environmental factors and the impact of the birth process have on the increased incidence of anxiety in III. trimester of pregnancy. Results: Student´s t-test, Pearson correlation coefficient, Kolmogorov-Smirnov test, Kruskal-Wallis test, Shapiro-Wilk test were used to evaluate individual hypotheses. The individual relationships between the analyzed variables were shown using tables and graphs. The use of statistical method varied in accordance with the number and type of variables. Using statistical analysis of hypotheses it was shown that there is no significant relationship between age and education and the incidence of anxiety in III. trimester of pregnancy. Subsequently, the contribution of factors on the part of the mother to the incidence of anxiety was investigated, namely the planning/non-planning of pregnancy, where it was found that there is no statistically significant relationship. Statistically significant dependence was demonstrated for complications in previous pregnancies between anxiety and bleeding (p = 0.000), risk of miscarriage (p = 0.000), risk of premature birth (p = 0.000) and between anxiety and death of a child during pregnancy (p = 0.016), where a weak statistically significant relationship was demonstrated. Also a statistically significant difference in the level of anxiety in III. trimester on the basis of individual reasons for assessing childbirth as risky was found, which turned out to be insignificant. The influence of relational and economic factors also proved to be insignificant. In the case of testing the effect of the course of childbirth on the anxiety rate, where fear of childbirth, fear of complications during childbirth and fear of medical staff was determined, a medium relationship was found (r = 0.407) and statistical significance (p = 0.000). Therefor it was found that the more women fear the course of childbirth, the more they experience anxiety. Conclusion: Given research shows that there are factors on the part of the mother and the course of childbirth that affect the increased incidence of anxiety in the III. trimester of pregnancy and can be described as significant. It was also found that some of the factors did not show statistical significance. Due to the greater significance of some of the results, it is necessary to monitor all factors that may have a significant share in the incidence of anxiety during III. trimester of pregnancy.

Keywords

úzkosť, tehotenská úzkosť, špecifiká tehotenskej úzkosti, psychické zmeny v tehotenstve, prediktory vzniku úzkosti, faktory úzkosti, vplyv úzkosti na matku a plod, úzkosť a pôrod, prenatálne dieťa, stratégia, podpora, pôrodná asistentka

Language used: Czech

Date on which the thesis was submitted / produced: 15. 6. 2020

Thesis defence

• Supervisor: doc. PhDr. Ľudmila Matulníková, PhD.

Palacký University Olomouc

Faculty of Health Sciences

Master programme / field:
Specialization in Health Care / Intensive Care in Midwifery