Softwarové umenie a galerijná prax

Mgr. Monika Szűcsová, Ph.D.

Disertační práce

Software art and its exhibition practice in galleries

Abstract:

Artistic software or software art is a creative approach that seeks to deconstruct existing software products or create new software programs that defy and criticize the existence of the program as a purely rational and pragmatic tool. In the conception of contemporary theorists and artists of digital media art, software art is understood as an activity in which a wide range of software properties (code as poetry, conceptual software, code as plagiarism or collage, etc.) is articulated in the context of creative production as well as the reflection of software within the culture. In this context, they recognize in particular two approaches to working with software: analytical, and on the other hand, software art, which has aesthetic or poetic qualities, that is, software as an agent that allows the expression of the individual subjectivity of the user through algorithms. The first approach is the manifestation of software as a politically and culturally coded construct (software culturalism), and the second represents software art with an emphasis on code as a formal instruction (software formalism). The exhibitions of software art have been located in the field of alternative forms of exhibitions since the beginning. This situation was also reflected in the gradual domestication of this discipline in the environment of festivals, which have since their initiation accentuated artistic production and theoretical debate in the field of new media and technologies. The interconnectedness of art and technological development generates new, autonomous spaces in which various forms of digital art exist and within which they are presented. At the same time, the physical but also ideological or conceptual realm of museums or galleries is often exceeded. The research of environments, methods and contexts in which software art is mediated to the recipient is conditioned by the fact that software art within the curatorial activity and software mediation does not only mean a shift from object to process (in art); its presentation must be approached with a new sensibility, and all levels of its existence and ways of communication must be taken into account. The dissertation thesis presents the results of theoretical and practical research of various forms of mediating software art in the environment of a gallery or out-of-gallery practice. However, it does not only present an attempt to summarize the curatorial methods and approaches used to exhibit software art during key exhibitions of the first decade of the 21st century but also an effort to point out how artists, curators or theorists of new media (art) at the time of intensive emergence of software in various social, economic or artistic layers (when software could no longer be overlooked as an invisible agent) evolved the debate on software mainly through exhibitions of software art, often supplemented by conferences, which provided a vital environment for theoretical thinking about this medium. The mediation and curatorial activities surrounding software art in a gallery or out-of-gallery space are regarded in this thesis as methods, enabling a continuation and enhancement of discussions about software as a medium present in a wide range of critical and creative processes by which software artists point to various phenomena - political, ideological or economic - programmed into commercial software.

Abstract:

Umelecký software alebo softwarové umenie je kreatívny prístup, ktorý sa snaží o dekonštrukciu existujúcich softwarových produktov alebo o tvorbu softwarových programov nových, ktoré sa vzpierajú a kritizujú existenciu programu ako čisto racionálneho a pragmatického nástroja. Softwarové umenie je v pojatí súčasných teoretikov a umelcov digitálnych médií chápané ako činnosť, v rámci ktorej dochádza k artikulácii širokej škály vlastností softwaru (kód ako poézia, konceptuálny software, kód ako plagiátorstvo alebo koláž a podobne) v kontexte kreatívnej tvorby, ako aj o reflexiu softwaru v rámci kultúry. V tejto súvislosti rozpoznávajú predovšetkým dva prístupy k práci so softwarom: analytický, a za druhé softwarové umenie, ktoré má estetické alebo poetické kvality, to znamená software ako činiteľ umožňujúci vyjadrenie individuálnej subjektivity užívateľa prostredníctvom algoritmov. Prvý z prístupov je manifestáciou softwaru ako politicky a kultúrne kódovaného konštruktu (softwarový kulturalizmus) a druhý predstavuje softwarové umenie s dôrazom na kód ako formálnu inštrukciu (softwarový formalizmus). Vystavovanie softwarového umenia sa od svojich počiatkov nachádza na území alternatívnych foriem výstav, čo sa ukázalo aj v jeho postupnom udomácnení v prostredí festivalov, ktoré umeleckú produkciu a teoretickú debatu o nových médiách a technológiách od počiatku svojho vzniku akcentovali. Previazanosť umenia a technologického vývoja generuje nové, autonómne priestory, v ktorých rôzne formy digitálneho umenia existujú, a v rámci ktorých sa prezentujú. Dochádza pritom často k prekračovaniu fyzickej, ale aj ideologickej alebo koncepčnej oblasti múzeí či galérií. Výskum prostredí, metód a kontextov, v rámci ktorých sa softwarové umenie sprostredkováva recipientom, je podmienené skutočnosťou, že softwarové umenie v kurátorskej činnosti a mediácii softwaru neznamená len presun od objektu k procesu (v umení); k jeho prezentácii je nutné pristupovať s novou senzibilitou, vnímať všetky úrovne jeho existencie a spôsoby komunikácie. Dizertačná práca predkladá výsledky teoretického aj praktického výskumu rôznych spôsobov sprostredkovania softwarového umenia v prostredí galerijnej alebo mimo-galerijnej praxe. Nepredstavuje ale len pokus o sumarizáciu kurátorských metód a prístupov použitých k vystavovaniu softwarového umenia počas kľúčových výstav prvej dekády 21. storočia, ale aj snahu o poukázanie na to, že umelci, kurátori či teoretici (umenia) nových médií v dobe intenzívneho nástupu softwaru v rôznych vrstvách spoločenských, ekonomických alebo umeleckých (kedy už software nebolo možné prehliadať ako neviditeľného agenta) debatu o softwari rozvíjali predovšetkým prostredníctvom výstav softwarového umenia, častokrát doplnených o konferencie, ktoré poskytli vitálne prostredie k teoretickému premýšľaniu o tomto médiu. Mediácia a kurátorské aktivity obklopujúce oblasť softwarového umenia v galerijnom či mimo-galerijnom priestore sú v práci nazerané ako metódy, umožňujúce pokračovanie a prehlbovanie diskusií o software ako média prítomného v širokom spektre kritických a kreatívnych postupov, ktorými softwaroví umelci poukazujú na rôzne javy - politické, ideologické či napríklad ekonomické – do komerčného softwaru naprogramované.

Klíčová slova

softwarové umenie, umelecký software, digitálne médiá, prezentácia umenia, kurátorstvo, software, estetika, performancia, not-just-art curating, online kurátorstvo, mediálna archeológia, softwarové štúdiá, software art, artistic software, digital media, art presentation, curation, aesthetics, performance, online curating, media archeology, software studies

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 13. 9. 2021

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 25. 11. 2021
• Vedoucí: prof. PaedDr. Radek Horáček, Ph.D.
• Oponent: doc. MgA. Filip Cenek, doc. ak. soch. Jiří Sobotka

Masarykova univerzita

Pedagogická fakulta

Doktorský studijní program / obor:
Teorie výtvarné a galerijní pedagogiky / Teorie výtvarné a galerijní pedagogiky