Vliv bezobratlých predátorů na distribuci lasturnatek (Ostracoda) na prameništním slatiništi

Bc. Zuzana Ševčíková

Bakalářská práce

The influence of invertebrate predators on distribution of ostracods in a spring fen

Abstract:

Invertebrate predators in aquatic habitats differ in their degree of specialization. They influence assemblages directly by lowering prey abundance or indirectly, for example, by causing disturbances. Among ostracods, microscopic crustaceans, whose body is protected by a calcereous carapace, predation by aquatic invertebrates is only little explored. Environmental conditions in the Western Carpathian spring fens are relatively constant, thus biotic factors may have significant impact. Ostracods at these sites are numerous and can show rather aggregated distribution. To what degree are spring ostracod assemblages influenced by predation or abiotic factors is unknown, neither is the impact of accumulation of their empty shells. I examined 23 samples of meiobenthos, collected from the spring fen Rakša in May 2016. I tried to find a relationship between abundances of ostracods and predators, a) separately for each species or higher taxons and b) for whole ostracod taxocenosis and all predators. Further, I analysed an impact of environmental factors on composition of ostracod assemblages. All analyses were conducted for all ostracods, ostracods alive at the time of sampling („living”) and empty shells separately. I found an abundant ostracod taxocenosis, which consisted of 61% „living” individuals, belonging to 5 genera (Darwinula, Cypria, Potamocypris, Cyclocypris and Scottia). The community of potential predators was composed of the taxa of Crustacea, Odonata and Diptera. I did not find asignificant impact of predators on ostracods, but I repeatedly recorded probable limitations of the abundance of „living” ostracods at high abundances of predators. The impact of environmental variables (free water surface, organic nitrogen in sediment and mean water temperature) was significant only for „living” ostracods and it explained 25,8% of variability. Empty shells did not have any significant relationship with abiotic factors. For more reliable results about the impact of predation, it would be appropriate to increase the number of samples.

Abstract:

Bezstavovcoví predátori vo vodnom prostredí sa odlišujú mierou svojej špecializácie. Ovplyvňujú společenstvá priamym znižováním abundancie koristi, alebo aj nepriamo napr. disturbanciami. U lastúrničiek (Ostracoda), mikroskopických kôrovcov (Crustacea), ktorých telo je chránené vápenatou schránkou, je predácia vodnými bezstavovcami len málo preskúmaná. Na prameniskových slatiniskách Západných Karpát sú relatívne stále podmienky prostredia, biotické faktory tu teda môžu mať významný vplyv. Lastúrničky sú tu početné a môžu vykazovať pomerne agregovaný výskyt. Nie je známe, do akej miery ovplyvňuje distribúciu lastúrničiek na prameniskách predácia či abiotické faktory, a aký je vplyv kumulácie prázdnych schránok. Spracovala som 23 vzoriek meiofauny, odobratých v máji 2016 z prameniskového slatiniska Rakša. Pokúšala som sa nájsť vzťah medzi abundanciami lastúrničiek a bezstavovcových predátorov: a) zvlášť pre jednotlivé rody či vyššie taxóny, b) pre celú taxocenózu lastúrničiek a všetkých predátorov. Ďalej som hodnotila vplyv premenných prostredia na zloženie taxocenózy lastúrničiek. Všetky analýzy boli spravené pre všetky lastúrničky, pre lastúrničky živé v čase odberu („živé“) a pre prázdné schránky. Našla som početnú taxocenózu lastúrničiek, zo 61 % tvorenou „živými“ jedincami, patriacimi do piatich rodov (Darwinula, Cypria, Potamocypris, Cyclocypris a Scottia). Společenstvo potencionálnych predátorov tvorili taxóny Crustacea, Odonata a Diptera. Štatisticky sa vplyv predátorov na lastúrničky nepodaril dokázať, avšak opakovane som zaznamenala možnú limitáciu „živých“ lastúrničiek pri vysokých abundanciách predátorov. Vplyv premenných prostredia (pokryvnosť vodnej hladiny, organický dusík v sedimente a priemerná teplota) bol významný len pre „živé“ lastúrničky a vysvetľoval 25,8 % variability. Prázdne schránky nemali k podmienkam prostredia žiadny vzťah. Pre spoľahlivejšie závery o vplyve predácie by bolo vhodné navýšiť počet vzoriek.

Klíčová slova

Ostracoda, Crustacea, ekológia, predátor, korisť, predácia, prameniskové slatinisko, podmienky prostredia, ecology, prey, predation, spring fen, environmental variables

Jazyk práce: slovenština

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 27. 5. 2020

Obhajoba závěrečné práce

• Obhajoba proběhla 7. 7. 2020
• Vedoucí: Mgr. Marie Zhai, Ph.D.
• Oponent: Mgr. Martina Poláková

Masarykova univerzita

Přírodovědecká fakulta

Bakalářský studijní program / obor:
Ekologická a evoluční biologie / Ekologická a evoluční biologie