Kultúrne kompetentná starostlivosť v dvadsiatom prvom storočí

PhDr. Martin ČERVENÝ

Doctoral thesis

Anotácia:

Problematika poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti o pacientov z inej kultúry je stále aktuálnou témou. Rýchle sa meniace podmienky sociodemografického zloženia obyvateľstva prinášajú mnohé benefity, ale aj kultúrne výzvy do klinického ošetrovateľstva. Mnohé kultúrne výzvy sa však dajú vyriešiť prostredníctvom rozvoja kultúrnej kompetencie zdravotných sestier. Hlavným cieľom dizertačnej práce je hodnotiť, analyzovať a porovnávať úroveň kultúrnej kompetencie sestier v Českej republike a v Slovenskej republike, v Maďarsku a v Poľsku. Ďalším cieľom bolo zistiť, aké kultúrne výzvy sa vyskytujú pri ošetrovaní pacientov z inej kultúry v týchto krajinách. Na zber údajov bol použitý štandardizovaný dotazník Cultural Competence Assesment instrument a neštandardizovaný dotazník na skúmanie kultúrnych výziev v klinickej praxi sestier, ktoré boli prevedené do online formy. Zber dát sme realizovali v štyroch krajinách. Na spracovanie údajov boli použité programy SASD 1.5.8 a IBM SPSS ver. 28. Na overenie korelácie premenných bol použitý neparametrický test Mann-Whitneyho U test, Spearmanovho koeficientu, Chí kvadrát test, Test nezávislosti a Kruskal Wallis test. Výskumný súbor tvorilo celkovo 766 sestier z vybraných krajín. Do výskumu sa zapojilo celkovo 202 sestier z Českej republiky, 222 zo Slovenskej republiky, 124 z Maďarska a 218 z Poľska. Výsledky práce ukazujú, že najdominantnejšou kultúrnou výzvou v klinickej praxi sestier vo vybraných krajinách je jazyková bariéra. Hodnotenie kultúrnych kompetencií ukázalo, že väčšina sestier vo vybraných krajinách sa považuje za kultúrne kompetentné. Sestry ženského pohlavia z vybraných štátov vykazujú vyššiu úroveň kultúrnych kompetencií ako ich mužskí kolegovia. Pracovná pozícia sestier tiež má vplyv na úroveň kultúrnej kompetencie. Zistilo sa, že slovenské, české a poľské staničné sestry prejavujú vyššie skóre v oblasti kultúrneho povedomia a citlivosti. Naopak, slovenské, maďarské a poľské všeobecné sestry majú vyššie skóre v oblasti kultúrne kompetentného správania, pričom české staničné sestry dosahujú najvyššie skóre. Taktiež bola zistená štatistická korelácia medzi vzdelaním a kultúrnou kompetenciou. České, slovenské a maďarské sestry s vyšším vzdelaním vykazujú vyššiu mieru kultúrnej kompetencie. Je však pozoruhodné, že absolvovanie vzdelávacieho školenia v kultúrnej rozmanitosti nemá vplyv na kultúrnu kompetenciu. Výsledky práce poukazujú na aktuálne problémy v oblasti kultúrne kompetentnej starostlivosti o pacientov z inej kultúry. Kultúrna kompetencia je dôležitou súčasťou kvalitnej a bezpečnej starostlivosti o každého pacienta. Na základe zistených faktorov je možné riešiť nedostatky, zvýšiť úroveň kultúrnej kompetencie sestier, a tým zvyšovať kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Abstract:

The issue of providing nursing care for patients from another culture is a hot topic. The rapidly changing sociodemographic makeup of the population brings many benefits and cultural challenges to clinical nursing. However, many cultural challenges can be navigated by developing cultural competence among nurses. The main objective of this dissertation is to evaluate, analyse and compare nurses' cultural competence levels in the Czech Republic, Slovak Republic, Hungary and Poland. Another aim is to discover the cultural challenges encountered when treating patients from other cultures in these countries. The standardized Cultural Competence Assessment instrument and a non-standardized questionnaire examining cultural challenges in nursing clinical practice were used for data collection, both of which were administered online. Data collection was conducted in four countries. SASD 1.5.8 and IBM SPSS ver. 28 were utilized for data processing. The non-parametric Mann-Whitney U test, Spearman's rank correlation coefficient, Chi-square test, test of Independence and Kruskal-Wallis test were used to verify the correlation between variables. The research sample consisted of a total of 766 nurses from selected countries. A total of 202 nurses from the Czech Republic, 222 from Slovakia, 124 from Hungary, and 218 from Poland participated in the study. The results of the study show that the most dominant cultural challenge in the clinical practice of nurses in the selected countries is the language barrier. Evaluation of cultural competencies showed that the majority of nurses in the selected countries consider themselves culturally competent. Female nurses from the selected states exhibit a higher level of cultural competencies than their male counterparts. The nursing position also influences the level of cultural competence. It was found that Slovakian, Czech, and Polish charge nurses demonstrate higher scores in the area of cultural awareness and sensitivity. Conversely, Slovakian, Hungarian, and Polish general nurses have higher scores in the area of culturally competent behaviour, with Czech charge nurses achieving the highest scores. Also, a statistical correlation between education and cultural competence was found. Czech, Slovak, and Hungarian nurses with higher education demonstrate a higher level of cultural competence. It is noteworthy, however, that undergoing diversity education training does not impact cultural competence. The results of this study show the current issues in culturally competent care of patients from different cultures. Cultural competence is an essential component of quality and safe care for any patient. By addressing the identified factors, it is possible to increase the cultural competence of nurses and thus improve the quality of care provided.

Kľúčové slová

kultúrna kompetencia, sestra, klinická prax, kultúrne výzvy

Jazyk práce: Czech

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 8. 3. 2024

Obhajoba závěrečné práce

• Vedúci: prof. PhDr. Valérie Tóthová, Ph.D.

UNIVERSITY OF SOUTH BOHEMIA IN ČESKÉ BUDĚJOVICE

Faculty of Health and Social Sciences

Doctoral programme / odbor:
Nursing / Nursing