The Struggle of Jazz: Reception and Notions of Jazz in the US from Its Inception to the Beginnings of Modern Jazz

Bc. Ladislav JAMNICKÝ

Diplomová práce

Abstract:

The thesis explores the notions and reception of jazz in the US from the beginning of the 20th century till about the 1960s. Starting with the pre-jazz period at the turn of the centuries, it examines the musical and ideational influences that contributed to the creation of jazz, mainly African animistic worldview reflected in its musical tradition boasting rhythmic richness and improvisational character and European formalized musical tradition with its colourful instrumentation and business endeavours. Jazz provided for the musicians a sort of freedom and release from the confining circumstances of the age, both musically in terms of thought and in more concrete terms of economic opportunity. The thesis then proceeds to the early jazz period of Dixieland ensembles and hot soloists, claiming that jazz captured the attention of the wide public while at the same time being disapproved of by the authorities due to its association with the underworld, salacity, and modern individualistic and happy-go-lucky attitude. This attitude permeated jazzy lifestyle and valued personal expression, unhindered by conventions. The next chapter, focusing on the Swing Era, exposes the slippery slope on which jazz found itself jazz's tendencies to please the audience were being exploited by the show business and reckless economic pursuits obscured the underlying notions of jazz's liberating potential. However, thanks to such exploitation, jazz became widely known and was truly the popular music of the day. Lastly, the examination of bebop and modern jazz reveals the last shift in the reception and notions of jazz, that is, towards a more fully appreciated music, finally regarded as art instead of mere entertainment. The rebellion meant the loss of a great portion of audience, but it granted the musicians the utmost freedom in their artistic, personal and social expression, free of commercial expectations. The thesis shows clearly that the notions of freedom were paramount, and that reception swayed between official rejective stance and popular acceptance, until it became the other way around.

Abstract:

Diplomová práca skúma, ako bol jazz vnímaný a prijímaný v Spojených štátoch amerických, a to od počiatku dvadsiateho storočia po približne šesťdesiate roky. Prvá kapitola pojednáva o predjazzovom období na zlome storočí a hudobných a myšlienkových vplyvoch, ktoré tvorbu jazzu ovplyvnili. Ide hlavne o africký animistický pohľad na svet odrazený v hudbe, ktorá je rytmicky bohatá a improvizovaná, a európsku tradíciu formalizovanej hudby s pestrou inštrumentáciou a obchodníckym duchom. Jazz dával muzikantom pocit oslobodenia, ako hudobne a myšlienkovo, tak konkrétne v podobe možnosti zárobku. Nasledujúca kapitola sa zaoberá obdobím raného jazzu, ktorý mal podobu Dixielandových ansámblov a prvotných významných sólistov. Zatiaľ čo oficiálne bol jazz zavrhovaný kvôli spojitosti s podsvetím, uvoľnenými mravmi a ľahkovážnosťou, pre rovnakú spojitosť bol obyvateľstvom naprieč všetkými spoločenskými vrstvami obdivovaný a vyhľadávaný. Takýto životný štýl totiž vyzdvihoval individualizmus a osobné vyjadrenie nebrzdené konvenciami. Tretia stať sa sústreďuje na swingovú éru, počas ktorej bol jazz a jeho snaha ulahodiť publiku zneužívaná show biznisom. V tomto období ekonomický potenciál jazzu dominoval nad jeho oslobodzujúcim charakterom. No vďaka takémuto zneužívaniu sa jazz stal skutočne populárnou muzikou Spojených štátov, a to hromadným rozšírením pomocou nahrávok, rádia a propagácie. Posledná kapitola skúma bebop a počiatky moderného jazzu. Od polovice storočia sa totiž začal meniť pohľad na jazz do dnešnej podoby, teda nastal odklon od prostého vnímania jazzu ako hudby pre zábavu a tanec k oceneniu jeho umeleckých hodnôt. Veľká čast publika však pre prílišnú komplikovanosť a intelektuálnosť moderného jazzu stratila záujem. Muzikanti ale získali najvyššiu mieru slobody pre svoje umelecké a osobné vyjadrenie, bez zásahov komerčných záujmov. Práca teda ukazuje, že pre jazz bola sloboda prvoradá a jeho nadšené prijímanie verejnosťou a zatratenie autoritami sa s bebopom obrátilo.

Keywords

bebop, dixieland, dvadsiate storočie, hudba, jazz, kultúra, modernizmus, populárna kultúra, Spojené štáty americké, swing, USA

Jazyk práce: angličtina

Datum vytvoření / odevzdání či podání práce: 18. 8. 2014

Zveřejnit od: 18. 8. 2014

Obhajoba závěrečné práce

• Vedoucí: Mgr. Jiří Flajšar, Ph.D.

UNIVERZITA PALACKÉHO V OLOMOUCI

Filozofická fakulta

Magisterský studijní program / obor:
Filologie / Anglická filologie - Japonská filologie